NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Slovenská medzivojnová próza

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Literatúra

Autor: doloressa

Počet slov:2498

Počet písmen:14,280

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:7.93

Počet zobrazení / stiahnutí:6330 / 167

Veľkosť:16.55 kB

Slovenská medzivojnová próza

Od roku 1918 vedla seba existujú viaceré umelecké smery, autorské orientácie, tzn. Že tá istá historická skutocnost dovoluje zaujat velmi rozdielne umelecké postoje v ideologickom i tematickom zmysle. Tematika medzivojnového obdobia: vojnové zážitky, spomienky na mladost, povojnová sociálna skutocnost, nové udalosti spolocenskej, politickej a kultúrnej problematiky. Zvýšil sa pocet vydávaných diel, co súviselo predovšetkým s priaznivým kultúrno-spolocenským rozmachom Slovenska: s rozvojom školstva, vznikom rôznych vedeckých a osvetových inštitúcií, so vzrastom poctu kultúrnych a literárnych casopisov.
V tomto case ešte tvorila staršia generácia spisovatelov, ktorá písala aj pred vojnou a po prevrate pokracovala- M. Kukucín, J. G. Tajovský, B. Slancíková - Timrava, J. Jesenský, L. Nádaši - Jégé , stredná generácia bola umelecky rôznorodá, lebo vo svojej tvorbe experimentovala: M. Rázus, Š. Krcméry, J. Hrušovský, J. Cíger - Hronský, nastupujúca mladá generácia - G. Vámoš, I. Horváth, Š. Letz, P. Jilemnický, M. Urban.
Z hladiska uplatnenia umeleckej metódy medzivojnovú prózu rozdelujeme na:
Realizmus - prvá línia - priame rozvíjanie realistickej tradície príslušníkmi tretej vlny realizmu - L. Nádaši - Jégé, M. Rázus
druhá línia - predstavuje sociálno-psychologický realizmus, ktorý sa usiluje o prienik do vnútra cloveka - J. Cíger-Hronský, M. Urban, Š. Letz
tretia línia - socialistický realizmus - P. Jilemnický, F. Král
Ornamentálna próza - G. Vámoš, J. Hrušovský, I. Horváth,
Lyricky tvarovaná próza má tri línie:
zobrazenie sociálnych tém, najmä dedinských, s ich rozpornými prvkami - J. Horák uprednostnovanie psychologických námetov a harmonických riešení konfliktov - J. Bodenek naturizmus - L. Ondrejov, M. Figuli, F.
Ladislav Nádaši - Jégé
Rozdelenie tvorby:
Švantner, D. Chrobák
prózy s historickou tematikou - Adam Šangala
Svätopluk romány
Wieniawského legenda
Z dávnych casov
Kuruci krátke prózy
Itália
autobiografický román - Cesta životom spolocenský román - Alina Orságová zbierka noviel - Medzi nimi
román - S duchom casu malomestské prostredie
Charakteristika krátkych historických próz: história tvorí volné pozadie príbehov, Hlavným predmetom autorovho záujmu zostal clovek a otázka pokroku v dejinách. Cerpá námety z rôznych prostredí a období: z cias boja Poliakov proti Turkom v 17. stor. /Wieniawského lwgwnda/, proti habsburská vojna na zac. 18. stor. /Kuruci/.
Cesta životom
Znaky románu:
Jeden z experimentálnych románov slovenskej medzivojnovej prózy. Tematicky je zhrnutím velmi frekventovanej témy v slov. literatúre - zemianskej otázky. Autor kriticky zobrazuje svet uhorskej džentry - šlachta, zemianstvo, drobní úradníci, do ktorej sa Slovák mohol dostat len tak, že sa zriekol svojej národnosti. Okrajovo zachytáva tému 1. svetovej vojny, odchod slovenských mužov do boja za vlast, ktorá väcšine bola macochou, a vznik I. CSR, jej administratívy.V národnej otázke je výrazný posun, napriek tomu, že zaberá v románe dost miesta, nie je klúcovou otázkou - autora netrápi problém, k akej národnosti sa postava hlási, ale ju systematicky pozoruje, študuje jej správanie a reakcie. Zachytáva stav vecí v spolocnosti a hladá prícinu hlavne v prostredí a dobe, v ktorej konkrétny clovek žije. Vplyv naturalizmu a kritického realizmu - naturalistická postava je determinovaná:
a/ rasou /dedicnostou, národnostou/ - Svoren, chudobný chlapec z biedneho prostredia malého remeselníka, ktorý raz bol Slovákom a raz Madarom podla toho, kto mu dal viac zarobit. Zdedí schopnost prispôsobit sa podmienkam ,rodinné prostredie vytvára mäkkú povahu
b/ prostredím - pohybuje sa medzi uhorskými džentríkmi, kde nemusí vynikat
mimoriadnymi schopnostami, stací robit dobré služby istým ludom. Provincionalita
prostredia udržiava dlhšie ako inde v Európe svet pitiek, kartovania, striedania
mileniek, súbojov. Prostredie núti cloveka robit ciny, ktoré nechce.
c/ dobou - posledné roky Rakúsko-uhorskej monarchie, cas, ked sa programovo
pomadarcujú nemadarskí obyvatelia Uhorska. Cas, ked i to najnižšie miesto v stolicnej administratíve mohol mat len Madar alebo madarón.
Autor pristupuje k postave systematicky, skoro vedecky, zvolí si životopis, aby ukázal cloveka po všetkých jeho stránkach. Detailne ho opisuje /napr. pri smrtelnej posteli matky/, skúma jeho reakcie a myšlienkové pochody. Autor si zvolil jednoduchú kronikársku formu, rozprávanie o živote Jozefa Svorena. Dielo podáva ostrú kritiku uhorskej aristokracie a madarónov a poukazuje na ich mravný úpadok /korupcia, karty, lumpacky, pokrytectvo/. V slovenskej literatúre je tento román výnimocný aj z hladiska hlavnej postavy - hlavná postava a zároven rozprávac Jozef Svoren je záporná postava.

Jozef Mak
Znaky románu:
vplyv expresionizmu román psychologický, sociálny, fatalistický /osudový/casto sa zvýraznuje fatalita /osudovost/ románu. Jozef Mak bude mat urcený tažký osud, pretože sa narodil ako nemanželský syn matke - vdove a krstná matka nedôsledná Hana Melošová nedodržala všetky zvyky, ktoré boli pri krste. autor - rozprávac /3. osoba sg./ oslovuje svoje postavy a prihovára sa im, postavy nekonajú z vlastných podnetov, ale s vedomím rozprávaca, sú osudovo urcené utrpením rozprávac vstupuje do deja, hovorí za postavy, pretože Jozef Mak dostal pri narodení do daru od Boha ukrižované ruky, ale nedostal ústa - o svojich pocitoch nevie hovorit, všetko sa odohráva v jeho vnútri, ale nic nepovie pod vplyvom expresionizmu lyrizuje mnohé pasáže - využíva v próze epitetá, personifikácie, metafory, prirovnanie, oslovuje citatela, hromadí synonymá, hyberbolizuje autor využíva kontrast, casto prechádza až do paradoxu, napr. Komponuje postavu Jozefa Maka ako jedného z milióna podobných, najmenšieho a najobycajnejšieho zo všetkých, ale prihovára sa mu ako majestátu, rozprávac ho oslovuje celým menom - Jozef Mak.

To nie je len clovek z mäsa a krvi, ale aj symbol. paradox sprevádza Jozefa aj mimo vztahovej sféry, napr. prvýkrát sa ocitne v svete duchovna v kostole, ale vosková Panna Mária má dopraskanú tvár - symbolizuje to celý život Jozefa Maka - život mu nadstaví celú svoju tvár, ale dopukanú. autor velmi casto dáva pocítit svojim postavám expresionistický pocit hrôzy a zhnusenia postavy konajú pudovo, nekontrolovane /"Ani na ume nemal, aby Marušu objal, a nemohol za to, že sa tak stalo.... no a ked ju pocítil v ramenách, zdivela v nom krv."/jazyk diela je ludový, velmi expresívny, výrazne zachytí nežnost, ale aj akciu a zlost a opitost rec postáv je plná zámlk a nedopovedaných viet, co súvisí s neschopnostou postáv navzájom komunikovat. Postavy casto nehovoria alebo hovoria nepodstatné veci. Postavy v deji mlcia, ale ozýva sa vnútorná rec alebo rozprávac autor svoju postavu charakterizuje pomocou mena alebo slova za spojovníkom: clovek-milión, obor-brat, príroda-panna, Maruša-tien
Charakteristika hlavného hrdinu:
Jozef Mak nie je pasívna postava, vždy koná, pravda v súlade so svojou postavou a vzhladom na okolnosti, ale casto aj proti zvyklostiam alebo ocakávaniam. Napr. neuspokojí sa s neláskou staršieho brata, uchádza sa o jeho bratskú lásku, aj ked neúspešne, neodpláca sa mu nenávistou. Rieši situáciu, ked zhorí dom po Janovom otcovi - postaví si nový. Jano ho o polovicu oberie, ale nie pricinením zlého osudu, ale kvôli malej právnickej informovanosti Jozefa - postavil si dom na pozemku, ktorý patril Janovi.
Niekedy koná tak, že prekvapí dedinu, napr. ked si berie Julu bez truhlice a vena.
Jozef Mak je dvojpólový clovek. Nenávidí v láske a lúbi v nenávisti. Nenávidí Marušu pre jej lásku k nemu, nenávidí seba pre svoj vztah k Maruši:" Nevedel si vysvetlit, preco chcel Marušu udriet, ani to, preco je neudrel. Nevedel uhádnut ani vtedy, ked preklínal túto chvílu." Pocity postáv sú nejasné, nevysvetlitelné. Maruša nevie premôct svoju nenávist voci Makovi, ked sa od nej odvráti, nevie premôct svoju zlost a lútost, ktorá je silným afektom a sama sa usmrtí. Teda až za hranice života vedia vzplanút Hronského postavy. Pokúšajú sa prelomit vzájomnú závislost. Jula sa chce odpútat od muža, ke´d ju tento klame s Marušou. Podarí sa jej to, ale za každú cenu. Je to pre nu také vysilujúce, že nevydrží. Bola to práve Makova neláska, ktorá ju zabila.

Milo Urban:

Živý Bic

Charakteristika románu:
Román - sociálno-psychologický, podáva nepriame svedectvo o neludskosti vojny. Vplyv expresionizmu - expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšlajú o svojej situácii a viacej konajú. Pocitujú silný cit, všetko sa koná vo vybicovanej atmosfére
Eva sa hádže do vody, notár dostane porážku od silného strachu.../Velké miesto má v správaní cloveka temperament /ludská krv - búri sa pri láske alebo zlosti, pri nenávisti, ruky cloveka sú plné krvi. Autor zachytáva dopad vojny na civilné obyvatelstvo, daleko za frontovou líniou. Z nic nehovoriacej vojny, ktorá sa ich netýkala, zjavia sa prví zranení /Ondrej Koren/,zabití, znásobí sa bieda a hlad /Eva Hlavajová so synkom/, pribudne dezercia /Adam Hlavaj/, choroby /cervienka, pri ktorej umiera vela detí z dediny/, bohatnutie obchodníkov, nekontrolovaná moc štátnej správy, skazené mravy, alkoholizmus /Kúrnava/, vraždy /Štefan Ilcík/, samovraždy /Eva Hlavajová/.

Lud Ráztok hovorí a koná ako jedna postava, tento druh románu sa oznacuje aj ako unanimistický, z lat. una anima = jedna duša. V románe niet klasickej hlavnej postavy, ktorá by bola nositelom deja v každej kapitole. Vidno to aj na charakterizovaní postáv - chýba podrobnejšia priama charakteristika, väcšinou chýba podrobný opis postavy, na aký sme zvyknutí u realistov. Kapitoly sú relatívne samostatné, každá ma svoju pointu. O niektorých udalostiach sa dozvieme retrospektívne /napr. Adamove zážitky z vojny/Dej je casto doplnovaný alebo prerušovaný lyrizujúcimi castami, v ktorých je lyrický opis prírody alebo zachytenie prudkého duševného stavu postavu. V lyrickom opise hromadí metaforu a prirovnanie. Kompozícia románu: dve casti.
Prvá cast - Stratené ruky - ruky = symbol práce, cinnosti; sú stratené, tiež utaté /Ondrej Koren/
Druhá cast - Adam Hlavaj - symbolika Adamovho priezviska /Hlavaj - hlava - rozum/ - svojím príchodom dáva strateným rukám "hlavu", stáva sa vodcom - Ráztocania sa pod jeho vplyvom menia a bojujú proti tým, ktorí ich zneužívali v case vojny.
Idea - zobrazenie vnútorného sveta ludí vo vojne, vplyv vojny na pravidlá spolužitia a
na tradicné vztahy, odsúdenie násilia, ktoré nicí slobodu cloveka.

Socialistický realizmus
Stanovil prísne normy pre literárnu tvorbu, literatúra mala byt nástrojom na revolucnú premenu sveta a mala zachytit spolocenské javy v revolucnom vývine. Jej tematickým tažiskom bol pracujúci lud, pracujúci clovek -budovatel nového lepšieho sveta, robotnícke prostredie, propagácia združstevnovania. Využíva jednoduché umelecké formy bez experimentovania, jazyk "ludu", aby mohli porozumiet masy. Zobrazenie skutocnosti z hladiska záujmov širokých ludových vrstiev.

Predstavitelia:
Peter Jilemnický, Frano Král

Peter Jilemnický

Tvorba:
1. romány - Kompas v nás
Vítazný pád
Kus cukru
Pole neorané

Vítazný pád
Je to román o kysuckej biede a o kysuckej kráse. Názov románu - oxymoron. Dej sa odohráva v chudobnom kysuckom prostredí po skoncení 1. svetovej vojny. Dej má baladický charakter. Hlavná postava Mato Horon prežíva tri životné zlomy:
1. Mato sa vracia z vojny nový, premenený "rudým diablom". Hned po svojom príchode sa dostane do konfliktu s otcom, pretože si proti jeho vôli chce vziat za ženu chudobné dievca - Magdu Kotryzovú. Stretnutie vrcholí ostrou zrážkou otca so synom a ked ho napokon aj Magda pod vplyvom svojej matky zrádza, Mato ju zabije.
2.Mato sa po neštastnej smrti svojho otca vracia hospodárit na otcovskú pôdu. Voda mu však berie nádejnú úrodu i rozostavaný dom.
3.Tvrdý Mato sa nevzdá, prežije svoj vítazný pád, svoje zžitie sa s kamenistou kysuckou pôdou, ktorú sa odhodlá zúrodnit a prinútit ju k novému životu.
Zlomy neústia do Matovej porážky, ale k opätovnému nájdeniu sily krácat dalej, vlastné pády cloveka donútit uvedomit si podstatu svojho bytia.

Ornamentálna próza

Znaky ornamentálnej tvorby:
1. vychádza z expresionizmu - znaky expresionizmu v slovenskej literatúre:
romantický rozpor, vo filozofických dlhých monológoch vyjadruje hlavný hrdina túžbu po lepšom živote, spolocnost sa mu zdá bezcitná a tupá,
kontrast ako výrazný prostriedok - realita a túžba, emotívne a racionálne hodnotenie
zdôraznovanie subjektívneho
výber expresívnych jazykových prostriedkov
2.ornamentalizmus ciže ozdobnost jazyka súvisel s experimentovaním s jazykom a
slovom, používali napr. deminutíva - zdrobneniny s kladným zafarbením
pesimistické až tragické nálady a životné pocity rozpor medzi vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním spolocnosti nezáujem o dedinské prostredie, v centre pozornosti mesto a bohémski hrdinovia.

Predstavitelia:
Ján Hrušovský
Gejza Vámoš
Ivan Horváth

Tvorba:
novely - Dolorosa /zbierka noviel/
Muž s protézou
Pompiliova Madona /zbierka noviel/
román - Peter Pavol na prahu nového sveta
Znaky tvorby:
zaujíma sa o cloveka, jeho psychiku, mravné a citové konflikty, povahové zvláštnosti expresionistické videnie sveta, krajne vyhrotené psychické situácie, opis zložitých duševných stavov príbehy sa odohrávajú v cudzom prostredí Hrušovského rozprávac komentuje príbeh, nevie sa odosobnit, lyrizuje novely zacínajú in mediar res mnohých dielach spracoval zážitky z 1. svetovej vojny hrdinami sú casto postavy z periférie spolocnosti - žobrák, deti chudobných rodicov...

Pompiliova Madona
Novela z talianskeho frontu, hlavným hrdinom je žobrák a mrzká Pompilio. Už dlhé roky žobre pred krásnym chrámom Santa Maria Maggiore. Na Kvetnú nedelu prichádza do chrámu vela pútnikov, aby sa poklonili pred sochou divotvornej Madony a poprosili ju o pomoc. Beznohý Pompilio zatúži po tom, aby sa aj on mohol poklonit Madone a ponížene ju poprosit o pomoc. Verí, že modlitba k Madone by spôsobila zázrak a znova by mu narástli zdravé nohy. Podarí sa mu podplatit otca Bernarda, aby ho na jednu noc nechal v chráme. Otec Bernardo ho na vlastnom chrbte odnesie do chrámu, pozhasína všetky svetlá a odíde. Pompilio zostáva v chráme sám s Madonou. Vo sne prežíva obrovské štastie, Madona sa mu prihorí a uzdraví ho. Pompilio sa s nou vydáv na dalekú cestu. Ráno nájdu Pompilia pod sochou Madony mrtveho, so štastným úsmevom na tvári.
Vždy je prítomný kontrast - mravná cistota beznohého Pompilia - knaz Bernardo

Gejza VÁMOŠ:

Tvorby:
1. romány - Atómy Boha
Odlomená haluz
2.novely - Editino ocko /zbierka/

Znaky tvorby:
epický príbeh ustúpil do pozadia psychologická kresba hrdinu stratila svoju dôležitost poukázanie na negatívne vlastnosti cloveka /pýcha, krutost/ hyberbolizácia expresívnost vo vyjadrovaní postavy nie sú zakotvené sociálne a historicky

Odlomená haluz

Znaky románu:
kritika malomeštiactva dva tematické okruhy - asimilácia židovstva a otázka výchovy nového cloveka v popredí myšlienky humanizmu založené na rovnosti medzi ludmi na biologickom princípe odlomenou haluzou sú v románe odpadlíci od židovskej viery, opovážlivci, ktorí sa odtrhli od svojich súperov grotesknost podciarkuje charakteristika postáv pomocou mien - Anjel môj, Lapajovic, využíva expresívny slovník, násilné barbarizmy hyberbolizovanie nemravnosti

Atómy Boha

Znaky románu:
román je najvýraznejším prejavom expresionizmu opísal otrasné prípady infekcných ochorení, ale neobišiel ani spolocenské problémy s precíznostou lekára podciarkuje ako tažko život vzniká a potom prídu vojny a naša existencia sa stane absurdnou doktor Zurian má mnoho autobiografických crt samovražda hrdinu poukazuje na neriešitelnost spolocenských a mravných problémov zaciatok románu je filozofický

Ivan HORVÁTH
Tvorba:
novely - Clovek na ulici - zbierka, ktorá obsahuje novely Bratia Jurgovci, Clovek na ulici , Laco a Braislavasúbor 5 noviel - Vízum do Európy cyklus krátkych próz - Život s Laurou

Znaky tvorby:
1.rozpor medzi predstavami a realitou
2.nespokojnost so spolocenskými pomermi
3.dôraz na asociácie a emócie

Laco a Bratislava

Znaky novely:
domov - cudzina - vyvážený pohlad, caro nachádza v cudzine i doma, v tomto prípade Bratislava zobrazenie Lacových prvých dotykov s Bratislavou, ruch velkomesta, oslava vecí bežného života ocami mladého študenta s dušou bažiacou po novostiach všetko je zvláštne, krásne, nové, volajúce po poznaní - Laco v opojení zabúda na ostatný svet, rachotiace elektricky, vrzgajúce a škrípuce, sú mu rajskou hudbou a nie odporným zvukom do ocarenia mestom vstupuje neskôr i moment ocarenia láskou, láska k žene ešte viac presvieti lásku k mestu modernost lexiky - elektricky, slecny, filmy s Douglasom....nosný motív prózy - motív odchodu zdôvodnený túžbou poznávat
7. dej je minimálny, autor kladie dôraz na vykreslenie pocitov a predstáv svojich hrdinov


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Slovenská… 2. 5. 2007 5224 3.3 971
 
sk Literatúra menšie 23. 1. 2009 3461 -- --
 
sk KLASICIZMUS: 23. 10. 2009 5526 12.0 4293
 
sk Slovenská… 7. 10. 2009 3936 5.2 1177
 
sk Literatúra:… 1. 8. 2011 3301 2.6 764
 
sk Ladislav Nádaši-… 28. 6. 2010 6053 2.6 899
 
sk Obraz človeka v… 1. 4. 2009 4046 4.9 1473
 
sk Ladislav Nádaši… 20. 4. 2009 4077 4.0 1225
 
sk Slovenská… 3. 3. 2008 3400 4.7 1335