NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Trestné právo

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Náuka o spoločnosti

Autor: nikkir

Počet slov:568

Počet písmen:3,693

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.05

Počet zobrazení / stiahnutí:5045 / 156

Veľkosť:4.21 kB

Trestne pravo

Trestne pravo sa cleni na hmotne a procesne.
Trestne pravo hmotne tvori subor pravnych noriem vydanych statom na ochranu dôlezitych spolocenskych vztahov so zametom chranit fyzicke a pravnicke osoby. Jeho zakladnym pramenom je trestny zakon.
Trestnym cinom je take pre spolocnost nebezpecne konanie, ktore vycerpava znaky uvedene v trestnom zakone.
Pri trestnom cine sa zasadne vyzaduje umyselne konanie (ak nie je uvedene, ze trestne je aj nedbalostne konanie).
Trestny zakon rozoznava dve formy zavinenia a to umyselne a z nedbanlivosti.
Trestna je tak priprava na trestny cin (organizovanie, zadovazovanie si nastrojov a pod.), ako aj pokus trestneho cinu.
Pachatelom trestneho cinu je ten, kto trestny cin spachal sam.
Ak bol trestny cin spachany spolocnym konanim dvoch alebo viacerych osob, hovorime o spolupachateloch.
Ucastnikom trestneho cinu je ten, kto umyselne zosnoval alebo riadil spachanie trestneho cinu, kto naviedol ineho na spachanie trestneho cinu, alebo kto poskytol inemu pomoc na spachanie trestneho cinu.
Na trestnu zodpovednost ma vplyv vek pachatela a jeho dusevny stav.
Ucelom trestu nie je len chranit splocnost pred pachatelmi trestnych cinov, ale aj zabranit odsudenemu v dalsom pachani trestnej cinnosti a vychovavat ho k tomu, aby viedol riadny zivot.
Za urcitych okolnosti moze sud upustiti od potrestania pachatela (napr. ak trestny cin spachala osoba mladistva a pod.)
Sud za spachane trestne ciny môze ulozit tieto tresty:
trest odnatia slobody
penazny trest
trest zakazu cinnosti
stratu cestnych titulov a vyznamenani
stratu vojenskej hodnosti
prepadnutie majetku
prepadnutie veci
vyhostenie
zakaz pobytu
Ochrannymi opatreniami su:
ochranne liecenie
ochranna vychoa
zhabanie veci
osobitna cast trestneho zakonu hovori v systematickom usporiadani o jednotlivych trestnych cinoch, vymedzuje ich znaky a ustanovuje tresty za ich spachanie. Tato cast obsahuje 12 hlav:
I.hlava – trestne ciny proti zakladom republiky,
II.hlava – trestne ciny proti hospodadrskej sustave,
III.hlava – trestne ciny proti vykonu pravomoci statneho organu a verejneho cinitela,
IV.hlava – trestne ciny vseobecne nebezpecne,
V.hlava – trestne ciny hrubo narusujuce obcianske spoluzitie,
VI.hlava – trestne ciny proti rodine a mladezi,
VII.hlava – trestne ciny proti zivotu a zdraviu,
VIII.hlava – trestne ciny protislobode a ludskej dôstojnosti,
IX.hlava – trestne ciny proti majetku,
X.hlava – trestne ciny proti ludskosti,
XI.hlava – trestne ciny proti brannosti a proti civilnej sluzbe,
XII.hlava – trestne ciny vojenske.

Procesne trestne pravo pravnymi normami upravuje postup sudov, ako aj inych organov pri stihani pachatelov trestnych cinov, a to od zacatia trestneho stihania, az po vynesenie pravoplatneho rozsudku vratane vykonu trestu.
Zakladnym pramenom trestneho prava procesneho je trestny poriadok.
Sudnictvo v trestnych veciach vykonavaju jednak vseobecne sudy (okresne, krajske, Najvyssi sud SR), ako aj vojenske sudy (vojensky obvodne sudy a Vyssi vojensky sud).
Pri vseobecnych sudoch rozoznavame vecnu a miestnu prislusnost.
Obvineny je osoba, ktora je podozriva z trestneho cinu.
Obhajcom v trestnom konani moze byt len advokat.
Poskodenym je fyzicka alebo pravnicka osoba, ktorej bola spôsobena majtkova, moralna alebo ina skoda, alebo ktora utrpela ublizenie na zdravi.
Trestne stihanie sa zacina vysetrovanim trestnych cinov.
V priebehu vysetrovania je obvineny spravidla na slobode.
Ak vysledky vysetrovania dostatocne odôvodnuju postavenie obvineneho pred sud – prokurator poda obzalobu a postupi sudu prislusne spisy s prilohami.
Termin hlavneho pojednavania urci predseda senatu tak, aby obvineny a jeho obhajca mal aspon patdnovu lehotu na pripravu.
Po vysluchu obvineneho (obvinenych) pristupi sud k vlastnemu dokazovaniu. Najcastejsim dokaznym prostriedkom je vysluch svedka.
Po vykonani dôkazov predseda senatu (samosudca) da slovo prokuratorovi, aby predniesol zaverecnu rec.
Pred zaverecnou poradou sudu udeli predseda senatu posledne slovo obzalovanemu.
Po zaverecnej porade sud vyhlasi rozsudok.
Opravne prostriedky rozdelujeme do dvoch kategorii:
riadne opravne prostriedky (odvolanie a staznost),
mimoriadne opravne prostriedky (staznost pre porusenie zakona a obnova konania).

Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Zápisnica (trestné… 20. 12. 2013 2398 -- --
 
sk Trestné právo 24. 4. 2006 2959 -- --
 
sk Trestné právo 7. 4. 2007 5523 5.7 1705
 
sk Trestné právo 9. 4. 2014 5252 4.4 1113
 
sk Vzory uznesení … 20. 12. 2013 2921 -- --
 
sk trestné právo 30. 6. 2005 2944 -- --
 
sk Prípravné konanie o… 23. 6. 2015 4130 -- --
 
sk Ingerencie súdu v… 23. 12. 2008 4037 -- --
 
sk Postavenie… 28. 6. 2017 2017 -- --
 
sk Úlohy súdov v… 1. 6. 2017 2220 -- --