NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát ERICH MARIA REMARQUE:Traja Kamaráti (Ročníková práca).

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Zapoj sa do diskusie (5)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Literatúra

Autor: nikkir

Počet slov:8829

Počet písmen:44,640

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:24.80

Počet zobrazení / stiahnutí:10376 / 200

Veľkosť:54.47 kB

ERICH MARIA REMARQUE

Traja kamaráti













Trieda: 3.C
Školský rok: 2005/2006 Dominika Rumanová















„Svetový mier!
Nikdy sa o nom nehovorilo viac
a nikdy sa pren neurobilo menej
ako v našich casoch...“1

E. M. Remarque, Cierny obelisk (1956)















O B S A H:

1. Literárne obdobie .......................................... 4
2. Erich Maria Remarque
2.1 Životopis ................................................... 5
2.2 Tvorba ...................................................... 6
3. Rozbor románu
3.1 Obsah diela................................................ 8
3.2 Charakteristiky hlavných postáv
3.2.1 Robert Lohkamp ............................. 9
3.2.2 Gottfried Lenz ................................. 11
3.2.3 Oto Köster ....................................... 12
3.2.4 Patrícia Hollmanová ....................... 13
3.3 Ideový rozbor .......................................... 14
4. Formálny rozbor
4.1 Jazyk a štýl autora ................................... 17
4.2 Žáner a kompozícia ................................. 18
5. Vlastný názor ................................................. 19
6. Zoznam použitej a citovanej literatúry
6.1 Bibliografia .............................................. 20
6.2 Citovaná literatúra .................................. 21
7. Príloha: Pracovný list .................................... 23






















1. LITERÁRNE OBDOBIE


Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

Prvá polovica dvadsiateho storocia je jedným z najzložitejších období v dejinách ludstva. V tomto období pokracuje búrlivý rozvoj vedy a techniky, co na jednej strane vzbudzovalo nadej na lepší život, no na druhej strane pôsobilo stiesnujúcim dojmom, pretože clovek sa staval prostriedkom manipulácie vládnucich skupín. Okrem toho neustále vznikajú, rozvíjajú sa a zanikajú rôzne avantgardné smery a zároven sa navzájom ovplyvnujú a prelínajú jednotlivé druhy umenia. Toto obdobie zároven prináša zmeny aj v iných oblastiach, ako napríklad nové geograficko-politické rozdelenie Európy a sveta. Vznikajú nové totalitné režimy /socializmus a kapitalizmus/, co znacne ovplyvnuje aj sféry umenia. Umelci sa združujú do národných a nadnárodných organizácií. Skúsenosti z prvej svetovej vojny ich privádzajú k potrebe medzinárodnej spolupráce a solidarity, ci vzájomného spoznávania sa. V roku 1921 zakladajú v Anglicku PEN klub, medzinárodné združenie spisovatelov.
V tomto období sa spolu s vedou a technikou rozvíja aj umenie: do prózy prenikajú prvky filmovej tvorby, rozvíja sa rozhlasové vysielanie a postupne nadobúda masový charakter. Prostredníctvom rozhlasu sa šíri aj literatúra, vzniká nový dramatický útvar: rozhlasová hra. V literatúre v medzivojnovom období prevládala próza /novela, poviedka a román/.
Mnohí umelci sa s vojnou a otrasnými zážitkami z nej vyrovnávali velmi dlho a rozlicnými spôsobmi, vo všetkých prípadoch však vojna znacne ovplyvnila ich tvorbu. Vo svete sa formuje zoskupenie autorov – „stratená generácia“. V ich tvorbe sa mnohokrát odzrkadluje vojna hlavne v negatívnom slova zmysle a neschopnost ludí zaclenit sa spät do života, ktorý žili pred vojnou. Expresionizmus odráža všetky otrasne zážitky z vojny mnohých autorov. Okrem expresionizmu sa tvoria aj iné avantgardy, ako napríklad dadaizmus, surrealizmus, ci konštruktivizmus. Zrod týchto moderných smerov umožnoval netradicnými formami vyjadrit pocity a myšlienky moderného cloveka.
Medzi najznámejších autorov tohto obdobia sa radia najmä autori, ktorí casto boli sami úcastníkmi prvej svetovej vojny. Títo boli natolko zasiahnutí vojnou a jej nicivými následkami, že v ich tvorbe prevláda vyjadrovanie odporu k násiliu, zabíjaniu a vojne vôbec. Najznámejšími umelcami tohto obdobia sú Erich Maria Remarque, ktorý síce nikdy nebol clenom „stratenej generácie“, no svojou tvorbou sa tam zaradoval, pretože jeho štýl písania bol štýlu „stratenej generácie“ velmi podobný. Jeho román Na západe nic nové to len potvrdzuje. Dalej sem patri aj Ernest Hemingway, ktorý už bol priamo clenom „stratenej generácie“. Jeho najvýznamnejšie diela sú Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, ci Starec a more. Pocity stratenej generácie sa odzrkadlujú aj v románoch W.Faulknera, J.D.Passosa a F.S.Fitzgeralda.
Svedectvom duchovnej krízy medzivojnovej spolocnosti sú zasa velké realistické diela R. Rollanda a T. Manna a dramatické diela B. Brechta a G.B. Shawa. Osobitý pohlad na cloveka, pohlad plný existenciálnych symbolov prináša dielo F. Kafku, kým Joyceov Odyseus (Ulysses) predstavuje románový experiment, z ktorého dodnes cerpá podnety aj súcasná svetová próza.


2. ERICH MARIA REMARQUE


2.1 Životopis

Erich Maria Remarque, vlastným menom Erich Paul Remarque, sa narodil 22. júna 1898 v mestecku Osnabrück ako syn kníhviazaca Paula a jeho manželky Anny Marie. Mal ešte troch súrodencov, a to brata Theodora (1896-1901), a dve sestry Ernu (1900-1978) a Elfriedu (1903-1943). Jeho rodina patrila k nižšej strednej vrstve.
V roku 1912 skoncil Erich povinnú školskú dochádzku a nastúpil na katolícky seminár, ktorého štúdium prerušil po vypuknutí prvej svetovej vojny, pretože už vo veku 18-tich rokov bol odvedený na front ako dobrovolník. Už 22. novembra 1916 narukoval do nemeckej armády. O pol roka bol zranený crepinami z granátu. Z nemocnice v Thorhute bol preložený do nemocnice v Duisburgu, kde si cas krátil písaním autobiografického románu Kútik snov (1920). Po prepustení z nemocnice sa vrátil k svojej jednotke, ale prv než boli prevelení na západ, Nemecko podpísalo prímerie. Po novom roku bol odmenený Železným krížom prvej triedy, avšak po oficiálnom prepustení z armády sa zriekol všetkých vojenských vyznamenaní, znova zacal študovat seminár a napokon aj univerzitu v Münsterne, ktorú doštudoval 25. júna 1919.
Po vojne vystriedal mnoho povolaní (napríklad ucitel, automobilový pretekár, novinár, obchodník s náhrobkami, spisovatel), co sa patricne odzrkadlilo aj v jeho tvorbe, ktorá je založená najmä na vlastnej skúsenosti, napínavom a dynamickom deji a úcinnej charakteristike postáv.
Po celosvetovom úspechu románu Na západe nic nové sa usadil vo Švajciarsku. Roku 1933 boli jeho knihy spálené a o pät rokov nato ho pozbavili nemeckého obcianstva. Navyše, v rámci štvania proti Remarquovi šírili nacisti klamné informácie, z ktorých mnohé pretrvali až do dnešných cias. Jednou z nich je aj mýtus o jeho pravom mene a pôvode. Nacisti zacali šírit fámy o akomsi Židovi, Kramerovi, ktorý nikdy nebol vo vojne a práve preto ani jeho román Na západe nic nové (1929), ktorý napísal pod pseudonymom Remarque, neopisuje skutocnú situáciu Nemcov na západnom fronte. S menom Erich Paul Kramer sa môžeme stretnút aj v edicnej poznámke tohto románu vydaného vydavatelstvom Slovenský spisovatel, 2002). Faktom však je, že 22. júna 1898 sa v Osnabrücku naozaj narodil Erich Paul Remark.
Napriek všetkým krokom, ktoré proti nemu Nemecká vláda podnikla, ho ešte v roku 1935 navštívil maršal Hermann Göring a ponúkol mu návrat spät do Tretej ríše. Zámienka bola jednoznacná, Hitlerova propaganda potrebovala zvucné mená. Avšak Remarque túto „ponuku“ odmietol, podobne ako väcšina umelcov, a emigroval do USA. Tu roku 1947 spolu s jeho vtedajšou manželkou Ilze J. Zambonou získal štátne obcianstvo dostal štáte obcianstvo a žil striedavo v New Yorku a vo Švajciarsku, kde sa stal cestným obcanom miest Ronco a Ascona.
Jeho zdravotný stav sa s pribúdajúcim vekom zhoršoval. Po tom, co prekonal niekolko srdcových infarktov, mu diagnostikovali Ménierov syndróm a cukrovku. Napokon zomrel 25. septembra 1970 na klinike vo švajciarskom meste Locarno na zlyhanie srdca. Pochovaný je na cintoríne v Porto Ronco.
Hoci pocas života nezískal Nobelovu cenu, na ktorú bol dvakrát nominovaný, v roku 1963 mu udelilo mesto Osnabrück Möserovou medailu a o štyri roky neskôr obdržal od Spolkovej republiky Nemecko najvyššie ocenenie za zásluhy tzv. "Grosses Verdienstkreuz".

2.2 Tvorba

Všetky Remarqueove diela boli zatienené výnimocnostou románu Na západe nic nové, ktoré bolo podla štatistiky najcitatelnejším a najúspešnejším dielom nemeckej literatúry na konci dvadsiatych a zaciatkom tridsiatych rokov. Napriek tomu, že ostatne diela boli tiež velmi úspešné a každopádne zaujímavé, nedostalo sa im dostatocného docenenia.

Na západe nic nové (Im Western Nichts Neues, 1928)
Dielo „Na západe nic nové“ je najznámejší Remarqueov román, povodne vyšiel ako seriál na pokracovanie v novinách. Zaoberá sa vojnovou tematikou, hlavne bojom na nemeckom území. Autor v tomto diele velmi realisticky a bez pátosu opisuje vojnu, jej nicivé následky a utrpenie, ktoré prináša.
Hlavným hrdinom je Paul Bäumer, ktorý je súcasne rozprávacom príbehu. Spolu so spolužiakmi sa pod vplyvom nacionalistickej propagandy prihlásili na front. Ovplyvnil ho triedny profesor Kantorek. Autor naturalisticky zobrazuje boj v prvých líniách velmi priamo, ako fakty. Nezmyselné zomieranie mladých chlapcov. V závere románu Paul zomiera v októbri 1918, dva týždne pred oficiálnym koncom vojny, ked rozhlas oznamuje” Na západe nic nového.” . Paulova smrt je absurdná a autor ju použil k vykresleniu nezmyselnosti vojny a zabíjania vôbec.
Kniha je podla mOta „pokusom podat správu o generácii, ktorá bola znicená vojnou - hoci unikla jej granátom“1*. Hned po vydaní tejto knihy roku 1928 sa Remarque stal svetoznámym spisovatelom a román bol coskoro sfilmovaný, a to hned niekolkokrát. Okrem úspechu sa však stal aj „trnom v oku“ fašistov, ktorý jeho tvorbu velmi kritizovali a odsudzovali.

Volným pokracovaním osudov Bräumerovych priatelov, ktorí ostali nažive je román Cesta spät (Der Weg zurück, 1931). Predstavuje osudy ludí, ktorí sa nevedia prispôsobit životu v mieri, pretože sú až natolko psychicky poznacení prežitými hrôzami a nadobro už stratili vieru v dobro a spravodlivost.
Napriek tomu, že dej knihy je zasadený do mierového prostredia, vojna sa vracia neúprosne a v najrôznejších podobách - mrtvy kamaráti, strápené matky, neodbytné spomienky. Aj tí, ktorí vyviazli bez telesného zranenia, majú po štyroch rokoch strávených na bojisku svoju mladú dušu natolko zmrzacenú, že sa len s velkými problémami vracajú do života civilného obcana. Mladi chlapci majú príliš daleko k tým mužom, ktorí vojnu na fronte neprežili. Nechápu ich rodicia, ktorí v nich vidia ešte stále deti, nechápu ich ucitelia, ktorí nadnesene prednášajú o hrdinstve a statocnosti. Cítia, že dvere do ich bezstarostnej mladosti, ktorá bola násilne prerušená, sú navždy uzavreté. Zrejme práve kontrastom mieru a vojnových spomienok sa príbeh stáva jedným z najpôsobivejších diel protivojnovej literatúry a môže nás oslovit aj dnes.

Podobný námet ma aj román Traja kamaráti (Drei Kameraden, 1936), ktorý predstavuje lyricky príbeh o priatelstve, tragickej láske a osamelosti v povojnovom Nemecku. Postavy v tomto diele „Žijú iba z ilúzií minulosti a na úver budúcnosti“2*.

Nasledujúce dva romány popisujú problém emigrantov, ktorí utekajú pred nastupujúcim fašizmom, ukrývajú sa, popri tom prežívajú krátke lásky, no ich osud je bezvýchodiskový.
Prvým takýmto románom je Noc v Lisabone (Die Nacht von Lisabon, 1962). Je to príbeh manželov utekajú pred fašizmom a dostávajú sa do Lisabonu, kúpia si lístky na lod do Ameriky, avšak žena náhle ochorie a zomiera. Celý príbeh rozpráva hlavný hrdina pocas jednej noci cloveku, ktorému predáva lístky, pretože on už nemá preco íst do Ameriky.
Druhým románom s podobnou tematikou je román Vítazný oblúk (Arc de Triomphe, 1946), ktorý rozpráva o živote nemeckého emigranta pocas 2. svetovej vojny v Paríži.


Iskra života (Der Funke Leben, 1952) je romanom, ktorého dej sa odohráva v nacistickom koncentracnom tábore. Hlavným hrdinom je c. 509, ktorý sa snaží tOto peklo prežit.

Cas žitia a cas umierania (Zeit zu leben, Zeit zu sterben, 1954) je dalším Remarqueovým romanom. Zachytáva udalosti z bojov nemeckej armády na území Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, zobrazuje nezmyselnost vojny a zabíjania. Tento román ma vela spolocného s knihou „Na západe nic nové“. Obe vyšli koncom prvého povojnového desatrocia, každá po inej vojne. Majú rovnako stavanú tému, ktorou je vojak na fronte, na dovolenke v zázemí, vojak znova na fronte, kde nakoniec nachádza svoju smrt, pretože sa snaží pomôct iným. V tomto diele je jediným svetlým bodom v živote tohto vojaka láska. Je to snád jediná pozitívna vec, ktorú mu vojna prináša.
Do obdobia prvej svetovej vojny sa vracia v románe Cierny obelisk (Der schwarze Obelisk, 1956). V tomto románe sa autor inšpiroval vlastnými skúsenostami a popísal život spolumajitela obchodu s náhrobkami v dobe krízy po 1. svetovej vojne. Inflácia sa tu neustále prehlbuje rozdiely medzi ludmi. Zatial co úspory prostých ludí miznú, obchodníci bohatnú. Takýmto kontrastom autor zobrazuje život jednoduchých ludí v Nemecku, no v diele sa nevyhne ani opisu zrodu fašizmu.

Román Nebo nepozná oblúbencov (Der Himmel kennt Günstlige, 1961), ktorý Remarque napísal na sklonku životy, vyvoláva isté asociácie s romanom Traja kamaráti. Ústrednou témou celého diela je vztah automobilového pretekára k chorej dievcine. V závere diela on umiera na automobilových pretekoch a ona sa vracia do sanatória, kde tiež konci jej životná pút.


Remarqueove romány predstavujú retaz strhujúcich epizód, spätých s casom a priestorom. Mnohí jeho hrdinovia sú staticky, poznacil ich trpký vztah k životu. Medzi postavami možno nájst urcitú podobnost, ktorá sa prejavuje aj v skepse voci všetkému, cím sa podobajú „stratenej generácii“. Na druhej strane však majú zmysel pre humanizmus, lásku a priatelstvo, úctu k cloveku a životu. Remarque patri k nemeckým expresionizmom, pretože expresionizmus sa výrazne prejavuje v jeho tvorbe. Charakteristickou crtou jeho diel je zvelicovanie záporných javov skutocnosti a jej bezprostredným zobrazovaním, živý slovník a odhalovanie rozporov.



3. ROZBOR DIELA


3.1 Obsah románu Traja kamaráti

Róbert Lohkamp žije neusporiadaným životom, pracuje v opravárskej dielni „Köster a spol.“ spolu so svojimi dvoma kamarátmi z vojny Gottfriedom Lenzom a Otom Kösterom, majitelom dielne. Prerobením starého autícka, Karla, s otrasnou karosériou sa dostavajú do zaujímavých situácií, ked sa ich na ceste snaží „trhnút“ chlap na Boeingu, co urcite vyzerá byt lepšie a rýchlejšie auto, ako Karl. Binding, majitel Boeingu, však nemôže tušit, že sa v tejto škatuli skrýva srdce automobilového pretekára. Binding samozrejme prehra tieto „preteky“ a chce sa s majitelom auta, Otom, porozprávat a prípadne Karla aj odkúpit. Tak sa Róbert spoznáva s Patríciou Hollmanovou, velmi peknou mladou dámou, ktorá sa nachádza tiež v Boeingu. Hoci si ju zo zaciatku nevšíma, postupne sa do nej zamiluje. Zo zaciatku, ked sa zacínajú stretávat, snaží sa na nu zapôsobit, oblieka si obleky, snaží sa vystupovat nonšalantne, no stále ma pocit, že pre nu nie je dost dobrý, co vrcholí, ked Pat zruší ich stretnutie, na ktoré sa velmi tesil. Po istom case sa všetko vráti do starých kolaji, Robert si uvedomí svoju chybu a Pat k nemu nastahuje, aby boli ešte castejšie spolu, pretože sa lúbia. Rozhodnú sa íst spolu na dovolenku k moru, kde sa Pat vracia jej plúcna choroba. Robert je z toho psychicky velmi vycerpaný a znicený, no pred Pat neukazuje, ako velmi sa trápi. Jeho priatelia Oto a Lenz dovezú lekára, aby sa o nu mohol starat presne tam, kde bola. Odporucí jej aj pobyt v sanatóriu, kde by preckala najhoršie obdobie. Pat sa boji, pretože vie, že to nie je len taký malý záchvat. Po dovolenke sa teda odoberá na liecenie do sanatória. Róbert si uvedomuje, že ju stráca, že umiera. Chce s nou strávit tolko casu, kolko je možné. Dokonca aj s nou odchádza do sanatória, ale nemôže sa tam velmi zdržat, pretože na to nemá dostatok penazí a tak ponho o niekolko dni prichádzajú jeho kamaráti. Doma nemá pokoja, je zúfalý zo svojej situácie a z toho, že nech by sa akokolvek snažil, vie, že Pat nemôže pomôct. Snaží sa co najviac zarobit, aby znova mohol ist za nou, pretože jej zdravotný stav sa stále zhoršuje. K tomu všetkému, ked raz vecer idú Robert, Oto a Lenz po ulici, Lenza postrelí fašistický výrastok a Lenz cestou do nemocnice umrie, a tak sa Oto s Robbym rozhodnú pomstit ho. Lenza pochovajú a po istom case sa im podarí pomstit jeho smrt. Robby sa vracia do sanatória, kde mu lekár vysvetlí, ako na tom Pat je a približne kolko casu jej zostáva. Robby je zúfalý a všemožne sa snaží spríjemnit jej posledné dni života. Robert v case, ked nemôže byt s Pat, pracuje v nemocnici ako dobrovolník na detskom oddelení. Aby s nou mohol zostat aj v posledné dni jej života, Oto sa rozhodne pomôct mu tým, že sa vzdá Karla a predá ho. Šek, ktorý dostal za auto donesie Robbymu, ktorý si až neskôr uvedomí, co prenho Oto spravil. Pat cíti, že umiera a jej stav sa prudko zhoršuje, a tak sa snaží užit si posledné dni života a dodat Róbertovi odvahu žit aj bez nej, pretože vie, že jej už pomôct nemôže, ale on bude žit dalej. Ku koncu diela zomiera v Robertovom nárucí a necháva Róberta samého, zlomeného a neštastného v izbe sanatória.






3.2 Charakteristiky hlavných postáv


3.2.1 Robert Lohkamp

Robert Lohkamp, hlavná postava a rozprávac príbehu v jednej osobe, je tridsatrocný muž, ktorý patrí do generácie, ktorá sa podobne ako E.M.Remarque dostala hned zo školských lavíc na front prvej svetovej vojny. Tu musel znášat všetky jej útrapy a sledovat, ako umierajú ich priatelia. Robert sa na tieto casy nikdy nesnažil zabudnút, ale naopak spomína na ne a dokonca mnohokrát vojnu a život porovnáva. Retrospektívne spomienky na vojnu sa nachádzajú vo viacerých castiach románu, napríklad hned na zaciatku, kde Robert spomína, ako sa vojna zacala a co museli, ešte takmer ako deti, na fronte prežit.
Po vojne sa síce fyzicky vrátil do života, no psychicky už akosi nevedel nájst jeho zmysel. Spolu so svojimi kamarátmi Gottfriedom Lenzom a Otom Kösterom vlastnia opravársku dielnu. „A teraz sedím tu v opravovni áut: Köster a spol. To „spol.“ sme Lenz a ja, ale dielna patrí vlastne iba Kösterovi.“15 Táto dielna im síce vela nevynáša, ale na skromný život zatial postacuje. V momentálnej situácii boli štastní, že mali aspon nejakú prácu a mnohokrát aj polavili z ceny opravy len preto, že potrebovali prácu.
Priatelil sa aj s nízkou spolocenskou vrstvou, ako boli napríklad aj prostitútky z lokálu „Café International“. S týmito dievcatami sa spoznal, ked tam pocas smutných zimných vecerov hrával na klavíri melancholické skladby. Dokonale poznal životné príbehy týchto dievcat a vedel, ako a preco sa dostali do lokálu, správal sa k nim s úctou. Nikdy ich neodsudzoval za to, cím sa živili. Obcas sa im dokonca aj snažil dodávat optimizmus k životu a radil im, aby sa nevzdávali, hoci on sám bol na tom zle. Snažil sa im porozumiet. Ony ho brali ako svojho priatela, považovali za pravého gentlemana, pretože „sa vyznal v ženských veciach“.
Jeho velkým problémom bol alkohol, ktorý už bol prenho aj priatelom, najmä rum: „Rum,“ zacal som naradostený, že sa našlo nieco, o com môžem hovorit, „rum má velmi málo spolocné s chutou. Nie je to len taký obycajný nápoj – je to skôr priatel. Priatel, ktorý všetko ulahcuje. Mení svet. A preto vlastne clovek pije.“16 Nedokázal prestat pit. Bolo to prenho nieco, co mu pomáhalo ujst z reality, cí prekonat nepríjemnosti, ci stres z nového: „Musel som pit; inak by som sa nebol vedel zbavit doliehajúcej tažoby.“17 Pil aj ked bol s Pat, pretože sa nevedel uvolnit, no neskôr velmi olutoval svoje správanie, pretože nechcel v jej ociach byt obycajným opilcom.
Jeho život sa však náhle mení, ked prostredníctvom náhodných cestných pretekoch spoznáva Patríciu Hollmanovú. Je velmi hanblivý, co mu aj jeho priatelia, hlavne Gottfried, neraz vycítajú. „Gottfried mal pravdu ked tvrdil, že ako spolocník mám tak úroven poštového tajomníka.“18 Nemá tušenie, o com by sa s Patríciou mal rozprávat a tak ocakáva, že Gottfried prevezme iniciatívu a pozhovára sa s nou, no on neurobí nic a necháva ho v „kaši“. Hoci Patrícii zo zaciatku vôbec nevenuje pozornost ci sympatie, napokon si vypýta jej telefónne císlo a neskôr ju pozve von, no ked sa ho Gottfried spýta, cí si aspon vypýtal jej telefón, vyhovorí sa, že ten papier stratil, na co jeho priatel velmi ostro reaguje: „Pretože si osol,“ odvetil Lenz, „tutmák, ktorý sa nevyzná v nicom, co presahuje úroven pobehlíc z Internationalu! Ty klavirista! Ešte raz ti to vravím: bola to štastná náhoda, mimoriadne štastná náhoda, to dievca! Ty prirodzene nemáš o tom ani potuchy! Všimol si si jej oci? Pravdaže nie – ty si si všímal iba svoj pohár... „Drž zobák,“ skocil som mu do reci, lebo s pohárom ma trafil do živého...“19 Tu sa znovu ukazuje Robertov problém s alkoholom. Uvedomuje si, že to s ním prehána a pije privela. Gottfried mu to neraz potvrdil. „Atmosféra, vyžarovanie, teplo, tajomnost – všetko to, co krásu oduševnuje a vlieva do nej život – ale škoda reci – tvojou atmosférou je zápach rumu...“20
Postupom casu si uvedomuje, že Pat pre neho znamená viac a zalúbil sa do nej. „Pustil som ju, ale cosi vo mne ju nepustilo. Ked sme už dávno boli vonku, ešte vždy som mal pocit, že objímam jej plecia, dotýkam sa jej jemných vlasov a cítim broskynovú vônu jej pleti. Vyhýbal som sa pohladu na nu. Moje city k nej sa zrazu zmenili.“21 Zacal s nou trávit takmer každý vecer a uvedomoval si, že jeho láska k nej stále rastie. „Cítil som sa nezvycajne. Nebolo to ako inokedy, ked sa vecer zblázniš do dievcata. Bolo v tom ovela viac nežnosti. Nežnosti a želania celkom na seba zabudnút. Dat sa unášat do neznáma...“22 Snažil sa na nu zapôsobit. Požiciaval si nóbl veci, ked mali íst spolu von. Dokonca si z dielne požical aj auto, len aby mala z neho dobrý pocit.
Hoci ju má naozaj velmi rád, jeho postoj sa zmení ako náhle raz odmietne íst s nim vecer von, pretože ma dohovorenú schôdzku s Bindingom. Nepripadá si byt pre nu dostatocné dobrý: „Ved to dievca sa ku mne vôbec nehodí! Ktože som ja vôbec? Chudák, co chodí peši a co si raz požical cadillac, pochabý ožran, nic iné! Videl som už, ako sa vrátnik v „Hrozne“ Bindingovi uklána, videl som vysvietené, teplé, upravené miestnosti, dym cigariet a elegantných ludí, zacul som hudbu a smiech, smiech zo mna. Nazad, pomyslel som si, rýchlo nazad! Predtucha, nádej – už to bolo privela! Dávat sa do toho nemalo nijaký zmysel. Ostáva iba jedno – rýchlo spät!“23 Zacne velmi žiarlit a s pocitom menejcennosti trucovat. Patrícia si z neho za to len utahuje, co ho privádza do zúrivosti. Po tomto odmietnutí sa k nej sprava velmi zdržanlivo, nechce na nu už tolko mysliet, pretože má pocit, že láska k nej mu len ublíži. Napokon sa jeho obavy ukážu byt neopodstatnene a Pat sa k nemu nastahuje do penziónu pani Zelawskej, aby mohli byt spolu ešte castejšie.
Ked sa na ich spolocnej dovolenke Patrícii vráti plúcna choroba, Robert sa síce vylaká, no neopustí ju ani v najtažších a zároven posledných dnoch jej života. Snaží sa co najviac zarobit, aby s nou mohol byt aj v sanatóriu, kde sa jej pokúšajú pomôct a predlžit život aspon o niekolko dní, hoci vedia, že to už nemá zmysel. Robby sa pre jej chorobu velmi trápi, nechce ju stratit, no nedáva najavo svoje obavy, aby ju zbytocne nerozrušoval. Nemal dostatok penazí, aby s nou ostal v sanatóriu dlho, a tak sa po case vracia domov a snaží sa pracovat viac, aby jej mohol pomôct prekonat chorobu. Napriek tomu, že vidí, ako jej choroba ubližuje nie len vnútri tela, ale aj navonok, nechce si pripustit, že je smrtelne chorá. Pracovný list – citát c. 4. Ked uprostred noci dostáva telegram, aby sa okamžite dostavil do sanatória, neváha ani minutú a za pomoci kamaráta Ota sa vracia do sanatória, kde nachádza Pat na posteli, velmi oslabnutú a na pokraji smrti. Napokon umiera v jeho nárucí, co ho zlomí, pretože znova stráca zmysel svojho života.
Pre Roberta bola každá postava v diele istou „školou“. Patrícia sa ho snažila naucit radovat sa aj z malickostí a žit naozaj a nie len život prežívat.








3.2.2 Gottfried Lenz

Další z trojice kamarátov, ktorí spolu boli na vojne. Kedysi dávno túžil stat sa lekárom, no nevyšlo mu to. Na vojne bol obycajným vojakom a tak ako Robby, aj on znášal jej útrapy. Pred vojnou písal básne a aj preto ho ostatní priatelia nazývali „posledný romantik“, co vlastne hovorieval aj sám o sebe. Aj po vojne zvykol „básnit“ a vyjadrovat zaujímavé myšlienky: „Cím ma clovek menej sebavedomia, tým má väcšiu hodnotu, Robby. Utešuje ta to aspon trosku?“24 „Nie je hanba narodit sa hlúpym, hanba je len zomriet ako hlupák.“25
Po vojne sa istý cas potuloval po svete, hlavne Južnej Ameriky, odkial si doniesol množstvo spomienok a suvenírov. Nakoniec skoncil ako opravár v dielni svojho kamaráta Ota.
Jeho vonkajší opis skrátil Remarque v jednej vete, z ktorej vyplýva všetko: „Na prahu stal Gottfried Lenz, vysoký, chudý, (pehavý) a so slamenou plavou hrivou a nosom, ktorý by pristal celkom inému chlapovi.“26
Bol jediný z trojice, kto si potrpel na slušné správanie a zdvorilost: „Lenz sa narovnal. Velký nos sa mu zachvel. Na zdvorilost u iných si vždy potrpel.“27 Lenz vždy býval optimistický, bezproblémový a veselý, nikdy sa s nim nikto nenudil. Vedel sa správat v spolocnosti žien, nemal problém s nimi nadviazat debatu, ci sa medzi nimi presadit. Bez problémov sa zoznámil s Pat a oslovoval ju krstným menom: „Zadíval som sa nanho. Kým ja ešte vždy otálam s oslovením, on tu už za bieleho dna takto vystrája! A ona sa tomu ešte smeje a skutocne ho oslovuje krstným menom.“28
Bol velmi štedrý, co sa prejavilo po jarmoku, na ktorom vyhral hracky a daroval ich neznámej žene, pretože videl, že to pravdepodobne nemá v živote lahké: .„Lenz vyskocil z auta, hodil ich žene do nárucia, a kým sa zmohla na slovo, uhánal odtial, akoby ho nahánali. „Tak,“ povedal a vydýchol si, „prišlo mi celkom zle od vlastnej šlachetnosti.“29
Robbyho považoval za svojho žiaka, castoval ho zdrobneninami, ako malický, chlapcek a podobne. Obcas ho aj dost nepríjemne podpichoval, cím mu vlastne nepriamo dával najavo, kde a v com robí chyby.
Gottfried bol z trojice najcitlivejší na Karla, autícko, ktoré oficiálne patrilo Otovi, no starali sa on všetci traja rovnakým dielom. „Tvrdohlavý ako somár, chcel sa mi vytrhnút. Pokial išlo o Karla, neznášal nijaké urážky.“ Tomuto autícku pripisoval špeciálny význam. „Lenz tvrdil, že Karl vychováva. Ucí vraj ludí úcte pred tvorivým duchom, ktorý je vždy skrytý v nevzhladnej schránke. Tak vravel Lenz, ktorý aj o sebe tvrdieval, že je posledným romantikom.“30
Lenz sa casto so záujmom zúcastnoval na politických schôdzkach a prednáškach. Napokon sa mu to stalo osudným, ked ho fašistický výrastok zastrelil na ulici pred ocami kamarátov. Tí ho mali natolko radi, že sa zaprisahali ho pomstit, aby mohol spokojne odpocívat, co sa im napokon aj podarilo.









3.2.3 Oto Köster

Oto, posledný z troch kamarátov. Na vojne bol velitelom roty, pocas nej bol s Gottfriedom zatknutý, no napokon obaja vyviazli z vojny živí. Po vojne študoval, potom bol automobilovým pretekárom a napokon kúpil opravársku dielnu a pomenoval ju „Köster a spol.“. pracovali v nej aj Robert a Gottfried a malý chalan Jupp. „Köster je náš kamarát zo školských lavíc a velitel našej roty; neskôr bol pilotom, istý cas študentom, potom automobilovým pretekárom – napokon kúpil túto búdu.“31
Tiež mal istý vztah k alkoholu, no nepil tak vela a casto ako jeho kamaráti a všetci to vedeli. „Nemáte najmenšie vyhliadky na úspech, pán Braumiller,“ vysvetloval Alfonz ako znalec. „Köster som ešte nevidel potrundženého.“32
Okrem dielne vlastnil aj pretekársky automobil Karl, ktorý síce vyzeral ako stará škatula, skrýval sa v nom motor pretekára. S ním aj casto pretekal. Na toto auto bol velmi naviazaný a bolo známe, že by radšej predal vlastnú ruku ako toto autícko, no ked sa Robby ocitol v krajnej situácii a chcel zostat s Pat v sanatóriu, no nemal na to peniaze, Oto sa vzdal svojho milácika, len aby pomohol kamarátovi. Citát c. 7 – pracovný list.
Bol takisto velmi šlachetný, pomohol, kde bolo treba. „Pod podjazdom sme zbadali malú starú ženicku. Niesla klietku s papagájom a odhánala od seba deti. Köster zastavil. „Kam vás máme odviezt?“ spýtal sa. „Bože môj dobrý, ved ja nemám peniaze na drožku,“ povedala. „Ani ich nepotrebujete,“ Oto na to. „Mám dnes narodeniny a rozvážam zadarmo.“33 Ked potrebovali jeho priatelia pomoc, takisto sa nanho mohli bezvýhradné obrátit a spolahnút, aj ked riešenie, ktoré sa práve ponúkalo, bolo prenho velmi bolestivé, nikdy ich nesklamal.
Po Gottfriedovej smrti neudal ani neopísal páchatela polícii. Vlastne im povedal, že si ho nevšimol. Cielom tohto bolo, aby mohol vraha dostat do vlastných rúk a pomstit smrt svojho priatela. „Vravím ti, aj keby ho polícia našla, poviem im, že to nie je on, len aby som ho dostal do rúk! Gottfried je mrtvy a on žije! Nie, to nedopustím!“34 Dokonca odmietol aj Robbyho pomoc, kvôli Pat. Oto bol velmi ohladuplný voci citom a povinnostiam ostatných.
Nebol ochotný vzdat sa pomsty, hoci ho o to Robert mnohokrát žiadal. On si svoj ciel nedal vytlct z hlavy a všemožne sa snažil nájst vraha svojho priatela. „Köster vyzeral ustato. Nedalo sa to na nom lahko zbadat, ale kto ho dobre poznal, neušlo mu to. Jeho tvár sa vtedy zdala viac napätá a tvrdšia ako zvycajne. Vecer co vecer chodieval von, vždy na tie isté miesta. Už dávnejšie zistil meno toho mládenca, co zastrelil Gottfrieda. Ibaže ho nemohol nájst, lebo zo strachu pred políciou stále menil bydlisko a skrýval sa. To všetko pozistoval Alfonz. On tiež cakal. Pravda, nebolo vylúcené, že vrah vôbec nebol v meste. Ale nemohol vediet, že Köster a Alfonz za ním sliedia. Rátali s tým, že sa vráti, ak sa bude cítit istý.“35
Otovi nechýbala odvaha ani sila, nemal problém pobit sa kvôli spravodlivosti, ci kvôli cti. „Bol to najstarší Vogt. Köster mu skrútil dozadu ruku a držal vysoko za chrbtom. Vogt spadol hlavou na zem a Köster mu klacal na chrbte a dalej vykrúcal ruku. Súcasne mu ju kolenom pritlacil k šiji. Vogt skucal, ale Köster si uvedomoval, že ho musí znicit ak máme mat od nich pokoj. Trhnutím mu vyklbil ruku a iba potom ho pustil. Vogt ostal chvílku ležat na zemi. Obzrel som sa okolo seba. Jeden z bratov ešte stál, ale bratov rev ho úplne ochromil. „Už aj sa practe, lebo sa znovu do vás pustím,“ povedal im Köster.36



3.2.4 Patrícia Hollmannová

Patrícia je sirota, o rodicov prišla pocas vojny. Pocas vojny taktiež ochorela na smrtelnú plúcnu chorobu, tuberkulózu, ktorá jej dost komplikovala život, no napriek svojmu zlému zdravotnému stavu bola vyrovnaná a zvycajne veselá. Jej matka bola Anglicanka, ale ona bola Nemka. Bývala v slušnom byte, vo velkom žltom bloku domov.
Pat bola velmi pekná, mladá a atraktívna žena, ktorej krása každého v diele ocarila. Hoci ju Robert sprvoti nevnímal, najmä však kvôli ostýchavosti, napokon si predsa len všimol jej krásu. „Na chvílu som podržal jej kabát. Kde som len po celý cas mal oci? Spal som vari? Znenazdajky som pochopil Lenzovo nadšenie.“37
Robert mal pocit, že sa k nej nehodí, že by lepšie zapadla k bohatšej a elegantnejšej spolocnosti. Bola spolocensky založená, vedela tancovat a vhodne spolocensky vystupovat. Nemala problém prispôsobit sa rôznorodosti spolocnosti, v ktorej sa práve pohybovala. Dokonca i v mužskej spolocnosti sa správala velmi prirodzene a medzi Robbyho priatelmi sa snažila zapadnút. „Bravcové rebierka boli výborné. Zjedol som dve velké porcie a aj Patrícia Hollmannová zjedla znacne viac, než som predpokladal. Zdalo sa mi skvelé, že sa tak dobre prispôsobila a prirodzene správala. Bez maznania vypila s Alfonzom aj druhy kalíštek žitnej.“38 Vedela, ako a cím im ulahodit mužom a padnút im do oka, ci spriatelit sa s nimi. „Patrícia Hollmannová mala na hostine u Alfonza podla mojej mienky privelký úspech.“39
Jej úprimnost vyplýval a najmä z gestikulácie. „Pácilo sa mi, ako podávala, ruku – stisla pevnejšie, než by clovek predpokladal. Nenávidel som ludí, ktorí otrcali ruku mdlo ako zdochnutú rybu.“40 Roberta mala nadovšetko rada, lúbila ho, ich láska bola úprimná a cistá. V láske sa prejavovala skôr gestami a pohladmi, než slovami. Pre Roberta bola stále akousi záhadou, bola címsi výnimocnejšia ako iné ženy. „Pozrel som na nu. Pripadala mi ako z iného sveta. Nijako som si nevedel predstavit, kto je a ako žije.“41
Na ich spolocnej dovolenke sa jej vrátila plúcna choroba, o ktorej síce vedela, no Robbymu o nej nikdy nehovorila, aby sa tým zbytocne netrápil a nezatažoval. Aj ked bývala castejšie chorá, nikdy mu nepovedala, co s nou naozaj je, hovorila iba o malom prechladnutí s horúckou, no Robertovi sa nikdy nezdala, ako po chorobe. „Vôbec nevyzerala prepadnutá ako po chorobe. Naopak – jej oci sa mi nikdy neudali také velké a žiarivé; tvár mala ružovú a pohyby mali vlácnost krásneho, štíhleho zvierata.“42 Dokonca aj ked už bolo všetko zrejmé, nestažovala sa Robbymu, ako ju choroba trápi a nicí, pretože nechcela, aby sa pre nu ešte viac trápil. Bola mu velmi vdacná, ked s nou zostal aj po tom, co vedel, ako to s nou naozaj je, že umiera. Priala si s ním prežit všetok cas, ktorý jej zostával. Pocas pobytu v sanatóriu vela myslela na Roberta a dávala mu to najavo už aj slovami, napríklad v ich spolocnom telefonickom rozhovore, kde mu už na rovinu povedala, ako velmi ju trápi jej samota a to, že nemôže byt s ním. Po dlhotrvajúcej chorobe a pobyte v sanatóriu bola už príliš znicená na to, aby to mohla skrývat.
Pre Roberta bola prínosom do života. Snažila sa ho naucit radovat sa aj z malickostí a nezabúdat žit pri tom všetkom zhone v nepriaznivom povojnovom období.
Bohužial, napriek všetkej snahe, lekári jej už nedokázali pomôct a Pat je na konci diela pokorená chorobou a umiera v Robertovom nárucí.



3.3 Ideový rozbor


1) Sociálne a ekonomické problémy medzivojnového Nemecka
Vieme, že dielo bolo napísané v roku 1936, ked sa Nemecko ocitlo pred vojnou. Spolocenská i ekonomická situácia bola velmi nepriaznivá. Vplývala na každého jednotlivca, no jej podstatný vplyv je ukázaný na hlavných hrdinoch tohto diela. Zlá ekonomická situácia je výsledkom nedostatku práce a príležitostí zohnat si ju, v skratke - z nezamestnanosti. V tomto období prevažoval zbrojársky priemysel, no ani v nom nebolo dostatok pracovných miest. Mnohé rodiny tak ostávali bez každodenného chleba. Bieda a chudoba ruinovala obycajných ludí, ktorí najviac trpeli na následky vojny.
Mnohokrát si ani len nemohli každý den dopriat nakrmit svoje deti, co bolo pre nich dusivým problémom, pred ktorým sa už nedalo uniknút a preto mnohokrát siahali po krajnom riešení, akým bola, pochopitelne, smrt. Ludia boli v tak bezútešnej situácii, že zabíjali sa po skupinách - rodinách, len aby sa nemuseli pozerat na to, ako sa ich deti trápia hladom. Nedokázali zniest pocit, že im nemôžu pomôct. Pracovný list – citát c. 8. Ženy casto pracovali ako prostitútky, aby si zarobili na aspon nejaké živobytie.
Pre ludí boli peniaze v tomto období velmi dôležité, hoci ich mali väcšinou velmi malo. Doba ich nútila uvažovat o všetkých oblastiach, v ktorých boli peniaze potrebné, alebo skôr nutné. „To sa ti môže stat aj v mestskej nemocnici,“ odvetil Gottfried lahostajne. „Najprv sú peniaze , potom byrokracia, napokon pomoc.“43 Dalo by sa povedat, že peniaze hýbu svetom, dokonca aj priatelia sa urcujú podla penazí „Priatelov – ved to poznáte.“ Posmešne sa zasmial. „Ked je clovek naraz bez penazí, odskocia od neho ako blchy od zdochnutého psa.“44 Peniaze potrebujú ludia, aby mohli spokojne žit a smútia, ked ich majú stratit ci investovat. Vytvárajú taktiež pocit slobody a nezávislosti, pricom zabúdajú na ostatne hodnoty. „To si celý ty,“ povedala Pat a zasmiala sa. „Ja chcem život a ty peniaze.“ „Aby som mohol žit,“ odvetil som. „Ozajstný idealista túži po peniazoch. Peniaze sú náležitou slobodou. A sloboda je život.“45 Každý šetril, kde sa dalo, no život v tomto období bol bez penazí velmi nárocný.
Takáto zla situácia rozbíjala nielen krajinu ako celok, ale dokonca aj mnohé vztahy, manželstvá. Ako príklad možno uviest vztah pána Hasseho, ktorý býval so svojou manželkou v jednoizbovom byte, v tom istom penzióne ako Robert. Nemohli si ani len dovolit mat deti, hoci po nich túžili, pretože to bol prepych. Už si sami dvaja nestacili. Z pána Hasseho sa stal ustráchaný cloviecik, ktorý pracuje zadarmo nadcasy, len aby ho neprepustili, cím zanedbával svoju manželku, ktorú už takýto život nebavil. Jeho život už nebol život, ale boj o existenciu. „Manželstvo a mierny, skromný život stroskotali naozaj iba na troške istoty a troške penazí, ktoré už nemali. Pomyslel som si, že na svete sú milióny takýchto ludí a že vždy ide iba o tú trošku istoty a o tú trošku penazí. Život sa príšerným spôsobom scvrkol na biedny boj o holú existenciu“.46
Ludia si boli neistý budúcnostou, mali strach co príde s nasledujúcimi dnami. Táto neistota viedla k nepokojom, štrajkom. Takisto sa crtali predtuchy, kedy asi vypukne dalšia vojna. „Biedny cervícek,“ povedal som, „ten ešte nemá ani potuchy, co ho ocakáva. Rád by som vedel, do ktorej vojny práve dorastie.“47 Ludia boli neustále v strehu, sledovali politiku, aby boli v obraze, ked sa náhodou nieco udeje. Nemali preto cas na iné záujmy cí konícky, vlastne už o ne nadobro stratili záujem. „Dávno som už nebol v divadle. A ani teraz by som nebol šiel, keby Pat nebola nástojila. Divadlo, koncerty, knihy – všetky tieto meštiacke zvyky som už pozabúdal. Neboli na to casy. Dostatocným divadlom bola politika – vecer co vecer prestrelky, to bol inakší koncert – a obrovská kniha biedy bola pôsobivejšia ako všetky knižnice.“48 Verejné miesta, ako napr. múzea, nezamestnaní casto využívali ako alternatívu trávenia casu, v zime sa do takýchto priestranstiev chodievali zohriat, ked bola velmi zima a oni nemali miesto, kde by mohli zostat.
Ekonomické problémy vplývali v znacnej miere aj na domovy, ci ubytovanie jednoduchých rodín, ktoré casto nemali dostacujúce podmienky pre život. „Zašiel som do dielne, vzal som taxík a pomaly som prechádzal ulicami. Vonku bolo iba málo ludí. V robotníckych štvrtiach stáli holé a opustené dlhé rady starých cinžiakov, pripomínajúce kasárne – stáli tu ako staré smutné prostitútky v daždi. Priecelia boli opadané a špinavé, matné okná neradostne žmurkali do rána a popraskaná omietka na múroch odhalovala na mnohých miestach hlboké, žltosivé diery, akoby rozožraté vredmi.“49
V diele je perfektne vykreslený rozdiel medzi chudobnou a bohatou vrstvou. Chudobná velmi trpela, zatial co tá bohatá sa nemusela vôbec zatažovat podobnými problémami, pre nich jednoducho neexistovali. Aj v tejto zlej situácii si mohli dovolit chodievat do nóbl podnikov, na vecere a podobne, zatial co iní nemali co do úst vložit. Dalo by sa povedat, že jeden ma všetko a druhy zase nic, každý myslel len na vlastne štastie, pricom im unikala podstata. „Cítil som sa neohrabaný ako pen. Až doteraz som býval s Pat vždy sám. Prvý raz som sa stretol s ludmi, ktorých poznala dávnejšie. Nemal som s nimi nic spolocné. Pohybovali sa lahko a prirodzene, prichádzali zo života, v ktorom išlo všetko zlahka, v ktorom clovek nic nevidel, co vidiet nechcel, prichádzali z iného sveta.“50
Aj ked si ludia boli vedomí zlej situácie, ktorá nastala, nechceli sa nechat opantat pesimizmom, vedeli, že by sa im mohlo žit ešte horšie. „Chlapce, hrdinské správanie je dobré v zlých casoch,“ nesúhlasil so mnou Lenz. „My však žijeme v zúfalých casoch. A tu je jediným primeraným správaním humor.“51


2) Alkoholizmus
Kedže nebola práca, ludia si krátili cas alkoholom, mnohokrát ho používali aj ako nastroj na odbúranie zlých ci stresujúcich myšlienok. „...vtedy sa z casu na cas vynorilo cosi z minulosti a mrtvymi ocami sa zahladelo na cloveka. Ale na to bola pálenka.“52
Alkohol bol liekom aj proti každodennej biede. „Zavesil mi na krk malú ciernu figúrku na tenkej retiazke. Tak. Toto je proti tej vyššej biede – a toto proti každodennej: šest fliaš rumu od Ota! Dvakrát takého starého ako ty!“53
Niektorí ludia proste nevedeli, co iné by robili, a tak pili. Jedným takým clovekom a typickým príkladom bol Valentín Hauser. „Valentín krátko po vojne daco zdedil. Dedicstvo odvtedy prepíjal. Tvrdil, že zapíja štastie, že sa z toho vôbec dostal živý. Bolo mu jedno, že to trvá už niekolko rokov. Vysvetloval, že takú vec nikdy nemožno dostatocne oslávit. Patril k ludom, ktorí mali príšernú pamät na vojnu...“54 Patril k tým, ktorí vo vojne stratili všetko a už naozaj nemali preco žit. Jeho jediným zmyslom života bol alkohol. „Valentín mi zakýval zo svojho kúta a zdvihol pohár. „31. júl 17, Robby,“ povedal tažkým hlasom. Kývol som mu a zdvihol pohár. Vždy musel na nieco pripíjat. Raz vecer som ho pristihol, ako v dedinskej krcme pripíjal mesiacu alebo orgovánu. Potom si spomenul na nejaký den v zákopoch, ked išlo do tuhého, a hned bol vdacný, že tu ešte môže takto sediet.“55 Robby o nom povedal, že on už nevie, co so životom, a tak sa prosto teší, že ešte žije. Valentín mal za co pit, hoci nepracoval, pretože nieco zdedil a tak ho prepíjal. Jeho situácia však nebola natolko zúfalá, ako u iných ludí. On aspon mal co prepíjat, zatial co iní nemali ani len na jedlo, ako už bolo spomínané v ekonomických problémoch tejto doby.
Niektorí ludia si uvedomovali, že to s alkoholom prehánajú a chceli to nejako zmenit. Takýmto prípadom je aj Robert, ktorý chcel s alkoholom skoncovat hlavne kvôli Patrícii. „Pretože už nemám najmenšiu chut sa sprosto ožierat.“56

3) Stratená generácia
Problematika mladých ludí, ktorí sa zúcastnili vojny, videli ju vo všetkých hrôzach a trpeli jej znicujúcimi následkami, bola v tomto období velmi aktuálnou témou. Nevedeli, pre co by mali žit. Ich ilúzie o svete, pravde a spravodlivosti sa totálne zrútili. Unikal im zmysel života. „Naco ty, malický, vlastne žiješ, povedz?“ „To by som aj ja rád vedel,“ odvetil som.57 V mnohých prípadoch žili len preto, aby prežili z dna na den.
Títo ludia boli všeobecne nepochopení, nikto im nerozumel. Najlepším dôkazom toho je aj nasledujúci citát: Pracovný list – citát c. 14.
Najlepšie sa cítili v spolocnosti svojich priatelov z frontu, pretože len oni vedeli, co tam museli prežit a vedia sa pochopit. Priatelstvo Roberta, Gottfrieda a Ota je toho rukolapným dôkazom. Ved kto iný by bol ochotný vzdat sa svojej „lásky“ – Karla, ak nie clovek, ktorý si je s iným vo velmi blízky? Priatelia si nahrádzali rodiny, ktoré stratili pocas vojny. Všetci boli odsúdený borit sa životom, a to rozhodne nie v rukavickách. Tato situácia ich ako priatelov združovala ešte viac a preto boli jeden pre druhého ochotní spravit cokolvek.
V románe Traja kamaráti je nádherne vykreslená aj láska Roberta a Patrície Hollmanovej, ktorá bola nežná, obetavá, no žial tragická. Pat je podobne ako Robert typicky stratene dieta svojej doby, navyše je sirotou z „dobrej rodiny“. Je odsúdená na problémový život v spolocnosti tuberkulózy. Naštastie sa s Robertom našli a mohli si spríjemnit aspon niekolko dni svojich vojnou znicených životov.
Dalším problémom tých, ktorí patrili do „stratenej generácie“, bola samota. Po vojne to bolo zvycajným javom, pretože jej neúprosnost ich o všetko pripravila- rodinu, domov, priatelov, slobodu, zmrzacila im dušu. Robert vedel, že sa nemá až tak zle, ked má prácu, je zdravý a mocný. No vedel aj to, že samota na cloveka dolieha kedykolvek, no najmä vtedy, ked je sám a prináša so sebou nechut k životu a depresie. „Nevodilo sa mi zle, mal som prácu, bol som mocný, ako sa vraví, zdravie mi slúžilo, ale predsa bolo lepšie privela o tom nepremýšlat. Najmä nie vtedy, ked bol clovek sám. A tiež nie vecer. Vtedy sa z casu na cas vynorilo cosi z minulosti a mrtvymi ocami zahladelo na cloveka...“58

Traja kamaráti a Pat síce žili v chudobe, no ich život bol štastný a optimisticky ladený, pomáhali si navzájom ako sa len dalo. Práve priatelstvo medzi nimi a láska Roberta a Patrície sú najkrajšie hodnoty a hlavné myšlienky autora v tomto diele. Nie nadarmo sa hovorí, že ak má clovek priatela, všetko ide lahšie.








4. FORMÁLNY ROZBOR


4.1 Jazyk a štýl autora
Hoci Remarque nikdy nepatril k „stratenej generácii“, jeho tvorba sa k nim zaraduje, co je zásluha najmä jeho štýlu, ktorý je „stratenej generácii“ velmi podobný. Podobnost možno pozorovat vo využívaní dejového opisu. Celkovo je jeho štýl velmi prístupný a autentický, verne zobrazuje myšlienky autora. V dielach sa stretávame aj s vyjadrovaním pocitov statenosti mladej generácie v case vojny, no v diele Traja kamaráti hlavne po nej. Dalším z typických znakov už viackrát spomínanej „stratenej generácie“ je problematika hlavných hrdinov neschopných zaclenit sa po vojne do normálneho života. V tomto románe našli odraz aj pocity ludí v bezvýchodiskovej situácii pred v období pred druhou svetovou vojnou, ktoré autor ako emigrant sám prežíval. Aktuálny je taktiež problém penazí a alkoholizmu.
Remarque v tomto diele zobrazil hlavné ludské pocity, pre ktoré sa oplatí žit i v tých najzúfalejších a bezvýchodiskových situáciách, a to priatelstvo a lásku. Príkladné je v tomto diele zobrazene aj priatelstvo „až za hrob“ medzi dvoma mužmi, ktoré sa neštíti ani vraždy, pretože v momentálnej situácii sa jedna len o nastroj pomsty.
Za zmienku stoji aj novinársky štýl, ktorým je písaná väcšina jeho diel. Román Traja kamaráti nie je výnimkou, prevláda tu krátkost a výstižnost, využíva najmä jednoduché vety. Napriek tomu sa v recesiách na jeho diela uvádza, že casto zobrazuje banálne dialógy.
O tomto románe možno povedat, že je okrem iného aj stvárnením hrdinského zápasu so smrtou, ktorý spolu s Patríciou Robert prekonáva a súcasné aj prehráva.
Pre spestrenie diela používa množstvo špecifických výrazových prostriedkov, no nepoužíva žiadne zložité figúry. V románe sa môžme stretnút s množstvom expresov /malický, tuknutý, usmrkanec/, ktorými vyjadruje svoj postoj k zobrazovaným ludom. Dielo sa snaží spravit autentickejším používaním mnohých vulgarizmov /indiskrétny bastard, svinstvo/. Jeho štýl písania je tiež obohatený o prirovnania /...sa bála ako diabla; isté ako smrt/, kontrasty /bdieš, no zároven aj snívaš; život verzus smrt/, metafory a personifikácie. Remarque nepoužíva pompézne štylistické figúry, skôr sa v jeho tvorbe nachádzajú jednoduchšie figúry ako recnícke otázky, paradoxy, ci anafory.
Každopádne, dielo je velmi zaujímavým a napínavým cítaním, velmi oblúbeným u citatelov. Citatel sa vdaka Remarqueovmu štýlu dokáže vcítit do situácii, v ktorých sa nachádzajú aj hlavný hrdinovia a mnohokrát má pocit, že sa priamo nachádza v deji príbehu.











4.2 Žáner a kompozícia
Dielo má 440 strán, ktoré sú clenené do dvadsiatich ôsmych kapitol oznacených císlami. Remarquove diela sú typické tým, že hlavná postava diela je súcasné rozprávacom príbehu. Tým autor zarucuje svojim dielam autentickost, historickú a životnú pravdivost.
Dej románu je plynulý, dejová línia je silná, no obcas sa stretneme s úvahami o Róbertovi a Patrícii, ci o spolocnosti a jej problémoch, alebo aj o živote a jeho zmysle. Mnohé vojnové retrospektívy hlavných postáv citatelovi približujú situáciu, v akej sa ludia ocitli pocas prvej svetovej vojny i po nej, ked musia celit jej zdrvujúcim následkom. V diele sa nachádzajú aj vnútorné monológy, ako napríklad na zaciatku diela, kde si Robert spomína na život na vojne a píše si nieco ako životopis. Ústrednou témou diela, okolo ktorej sa celý dej rozvíja, je priatelstvo a láska. Na pozadí možno pozorovat spolocenské problémy spôsobené prvou svetovou vojnou, problémy a myšlienky „stratenej generácie“.
Vonkajšie opisy postav bývajú zväcša velmi strucné, alebo aj chýbajú. Samozrejme natrafíme aj na výnimky, ako napríklad Patrícia, na vykreslenie ktorej autor využil dost slov i priestoru prostredníctvom Roberta, hlavnej postavy tohto diela. Väcšinou sa stretávame s nepriamymi charakteristikami. Postavy sú dané a v priebehu deja sa nijako výrazne nemenia ich názory ani presvedcenia, ako sme to mohli pozorovat napríklad v Hemingwayovom románe Komu zvonia do hrobu. Urcitú zmenu možno pozorovat akurát v správaní, ktoré sa miestami mení vdaka nájdeniu nového zmyslu života - lásky. Postavy Remarquovych diel sú autentické, pôsobia psychologicky presvedcivo, s cím sme sa stretli aj v tomto románe. Možno na nich pozorovat výraznú autobiografickost.
Zaver diela síce nevyplýva ako jeho celkove ukoncenie, ale citatel si ho dokáže domysliet, ak má co len nejaké poznatky z histórie medzivojnového Nemecka, pripadne to záleží len na jeho predstavivosti.



















5. VLASTNÝ NÁZOR

Podla môjho názoru, je Remarque naozaj výnimocným spisovatelom. Jeho diela majú velmi pútavý dej, lahko sa cítajú a taktiež rozoberajú. Velmi sa mi páci spôsob, akým vykresluje postavy a ich charaktery. Napríklad aj román Traja kamaráti je velmi zaujímavé dielo a som naozaj rada, že som si ho vybrala ako rocníkovú prácu. Je síce dost dlhé a mala som obcas menšie problémy zorientovat sa v nom, napríklad ked som vypracovávala charakteristiky, ale inak som sa nestretla s nijakými závažnejšími problémami. Vlastne okrem jedného a tým bolo to, že som o Remarquovom živote nemohla zohnat dostatok informácií. Ale napokon som spoznala jeho život, tvorbu aj obdobie v ktorom tvoril, co mi naozaj napomáhalo pri písaní tejto práce. Prostredie, v ktorom sa tento román odohrával a taktiež aj jeho postavy, sú cloveku nie až tak velmi vzdialené a podla môjho názoru je práve toto dôvodom jeho úspechu.
Napriek tomu, že som bola zo zaciatku dost skeptická, pretože som vopred vedela len to, že dielo Traja kamaráti je z vojnového obdobia, naozaj na mna velmi zapôsobilo. Vzhladom na dobrý pocit, ktorý vo mne Traja kamaráti zanechali si v blízkej budúcnosti urcite precítam viacero jeho diel.






























6. ZOZNAM POUŽITEJ A CITOVANEJ LITERATÚRY


6.1 Bibliografia

* Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981.
* Kol. autorov: Slovník spisovatelu nemeckého jazyka a spisovatelu lužicko-srbských. Praha: Odeon, 1987.
* Plintovic I., Gombala E.: Teória literatúry pre stredné školy. Bratislava: SLOVENSKE PEDAGOGICKE NAKLADATELSTVO, 1987.
* Hovorková, V.: Svetová literatúra na dlani. Bratislava: PRÍRODA, 1998.
* Kol. autorov: Malá encyklopédia spisovatelov sveta. Bratislava: Obzor, 1978.
* Kol. autorov: Encyklopédia literárnych diel. Bratislava: Obzor, 1989.
* Obert V., Ivanová M., Špacek J., Bátorová M.: Ucebnica pre 3. rocník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: POLANA, 2004.

























6.2 Citovaná literatúra

1* Obert V., Ivanová M. Špacek J., Bátorová M.: Ucebnica pre 3. rocník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: POLANA, 2004, s. 24
2*Obert V., Ivanová M. Špacek J., Bátorová M.: Ucebnica pre 3. rocník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: POLANA, 2004, s. 25
1. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 47
2. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 82
3. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 102
4. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 408
5. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 16
6. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 38
7. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 415
8. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 318
9. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 170
10. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 43
11. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 23
12. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 205
13. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 21
14. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 168
15. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 11
16. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 23
17. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 42
18. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 42
19. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 47
20. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 48
21. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 82
22. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 86
23. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 102
24. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 12
25. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 12
26. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 11
27. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 17
28. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 110
29. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 85
30. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 112
31. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 11
32. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 117
33. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 133
34. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 38
35. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 380
36. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 290
37. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 22
38. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 73
39. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 117
40. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 20
41. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 212
42. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 158
43. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 286
44. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 417
45. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 205
46. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 292
47. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 65
48. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 170
49. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 296
50. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 235
51. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 337
52. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 11
53. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 12
54. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 40
55. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 41
56. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 83
57. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 21
58. Remarque, M. E.: Traja kamaráti. Bratislava: Smena, 1981, s. 11







Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

REAGOVAT

Yeezy Supply napísal/a - 27. 8. 2018 - 11:44

Yeezy Blue Tint
Balenciaga UK
Nike Air Max 270
Cheap Basketball Jerseys
NFL Official Store
Balenciaga UK
Yeezy Supply
NFL Jerseys
Basketball Jerseys
Nike Air Max 2017
Nike Air Max 270
Cheap NFL Jerseys
Nike Air
NFL Jerseys
Yeezy Boost 350 V2
Birkenstock
Cheap NFL Jerseys From China
NFL Shop Official Online Store
Nike Shoes
Balenciaga UK
Salomon UK
Yeezy
Salomon
Nike Shoes For Men
Nike Factory Outlet Store Online
Nike Outlet Store
Kyrie Irving Jersey
Balenciaga
Nike UK
Air Max 270
Moncler UK
Off White Jordan 1
jordan 4
Yeezy Shoes
Birkenstocks Shoes
Yeezy
Nike Outlet Store Online Shoping
Balenciaga Triple S
Salomon Shoes
Nike Air Max
Nike Outlet Online
Balenciaga Trainers
Birkenstock Sandals
Nike Shoes
Balenciaga
Birkenstocks
Moncler UK
Yeezy Supply
Salomon UK
Adidas Yeezy
Jordan 12
Air Max 97
Nike Kyrie Irving Jersey
Nike Outlet Store
Cheap NFL Jerseys
Birkenstock Shoes
Yeezy Boost 350
NBA Jerseys
jordan 12 bordeaux
Win Like 82
Yeezy Blue Tint
Yeezy Shoes
Nike Air
Yeezy Shoes
Moncler Jackets
Nike Air Max
Nike Outlet
Salomon UK
jordan 12 ovo
Jordan 11 Win Like 82
Air Max 270
Oakley Outlet
Air Max 270
Yeezy
Jordan 11 Win Like 82
Yeezy Boost 350 V2
Nike Air Max 270
Nike Factory Outlet
Nike Outlet Store
Birkenstock Sandals
Air Max 270
Air Max 270
Nike Clearance
Yeezy Boost 350
nike clearance
Nike NBA Jerseys
Cheap NBA Jerseys
Yeezys
Cheap NFL Jerseys
Salomon Speedcross 4
Nike Outlet Store Online Shipping
Air Max 2017
NBA Jerseys
Balenciaga UK
Cheap Yeezy Boost
Vapor Max
birkenstock sandals
nike vapormax

REAGOVAT

2017.9.8xukaimin napísal/a - 8. 9. 2017 - 04:49

burberry outlet store

nike air max 90

canada goose sale

burberry outlet

vans shoes

michael kors canada

cheap ugg boots

converse outlet

hermes outlet

longchamp outlet

ray ban sunglasses

cheap ray ban sunglasses

ugg boots

cheap uggs

coach outlet store online clearances

gafas de sol ray ban 2017

ralph lauren polo

christian louboutin uk

michael kors handbags

henrikh mkhitaryan jersey

ugg outlet online

christian louboutin outlet

oakley vault

retro jordans

ugg boots

christian louboutin outlet clearance

ray ban sunglasses

ralph lauren soldes

mont blanc pens

ferragamo outlet

nike outlet

ugg boots

nfl jerseys wholesale

burberry outlet

fitflops clearance

the north face outlet

ugg boots cheap

coach outlet

ugg boots for women

coach outlet

coach factory outlet

burberry outlet online

cheap jerseys

ugg outlet

ugg australia

ugg outlet 70% off

hockey jerseys

cheap nfl jerseys

true religion outlet

coach outlet

polo ralph lauren

canada goose jackets

yeezy 350 v2

coach outlet

ray ban online

nike air max uk

ray ban sunglasses outlet

ferragamo outlet

ugg outlet

adidas yeezy

pandora rings

uggs classic boots

louis vuitton outlet

michael kors uk

coach wallets

michael kors

ugg outlet

coach factory outlet

ugg slippers

louis vuitton handbags

north face outlet

ray ban sunglasses

nike store

versace sunglasses

adidas soccer shoes

red bottoms

north face outlet store

canada goose canada

cheap nfl jerseys

ralph lauren

armani eyeglasses

coach bags

prada outlet online

oakley sunglasses cheap

ugg slippers

true religion outlet

supreme shirts

adidas jeremy scott wings

coach outlet

nike air max online

michael kors handbags

coach factory outlet

nfl jerseys wholesale

canada goose outlet

polo shirts

ugg boots

christian louboutin shoes

christian louboutin outlet

ugg outlet

uggs outlet

2017.9.8xukaimin

Zapoj sa do diskusie (5)