NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Encefalitída

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Zdravoveda

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1627

Počet písmen:9,399

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.22

Počet zobrazení / stiahnutí:3865 / 110

Veľkosť:10.91 kB

Encefalitída sa lieci na infekcnom a neurologickom oddelení v nemocnici.

Liecba je zložitá, vírusy nemusia reagovat na liecbu. V tomto prípade je "výhodou" infekcia Herpes vírusmi, ktoré dobre reagujú na liecbu antivirotikami (acyklovir). Podávajú sa aj protizápalové látky -nesteroidné antiflogistiká (napr. brufen), niekedy aj kortikosteroidy. Profylaktické podanie špecifického imunoglobulínu má význam len vtedy, ak sa podá do troch dní po uhryznutí klieštom.

Dôležitý je aj pokoj na lôžku, diétna strava a dostatocný príjem tekutín. Pri tažkých formách, ked sa vyvinula svalová obrna, je potrebná rehabilitácia.

Súvisiace ochorenia
Dalšie encefalitídy - Japonská encefalitída, Austrálska encefalitída, Západná konská encefalitída, Východná konská encefalitída, Venezuelská konská encefalitída a Kalifornská encefalitída
Arbovírusy sú pôvodcami viacerých typov encefalitíd:

Japonská encefalitída - je rozšírená vo východnej a juhovýchodnej Ázii, v Austrálii, na Novej Guiney. Prenášajú ju komáre. Inkubacná doba je 4 až 14 dní. Máva tažký priebeh, úmrtnost dosahuje 50%. Prevencia spocíva v ochrane proti komárom a ockovanie.
Austrálska encefalitída - sa vyskytuje sa vyskytuje vo východnej casti Austrálie a na Novej Guiney. Inkubacný cas je 1 - 2 týždne. Priebeh býva tažký, úmrtnost 40%.
Západná konská encefalitída - je prenášaná komármi z rodu Culex. Vyskytuje sa v USA, v Strednej a Južnej Amerike.
Východná konská encefalitída - ohniská výskytu sú na východe USA, v Strednej a Južnej Amerike. Prenášacmi sú komáre z rodu Culex a Aedes. Inkubacná doba je 7 - 10 dní, úmrtnost je nízka (1%).
Venezuelská konská encefalitída - prenášacmi sú komáre z rodu Culex a Aedes a muchy z rodu Simulium.
Kalifornská encefalitída - je prenášaná komármi z rodu Aedes, Culex, Anopheles a Psorophora. Inkubacná doba je 5 - 10 dní, úmrtnost je menšia ako 1%.

Definícia a princíp fungovania

Zápalové ochorenie mozgu, vyvolávatelia klieštovej encefalitídy - arbovírusy, vírus Herpes simplex (HSV), Epstein – Barrovej vírus (EBV), vírus Varicella zoster, rizikové faktory klieštovej encefalitídy, ohniská výskytu encefalitídy na Slovensku
Encefalitída je zápalové ochorenie postihujúce mozog. Spôsobujú ho mikroorganizmy, predovšetkým vírusy - herpes vírusy, arbovírusy alebo vznikajú ako následok detských infekcných ochorení.

Rozlišujeme dve formy ochorenia:

Primárna encefalitída - vzniká, ked mikroorganizmus napadne priamo nervové tkanivo. Postihuje ludí v ktoromkolvek rocnom období alebo pocas epidémie. Ide o vážnejší stav ako pi sekundárnej forme.

Sekundárna encefalitída - nazývaná aj postinfekcná, vzniká po preniknutí mikroorganizmu z inej casti tela. Vyskytuje sa castejšie.

Vyvolávatelia:
Herpes vírusy

Herpes vírusy sú obalené DNA vírusy strednej velkosti. Spôsobujú mnohé bežné infekcné ochorenia u ludí. Pôvodcami encefalitídy sú vírus Herpes simplex, Varicella zoster a Epstein - Barrovej.

Existujú 2 typy Herpes simplex vírusu (HSV), HSV-1 a HSV-2. HSV-1 je pôvodcom herpetického zápalu sliznice úst , dýchacích ciest, konjuktivitídy a typického oparu na perách. HSV-2 je pôvodcov herpetických zápalov genitálu. HSV je neurotrópny, tzn. po prekonanej infekcii (hlavne neliecenej) vstupuje v infikovaných bunkách do nervových zakoncení a šíri sa pozdlž nervových vlákien do ganglií, kde perzistuje. Reaktivácia infekcie môže byt spôsobená viacerými prícinami - teplotou, stresom, poruchami hormonálnej rovnováhy,… Vírus sa potom šíri k nervovým bunkám a a vedie k ich nekróze.

Vírus Varicella - zoster je pôvodcom ovcích kiahní a pásového oparu. Encefalitída vzniká len ako komplikácia týchto ochorení a má miernejší priebeh.

Epstein - Barrovej vírus je pôvodcom infekcnej mononukleózy. Ak sa vyvinie encefalitída, má miernejší priebeh, ale vo 8% môže zaprícinit smrt postihnutého.

Arbovírusy

Arbovírusy tvoria pocetnú skupinu RNA vírusov, ktoré sú prenášané clánkonožcami (komáre, kliešte,...) Sú pôvodcami rôznych typov tropických horúcok, encefalitíd prenášaných komármi a klieštami.

V strednej Európe spôsobujú klieštovú encefalitídu. Prenášacmi sú hlavne kliešte z rodu Ixodes ricinus. U nás sú ohniská nákazy na Západnom Slovensku na Záhorí, v oblasti pohoria Tribec, Rožnavska a na Považí. Maximum výskytu je v neskorom lete. Okrem strednej Európy sa klieštové encefalitídy vyskytujú aj v krajinách Škandinávie, východnej Európy a Ázie.

Anatómia

Anatómia mozgu – predný mozog, stredný mozog, zadný mozog, meningy
Mozog odlišuje ludí od iných živocíchov. Dáva nám schopnost mysliet, komunikovat, ucit sa, pamätat si. Je sídlom citov: lásky, nenávisti, odpúštania, súcitu, ...

Mozog dospelého cloveka váži 1,5 kg a obsahuje 10 miliárd nervových buniek. Je uložený v lebke, ktorá ho chráni pred vonkajšími vplyvmi a obalený mozgovými plenami. Ochranu a výživu mozgu zabezpecuje aj mozgovomiechový mok tvorený v štyroch mozgových komorách. Na priereze mozog pozostáva zo šedej a bielej hmoty. Šedú hmotu tvoria telá nervových buniek, bielu hmotu tvoria nervové vlákna.

1. Zadný mozog

Je vývojovo najstaršou castou mozgu. Patrí k nemu mozocek a väcšina mozgového kmena. Prvou castou mozgu a mozgového kmena je predlžená miecha, ktorá spája mozog s miechou.

Je reflexným centrom celého organizmu, kontroluje a riadi dýchanie, srdcovú cinnost, krvný tlak a pohyby tráviaceho systému. Je takisto centrom vôlou neovplyvnitelných pokynov ako kýchanie, hltanie, kašel. Prechádzajú nou nervové vlákna, ktoré spájajú mozog so svalmi koncatín. Tieto vlákna (nazývané pyramídové) sa v mieste deccusatio pyramidalis krížia, tzn. pravá strana mozgu riadi lavú stranu tela a naopak. Vystupujú z nej aj niektoré hlavové nervy.

Dalšou castou mozgového kmena je Varolov most. Z neho takisto odstupujú hlavové nervy. V tkanive mosta, predlženej miechy a stredného mozgu (posledná cast mozgového kmena) sú roztrúsené oblasti tesne spájajúce šedú a bielu hmotu a vytvárajúce sietové (retikulárne) útvary. V období bdelosti nepretržite pracujú, tvoria impulzy, udržujú nás pri vedomí. Ak tie to impulzy slabnú, zaspávame. Pri poškodení retikulárnych útvarov dochádza k poruchám vedomia.

Mozocek je tvorený dvoma lalokmi, ktoré sú silne zbrázdené. Spolu s orgánmi rovnováhy vo vnútornom uchu kontroluje polohu tela a jeho jednotlivých castí ako aj chôdzu.

2. Stredný mozog

Nachádza sa nad Varolovým mostom a je súcastou mozgového kmena. Centrálnou castou stredného mozgu prebieha mozgový kanál, ktorým ide mozgovomiechový mok.

3. Predný mozog

Je tvorený medzimozgom a mozgovou kôrou. V oblasti medzimozgu pozostávajúceho z talamu a hypotalamu sa nachádza tretia mozgová komora. Spolu s niektorými castami mozgovej kôry a s dalšími dráhami tvoria tzv. limbický systém, sídlo vášní a základných živocíšnych pudov. Hypotalamus udržuje stálu telesnú teplotu a rovnováhu tekutín.

Mozgová kôra je najväcšou a vývojovo najmladšou castou. Je sídlom predstavivosti, rozumu a tvorivosti. Rozdeluje sa do dvoch mozgových hemisfér. Vo vnútri každej hemisféry je dutina - bocná mozgová komora, v ktorej vzniká mozgovomiechový mok. Na povrchu hemisfér vidiet závity (gyry), ktoré sú od seba oddelené ryhami (brázdami). Mozgové hemisféry sa delia na štyri laloky:


celový (frontálny) - zodpovedá za schopnost plánovat, rozhodovat, vyberat. Obsahuje aj cast, ktorá riadi vôlové pohyby,
spánkový (temporálny) - spracúva sluchové impulzy
temenný (parietálny) - zodpovedá za vnímanie dotykov, tepla, bolesti a telesnej polohy, nazýva sa aj senzorická kôra
záhlavný (okcipitálny) - zraková kôrová oblast
Príznaky
Klinické príznaky klieštovej encefalitídy, inkubacná doba, zápal meningov

Klinické príznaky sa líšia v závislosti od vírusu, ktorý encefalitídu spôsobil, formy encefalitídy a rozsahu poškodenia.

Inkubacná doba je 2 - 28 dní. Prvá fáza infekcie sa podobá chrípke. Prejavuje sa celkovou slabostou, únavou, bolestami hlavy, zvýšenou teplotou, problémami s trávením. Po prvej fáze nasleduje bezpríznakové obdobie charakterizované zlepšením stavu. Trvá 1 - 20 dní. V druhej fáze sa dostavujú príznaky z postihnutia centrálneho nervového systému. Chorí sú svetloplachí, schvátení, majú silné bolesti hlavy, svalstva šije a chrbta, nauzeu, zvracajú. Horúcka môže vystúpit na 40 až 41°C. Niekedy sa pridružujú dalšie príznaky - motorický nepokoj, poruchy koordinácie, svalové krce, obrny, poruchy vedomia, v tažších prípadoch až kóma alebo smrt. V priaznivých prípadoch trvá horúcka 3 až 7 dní a s jej poklesom sa zastavuje postup ochorenia.

Pri lahšom priebehu sú zapálené len mozgové obaly (meningy) a pacient môže odíst z nemocnice už o 2 - 3 týždne.

Pri tažších formách môžu zdravotné problémy pretrvávat celé týždne až mesiace po odchode z nemocnice. U niektorých sú následky trvalé (obrny, znížená výkonnost, poruchy schopnosti sústredit sa, depresie). 1% - 2% prípadov koncia smrtou.

Diagnostika
Vyšetrenia pri podozrení na encefalitídu – krvné testy, lumbálna punkcia, elektroencefalografia (EEG), pocítacová tomografia (CT).

Lekár urcí predbežnú diagnózu na základe klinických príznakov a navrhne dalšie vyšetrenia na potvrdenie diagnózy.

Lumbálna punkcia - vyšetrenie mozgovomiechového likvoru. Odber likvoru sa robí v dolnej casti krížovej (lumbálnej) chrbtice. V laboratóriu vyšetria jednotlivé zložky likvoru. Známkou zápalu je zvýšené množstvo bielkovín, leukocytov, lymfocytov, prítomnost mikroorganizmov alebo splodín ich metabolizmu.

Krvné testy - niektoré typy mikroorganizmov sa môžu stanovovat z krvi.

Elektroencefalografia (EEG) - zaznamenáva zmeny elektrickej aktivity mozgového tkaniva.

CT (pocítacová tomografia) - v akútnom štádiu nie sú na CT viditelné zmeny. Neskôr vznikne hypodenzný (tmavší ako okolité tkanivo) obraz.

Prevencia

Prevencia proti encefalitíde, ochranné ockovanie, preockovanie
Pri turistike, práci, a pobyte v prírode treba venovat zvýšenú pozornost ochrane proti pohryznutiu klieštom. Ide najmä o vhodné oblecenie zakrývajúce co najväcšiu cast tela - dlhé rukávy a nohavice, pokrývka hlavy. Vhodné je používanie repelentných látok a insekticídov.

V prevencii sa významne uplatnuje ochranné ockovanie. Musí sa robit v období pred objavením klieštov v prírode, tzn. na jesen alebo v zime, kedže vtedy výrazne klesá aktivita klieštov. Zároven má organizmus dostatok casu vytvorit si protilátky v adekvátnom množstve v súlade so vzrastajúcou aktivitou klieštov. Ockovanie proti klieštovej encefalitíde sa realizuje podaním troch dávok ockovacieho séra:

1. dávka - najlepšie je zacat ockovanie v chladných mesiacoch roka (október až apríl), kým nastane aktivita klieštov.

2. dávka - 1 až 3 mesiace po prvej dávke. Po tejto dávke si organizmus vytvorí dostatocnú imunitu na nastávajúcu sezónu.

3. dávka - 9 až 12 mesiacov po druhej dávke. Tretia dávka zabezpecí spolahlivú a úplnú ochranu proti tomuto ochoreniu na dalšie dve sezóny.

Dlhodobú ochranu umožní preockovanie - jedna dávka vakcíny aplikovaná opakovane každé tri roky.

Ked sa s ockovaním nezacalo v chladných mesiacoch, je možné aplikovat zrýchlenú ockovaciu schému:

1. dávka - na 7. den
2. dávka - na 21. den

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
cz Možnosti nákazy… 2. 11. 2011 4951 8.6 2573
 
sk Všeobecné lekárstvo 11. 6. 2006 2696 -- --
 
sk Materiál verejné… 9. 1. 2009 2276 -- --
 
cz Kde vám hrozí jaké… 29. 5. 2009 4537 4.3 1379
 
cz Klíště obecné 17. 3. 2010 5849 17.2 5891
 
sk Herpes simplex 12. 10. 2008 3165 0.6 185
 
sk Epilepsia 8. 8. 2011 4533 1.1 332
 
sk Ovčie kiahne 11. 1. 2009 3556 0.7 237
 
sk Maturita-oborné… 18. 4. 2007 1900 -- --
 
sk Formy nebunkových… 15. 5. 2011 3015 1.6 556