NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Katolícka cirkev v pluralitnej, duchovne rôznorodej spoločnosti

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Zapoj sa do diskusie (4)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Náboženstvo

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1322

Počet písmen:7,714

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.29

Počet zobrazení / stiahnutí:3567 / 245

Veľkosť:8.9 kB

Ak chceme hovorit o takejto novodobej, doslova senzacnej téme, treba si vyjasnit, ci možno slovo pluralizmus, ktoré je vybrané z politickej sociológie, uviest do súladu s krestanským vyznaním, ci sa toto slovo dá zlúcit s jednou pravdou, s jediným a presne urceným poriadkom spásy a vôbec s kristocentrickou náukou o celom stvorení?! Komu sa podarí preniknút cez túto módnu formulu pluralizmu, spozná, že tento výraz vyjadruje sociologicky, metafyzicky i teologicky dôležitú skutocnost. Ved cloveka i svet vo všetkých ich dimenziách ovláda zákon mnohorakosti v jednote. Na mnohorakost narážame v samotnom cloveku i v kozme. Teda, je dôležité položit si otázku o vztahu medzi jednotou cirkvi a pluralizmom. Cirkev dnes stojí zoci-voci trojakému pluralizmu: spolocenskému, svetonázorovému a vnútrocirkevnému.
Spolocenský pluralizmus je dnes taký zjavný, že sa s ním stretáme na každom kroku. Práve preto je postoj cirkvi k tomuto druhu pluralizmu velmi zaujímavý a zasluhuje si pozornost. Podla krestanského a špeciálne katolíckeho chápania je nevyhnutné rozclenenie spolocenského priestoru na sociálne útvary rôzneho druhu preto, aby bola zachovaná dôstojnost a sloboda cloveka. Katolícka cirkev vo svojom koncilovom dekréte Gaudium et spes v 76. bode celkom odmieta totalitarizmus. Je zaujímavé, že v tomto zmysle sa vyjadril už pred 700 rokmi Tomáš Akvinský svojím výrokom: “Ako sa stráca symfónia a harmónia hlasov, ked všetci spievajú ten istý tón”- tak sa stráca invencia spolocnosti, ak ju ovládne totalitarizmus. “Ako bezmocne by sme boli vydaní napospas štátu, keby v nom a vedla neho nejestvovali pocetné sily náboženstva, hospodárstva, sociálnych skupín a týmito všetkými utvárané politické strany” (Hans Peters).
Dalej treba povedat, že Katolícka cirkev je síce prítomná v spolocenskom pluralizme, ale podla ucenia II. vatikánskeho snemu “vzhladom na svoje poslanie a svoju povahu sa neviaže na nijakú partikulárnu formu civilizácie, ani na nijakú osobitnú politickú, hospodársku alebo spolocenskú sústavu. Neviaže sa výlucným spôsobom ani na nijakú rasu alebo národ, na nijaký zvláštny životný štýl, na nijaké dávne alebo nové obycaje” (Gaudium et spes, 42,58). Tieto vyjadrenia koncilu jasne zvýraznujú nezávislost Cirkvi od spolocenských poriadkov, ale pritom zdôraznujú, že Cirkvi musí byt ponechané právo “nehatene plnit jej poslanie medzi ludmi a vynášat mravný posudok aj o veciach týkajúcich sa politického poriadku, ked si to vyžadujú základné práva cloveka alebo spása duší” (Gaudium et spes,76).
A po tretie: Kedže pluralizmus nevlastní nijakú jednoznacnú integrujúcu silu, potrebuje byt usmernený na všeobecné dobro, teda na jednotu. Druhý vatikánsky snem zdôraznuje poslanie cirkvi “vzhladom na jej univerzálnost, aby tvorila velmi tesné spojivo medzi rozlicnými ludskými spolocenstvami a národmi. Aby hlásala spravodlivost a lásku a takto posilnovala pokoj medzi národmi.” Pretože cirkev nezastupuje nijaké partikulárne záujmy, ale je upriamená na dobro všetkých, v modernom pluralizme je schopná plnit integracnú funkciu. Ona nie je castou pluralistickej spolocnosti, nie je jednou mienkou medzi mnohými, lež je “znamením, vztýceným uprostred národov”. Takto ju nazýva dokument Unitatis redintegratio, 2. Aspon tolko o spolocenskom pluralizme a úlohe Katolíckej cirkvi v nom.
Pozrime sa na cirkev, aké je jej položenie a úloha v nábožensko-svetovo-názorovom pluralizme. Z hladiska historických skúseností nie je to pre nu nic nové. Ved v neskoroantickom kultúrnom priestore vládol taký bujný pluralizmus náboženstiev a mystérií, že možno hovorit priamo o náboženskom “chaose”. No predsa sa tento podivný svet v niecom zjednocoval. Nevládla v nom cisto pozemská povýšenecká sebaistota, lež ludia sa až dojímavo pýtali na posledný zmysel života, hladali Boha a spásu. Rôzne názory v okolí gréckej aténskej Akropoly si oznacovali svoje modly nápismi. Aby na nijakého bôžika nezabudli, dali aj tabulku Neznámemu Bohu, ktorá sa stala námetom známej kázne apoštola Pavla gréckym filozofom a ucitelom na Areopagu, ktorý sa nachádza možno 200-300 m od spomínanej Akropoly.
Naproti tomu pluralistický svet dneška už velmi nedbá na spasitelov. A to je celkom nová situácia pre cirkev. V stredoveku, a ešte aj v katolíckom štáte novoveku, spolocná viera dalekosiahlo urcovala spôsob myslenia a správania sa cloveka. Moderný štát západného typu už dávno nie je štátom jednotnej viery, ale nemá ani dvojkonfesionálnu štruktúru. Všade, a pomaly aj vo výchovnej casti sveta, vládne aj v tomto smere pluralita, ktorá ponúka splet náboženských vysvetlovaní, neraz vzájomne si diametrálne protireciacich. Z tohto dôvodu na poli Katolíckej cirkvi je rozhodujúce “svedectvo živej a zrelej viery”. Cirkev bude schopná uplatnit svoju prítomnost a úcinnost len natolko, nakolko bude úcinné živé svedectvo krestanov. Konecne, preco by to malo byt dnes inak ako vtedy, ked zapúštala korene do tejto zeme. Po Ježišovom vzkriesení nik nepýtal od apoštolov a prvých krestanov certifikáty o štúdiách. Všetci však dychtili po opravdivom, živom, nefalšovanom svedectve viery. Ak toto bolo poruke, pohanský svet pomaly ale iste, hoci cez krv muceníkov, stával sa krestanským. Tertulián skonštatoval: “Sanquis martyrum, semen christianorum.” Ak chýba spomenuté svedectvo, ktorého úcinky musia byt zjavné na pracovisku, v zamestnaní, v študijných ustanovizniach, na sídliskách, vo volnom case i v priatelskom spolunažívaní, Cirkev už nebude automaticky naplnat duchovný priestor modernej spolocnosti, a tak do nej preniknú a uplatnia sa v nej iné sily.
Pre pokojné spolunažívanie v svetonázorovo pluralistickej spolocnosti je velmi dôležitá tolerancia. Nikoho neslobodno nútit, aby konal proti svojmu svedomiu, ale rovnako nikomu nemožno zabranovat, ani jednotlivcovi ani nijakému spolocenstvu, žit podla vlastného presvedcenia (Dignitatis humanae 2).
Uprostred moderného pluralizmu cirkev hladá to, co nás spája. Vyhlasuje, že všetci ludia, veriaci i neveriaci, majú pomáhat zo všetkých síl a schopností budovat tento svet, v ktorom spolocne žijú (Gaudium et spes, 21). Krestan nemá vidiet v inak zmýšlajúcom cloveku nepriatela, lež spolubrata. Vie, že aj mimo cirkvi sa nachádzajú viaceré prvky posväcovania a pravdy (Lumen gentium 8). Akékolvek spolocenstvo medzi ludmi a národmi by bolo nemožné, keby sme neuznávali základné spolocné hodnoty a základné práva, teda, keby sme nemali spolocnú prirodzenú bázu.
Pozrime sa ešte v krátkosti na vnútrocirkevný pluralizmus. Na Katolícku cirkev sa dlho hladelo ako na silné bralo, ktoré odoláva každej búrke. Preto nastalo prekvapujúce divadlo, ked sa na II. vatikánskom koncile zjavili protichodné názory biskupov na tú istú otázku. Zmenili sa zrazu liturgické formy a obrady, ktoré trvali bez narušenia celé stárocia. Úplne sa zmenil zákon o latinskej obradnej reci. Zmenila sa tvárnost a funkcia jednotlivých rímskych kongregácií, ktoré dnes cakajú na biskupov z celého sveta, aby im poradili v riadení cirkvi a takmer celkom sa vyhýbajú direktívnym nariadeniam. Bola zriadená biskupská Synoda ako pomocný zbor biskupov pre pápeža v riadení cirkvi.
S príchodom týchto a mnohých iných skutocností sa vynára otázka, ako vyzerá vnútrocirkevný pluralizmus? Tu platia trvalé zásady. Prvou z nich je tá, že vnútrocirkevná pluralita je oprávnená a neprieci sa úradu, ktorý Kristus zveril apoštolom a ich nástupcom, “aby v jeho mene a jeho mocou ucili, posväcovali a viedli” (Apostolicam actuositatem). V potrebných veciach sa zachováva jednota, ale možná je aj pluralita v teologických mienkach alebo aspon sloboda vyjadrenia. Úlohou teologického výskumu je “pricinovat sa o dôkladnejšie pochopenie a vysvetlovanie Svätého písma” (Dei Verbum, 12). Dalšou zásadou je rešpektovanie jedného ucitelského úradu, jedného oltára, jedného Kristovho knazstva a jedného Božieho ludu.
Karl Rahner hovorí, že dialóg Cirkvi s rôznorodým svetom súcasnosti je nielen možný, ale aj životne potrebný. Dnes je taká doba, že ani jeden svetonázor si nemôže získat existencne-spolocenský životný priestor iba pre seba. Dialóg je jediný možný spôsob koexistencie, aký predtým nejestvoval, ale ktorý nevyhnutne zostane. Ved iba v nom sa rôzne ideové systémy naucia lepšie a hlbšie poznat seba a rešpektovat toho druhého.
Katolícka cirkev jednoznacne vstúpila do dialógu so svetom, aby v nom odskúšala svoju vlastnú hodnotu, ale ukázala ju aj súcasnému ludstvu. Tak hovorí so všetkými náboženstvami, ale aj so sekularizovaným svetom. Na poslednej rímskej Synode o Európe boli prítomní mnohí zástupcovia krestanských cirkví, reprezentanti laických hnutí i oficiálny zástupca Európskej únie Msgr. Treanor. Ked nám Boh prikázal lásku k nepriatelom, tým nám povedal, že aj ten najtvrdší dialóg sa musí viest s láskou, ktorá dokáže ludí rôznych mienok zjednocovat. Toto považujem za najdôležitejšiu úlohu Cirkvi v dnešnej pluralitnej spolocnosti, ktorá už pravdepodobne nikdy nebude spolocnostou homogénnou, ale coraz väcšmi rôznorodou. Tým väcšmi si bude vyžadovat dobre pripravených ludí nielen intelektuálne, ale aj svojou vnútornou ochotou približovat sa k tým, ktorí myslia inak.


Diskusia

REAGOVAT

sewa villa napísal/a - 24. 4. 2019 - 17:01

sewa villa di bukit danau sewa villa puncak resort sewa villa bukit danau sewa villa puncak murah villa bukit danau villa puncak cendrawasih sewa villa puncak bukit danau villa di puncak cisarua bukit danau sewa villa murah villa bukit danau lot 14 villa puncak bougenville villa bukit danau lot a sewa villa coolibah untuk robongan villa bukit danau lot 1 villa untuk rombongan villa buki danau lot 5 sewa villa kota bunga villa bukit danau lot b villa kota bunga cipanas type alven villa bukit danau lot 7 sewa villa di kota bunga villa bukit danau lot3 villa kota bunga type seruni villa bukit danau lot4 villa di kota bunga villa bukit danau lot 31 villa kota bunga type katalia villa bukit danau lot 13 villa kota bunga villa bukit danau villa joglo sewa villa kota bunga murah sewa villa puncak resort villa puncak coolibah sewa villa coolibah untuk robongan komplek villa coolibah sewa villa kota bunga untuk rombongan villa coolibah utama sewa villa di kota bunga sewa villa di puncak resort villa coolibah utama villa coolibah murah villa di kota bunga villa coolibah sewa villa kota bunga murah sewa villa di coolibah villa kota bunga sewa villa bukit danau lot 14 villa coolibah sewa villa puncak bukit danau lot 13 sewa villa di coolibah sewa villa braja bukit danau sewa villa coolibah sewa villa untuk rombongan di bukit danau sewa villa untuk rombongan di bukit danau sewa villa puncak bukit danau lot b 5 kamar sewa villa puncak bukit danau lot 13 villa puncak bukit danau lot 5 sewa villa villa bukit danau puncak sewa villa di bukit danau sewa villa bukit danau villa braja sewa villa bukit danau sewa villa puncak bukit danau villa bukit danau sewa villa bukit danau lot a Sewa villa joglo bukit danau sewa villa Sewa villa puncak sewa villa di bukit danau villa puncak sewa villa bukit danau bukit danau villa bukit danau https://villabukitdanau.org/ Sewa villa puncak http://www.villapuncakbukitdanau.com/ Sewa villa di puncak https://sewavilapuncak.com

Zapoj sa do diskusie (4)