NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát MANAŽÉRSKE INFORMAČNÉ SYSTÉMY

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Ekonómia, manažment a marketing

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1147

Počet písmen:6,803

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:3.78

Počet zobrazení / stiahnutí:4716 / 153

Veľkosť:7.83 kB

Úvod
Informácie hrajú velkú úlohu v živote jednotlivca, o to väcšiu úlohu majú v hospodárskej praxi, pri riadení cinnosti podniku, organizácie, štátu a pod. Pre ulahcenie práce sa vytvárajú informacné systémy. Problematika tvorby a využívania informacných systémov v praxi je velmi zložitá a komplexná. V poslednej dobe sa snaha zameriava na co najplnšie rozpracovanie teoretických princípov.
V posledných rokoch sa coraz viac v rámci informacných technológií vyskytuje pojem manažérsky informacný systém. Nie je to len módna novinka, ale v súcasnosti nevyhnutnost pri riadení firmy. Hlavný význam manažérskeho informacného systému je v podpore rozhodovania na všetkých úrovniach riadenia firmy.
































Informácie a manažér

Manažment a manažérska práca predstavujú zvláštny druh súcinnosti cloveka s okolím prostredníctvom informácií. Už zakladatel kybernetiky N. Wiener dokázal, že riadenie závisí od existencie informácií. Aj významný odborník v oblasti vedy o riadení J. W. Forrester charakterizoval riadenie ako proces premeny informácií na cinnost.
Význam informácií pre manažéra vyplýva z ich nevyhnutnosti pri rozhodovaní a efektívnej realizácii každej funkcie manažmentu(plánovanie, organizovanie, vedenie ludí, kontrola a pod.).
Riadenie ekonomických systémov (podnikov) vyžaduje od subjektu riadenia koncepcnost, kompetentnost a schopnost operatívne zasahovat do priebehu riadených procesov a pružne reagovat na meniace sa podmienky vo vonkajšom a vnútornom prostredí podniku. Informácie sa preto stávajú jedným z dôležitých predpokladov toho, aby manažéri mohli prijímat v daných podmienkach optimálne rozhodnutia.
Musia to byt objektívne informácie, na základe ktorých môže subjekt riadenia v potrebnom case poznat stav riadeného objektu a usmernit jeho vývoj k stanovenému cielu

Môžeme povedat že informácie plnia v riadiacom procese viaceré funkcie:
Zabezpecujú nevyhnutnú podmienku na poznanie existujúceho stavu riadeného systému,
Sú prostriedkom na tvorbu plánov a príkazov,
Sú surovinou na kontrolu a operatívne riadenie,
Sú zdrojom zvyšovania poznatkov o spolocnosti a okolí,
Sú zdrojom zvyšovania vedomostí,
Sú nástrojom organizácie a koordinácie cinnosti riadeného kolektívu,
Sú predmetom komunikácie v systéme.
I ked uvedené funkcie informácií nie sú vycerpávajúce, nazdávame sa, že
dostatocne charakterizujú význam informácií pre cinnost manažéra.

Pre kvantitu informácií objektívne existuje ,,prah nasýtenia“, za ktorým už clovek nie je schopný dalšie informácie spracovat. Zvyšovanie kvantity informácií vedie zákonite k poklesu ich využitelnosti. Na druhej strane nedostatok informácií môže viest k subjektivizmu v rozhodovaní. Hladanie ciest a prostriedkov na zvládnutie obrovského množstva informácií nevedie k uspokojivému riešeniu. Treba uvažovat aj o metódach redukcie, selekcie a agregácie informácií. V tejto súvislosti vyjadril názory R. L. Ackof nad ktorými je potrebné zamysliet sa i dnes.
Nie je cielom týchto systémov zabezpecit pre manažérov co najviac informácií. Prax ukazuje, že manažéri majú síce nedostatok potrebných a kvalitných informácií, ale rovnako trpia prebytkom nepotrebných informácií, ktoré im kradnú cas, znižujú kvalitu riadenia. Z toho vyplýva, že dominantnou požiadavkou pri navrhovaní informacných systémov na riadenie je ich úcelová selekcia v závislosti od funkcií daného manažéra v riadiacom systéme.
Neosvedcili sa prístupy založené len na zistovaní potreby informácií u manažérov. Na druhej strane riešenie tejto otázky v žiadnom prípade nemožno ponechat iba na informacných profesionáloch. Zdá sa nevyhnutné kombinovat oba prístupy s dominantným postavením manažérov – používatelov informácií.
Ukazuje sa, že ja keby sa manažérom poskytli informácie, ktoré požadujú, nevedie to automaticky k zlepšeniu riadenia, dokonca ani vtedy, keby sme vedeli urcit potrebu informácií objektívne. Nestací, aby manažér mal dostatok kvalitných informácií. Na kvalitné riadenie je nemenej dôležité, aby mal k dispozícii kvalitné metódy a výkonné prostriedky na spracovanie informácií pre prípravu rozhodnutí.
Kvalita riadenia sa nezvyšuje s úrovnou informovanosti manažéra. Existuje dokonca hladina, po ktorej prekrocení sa kvalita riadenia zhoršuje.
V zaciatkoch využívania pocítacov na spracovanie informácií na riadenie sa zdalo, že manažéri – používatelia – nemusia nic vediet o pocítacových technológiách. Ukázalo sa však, že bez základných znalostí pocítacových technológií nie sú manažéri schopní formulovat úlohy po novom tak, aby sa využili nové možnosti, ktoré pocítace prinášajú.
Zaujímavé sú aj niektoré súcasné názory, ktoré hovoria o funkcii tzv. gatekeepingu, t.j. filtrovania informácií pre manažéra.

Vo všeobecnosti možno povedat, že k základným informáciám manažéra zabezpecujúcim plnenie jeho funkcií v riadiacom systéme patria:
také informácie o cieloch systému, aby každý riadiaci i výkonný pracovník bol schopný pracovat na ich naplnení a aby sa umožnila a ulahcila ich súcinnost,
také informácie o cieloch a klúcových faktoroch útvaru, ktorý pracovník vedie, aby mohol zosúladit ciele svojho útvaru s cielmi organizácie. Orientácia na klúcové faktory mu umožní urcit priority a sústredit úsilie na riadenie tých cinitelov, ktoré sú rozhodujúce na splnenie cielov.

Okrem toho riadiaci pracovník potrebuje na riadenie informácie, ktoré zabezpecia koordináciu úsilia podriadených na zabezpecenie splnenia stanovených cielov. Tu patria najmä:
–> informácie o úlohách, ktoré jasne vymedzujú ich základné parametre (obsah, kvalitu, termín, adresáta a pod.),
–> informácie o vymedzení právomoci súvisiacej s jeho funkciou v systéme riadenia,
–> informácie vyjadrujúce vztahy k okoliu a v tej súvislosti vymedzenie jeho miesta a zodpovednosti v systéme cinností,
–> informácie vyjadrujúce výkonové a kvalitatívne štandardy a normy cinnosti.
Urcujúcim faktorom potreby informácií pokial ide o množstvo, obsah, stupen, agregovanost a pod., je hierarchická úroven riadenia, na ktorej manažér pôsobí.

Cím kompetentnejšie vieme urcit, aké informácie na uplatnovanie riadiacich funkcií potrebujeme, cím jednoznacnejšie vieme identifikovat ich dostupné zdroje a cím je cas ich získavania a využitia kratší, tým je výsledok procesu uplatnovania riadiacich funkcií priaznivejší.





Podstata informácie, jej vlastnosti, klasifikácia a zdroje

Informácia má stále väcší význam nielen z hladiska teórie, ale aj pre spolocenskú prax. Pojem informácia pochádza z latinského informo – informatio – informare, co znamená oznámenie, prenášanie správ, ale aj znázornenie, opísanie niecoho. Pri objasnení pojmu informácia sa uplatnuje mnoho prístupov ako napr. jazykový, filozofický, komunikacný, kvantitatívny a pod.
Podla K. Kacíra existujú tri názorové prúdy pri vymedzení pojmu informácia

1.štatistické chápanie informácie, vychádzajúce z teórie informácie, podávajúce presný a meratelný výklad pojmu informácia ako miery zníženia entropie pri rozhodovaní,
2.pragmatický smer, ktorý považuje pojmy za údaj, informácia a správa za synonymá,
3.smer chápania informácie, podla ktorého až rozhodovací proces zhodnocuje dáta na informácie.

V záujme skvalitnenia práce manažéra s informáciami je potrebné uviest najdôležitejšie aspekty informácie, t.j. jej syntaktickú, sémantickú a pragmatickú stránku.
Z hladiska syntaktického ide o spôsob vyjadrenia informácie. Syntaktický aspekt informácie nachádza svoj prejav vnútri samotnej informácie, a to v usporiadanosti znakov a vztahov medzi znakmi nezávisle od vztahu k odrážanému objektu, nezávisle od jej zmyslu a vztahu k príjemcovi. Vyjadruje kvantitatívnu stránku množstvo informácie. Na meranie množstva informácie vyjadrenej signálmi bola definovaná jednotka 1 bit (binary digit) odvodená z miery neurcitosti dvoch rovnako pravdepodobných javov. Vyjadruje také množstvo informácie, na základe ktorého vieme, že jeden znak, ktorý môže nadobudnút hodnoty

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)