NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Svetový obchod a jeho vplyv na životné prostredie

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Biológia a ekológia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1409

Počet písmen:9,792

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.44

Počet zobrazení / stiahnutí:3485 / 60

Veľkosť:11.13 kB

Svetový obchod a jeho vplyv na životné prostredie


Vznik globálnej ekonomiky


Po druhej svetovej vojne vznikli medzinárodné inštitúcie ovplyvnujúce štrukturovanost obchodu vo svetovom meradle:
- Svetová banka, pôvodne zodpovedná za rekonštrukciu európskych ekonomík (neskôr zahrnovala ja bývalé kolónie),
- Medzinárodný menový fond (IMF), vytvorený na to, aby sledovala zabezpecoval stabilné výmenné kurzy,
- Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT), poskytuje rámec pre medzinárodný obchod.

Pociatky modernej globálnej ekonomiky sa datujú od rozvoja Európy (neskôr aj Severnej Ameriky), pocínajúc štrnástym storocím. V tomto období sa európske ekonomiky menili z agrárno – feudálnych na priemyselno – kapitalistické. V tomto procese hrali úlohu tri klúcové procesy: zabratie pôdy, priemyselná revolúcia a prehlbujúca sa špecializácia výroby, osobitne na medzinárodnej úrovni. Napríklad Severná Amerika sa sústreduje na produkciu pšenice a Británia sa špecializuje na priemyselné výrobky, co umožnil vznik medzinárodného obchodu. V krajinách ako India bola manufaktúrna výroba potlacená, aby mohol byt zabezpecený monopolný dovoz tovaru z Británie. V koloniálnych krajinách sa plantáže na plodiny využívané spracovatelským priemyslom v Európe (bavlna,kaucuk,juta) casto zakladali na úrodnej pôde, ktorá by bola za iných okolností využívaná farmármi na pestovanie plodín pre vlastnú obživu.

Od roku 1950 dochádza k dalšej centralizácii spracovania zeme a industrializácii polnohospodárskej výroby. Takáto forma farmárcenia vyžaduje vysoké investicné náklady. Farmári sa stávajú závislými od obchodu tým, že potrebujú dovážat chemikálie, techniku a semená, ako aj tým, že potrebujú vyvážat svoje prebytky na svetový trh.
Nadnárodné spolocnosti, aj ked sa väcšina z nich na pestovaní plodín priamo nezúcastnuje, majú moc pri rozhodovaní, co a akými metódami sa bude pestovat. Nadnárodné spolocnosti dnes realizujú 70 % celkového svetového obchodu , z coho 40 % predstavuje výmena tovarov v rámci nadnárodných spolocností.

Teória svetového obchodu

Obchod je založený na dvoch pilieroch – medzinárodnej špecializácii a pomernej výhode.

Medzinárodná špecializácia: V modernej svetovej ekonomike je len málo štátov sebestacných , väcšina krajín je závislá od dovozu, aby uspokojili svoje požiadavky. Medzinárodná špecializácia výroby umožnuje, aby sa výrobcovia v jednotlivých krajinách špecializovali na výrobu urcitých tovarov a iné dovážali. Základným princípom obchodu je, že výrobcovia v jednej krajine by sa mali špecializovat na to, v com sú najlepší a co môžu vyrobit lacnejšie. Tieto tovary sa potom vymienajú za iné tovary, ktoré možno vyrobit najvýhodnejšie v iných krajinách.

Pomerná výhoda: Ak jedna krajina môže vyrobit všetko , co potrebuje , lacnejšie , než ostatné krajiny, mala by svoje pracovné sily a kapitál investovat do oblasti výroby, ktoré sú najvýkonnejšie a importovat tovary, ktorých výroba je menej výhodná.


Ako funguje svetový obchod v praxi

Podla týchto vyššie uvedených ekonomických teórií je obchod základom ekonomického rastu, zvýšenej svetovej produkcie a úcelnej distribúcie zdrojov.
Vlády jednotlivých krajín však uvalujú obchodné bariéry – dovozné clá a mimocolné bariéry ( kvóty, zdravotné, bezpecnostné, environmentálne podmienky), ktoré vylucujú urcité výrobky z ostatných krajín.
Modely obchodu môžu menit medzinárodné organizácie. Napríklad v rámci Programov štrukturálneho prispôsobenia sa Svetovej banky si rozvojové krajiny môžu požiciavat peniaze s podmienkou , že budú implementovat urcitú ekonomickú politiku. Podstatou týchto programov je požiadavka, aby krajiny , ktoré si berú pôžicky, zredukovali dovozné bariéry a zvýšili svoj export. Svetová banka casto radí vládam, co by mali exportovat, to znamená, na aké výrobky by sa mali špecializovat.


Rozpory medzi obchodom a životným prostredím


Liberálny ekonomický prístup

Liberálne ekonomické chápanie je založené na troch predpokladoch: svet pozostáva z nezávislých, rozumných jednotlivcov; trh je prirodzene sa vyskytujúci fenomén, ktorý nevyžaduje žiadnu reguláciu; a ekonomický rast je nevyhnutný pre blaho jednotlivcov.

Prvý predpoklad liberálnej ekonómie: Liberálni ekonomickí jednotlivci sú rozumné bytosti, ktoré prijímajú rozhodnutia, aby naplnili urcité hodnoty za co najnižšiu cenu.

Druhý predpoklad liberálnej ekonómie: je myšlienka trhu a cenového mechanizmu.
Trh je spontánny dôsledok organizácie spolocnosti, tlak ponuky a dopytu reguluje cenu a množstvo vyrobeného tovaru.

Tretí predpoklad liberálnej ekonómie: je ekonomický rast. Ekonomické bohatstvo je nevyhnutné pre zabezpecenie blahobytu všetkých jednotlivcov. Ekonomický rast je nevyhnutný na podporu poskytovania kolektívnych tovarov ako sú sociálna starostlivost, zdravotníctvo, školstvo a takisto ochrana životného prostredia.

Liberálna ekonómia sa na životné prostredie pozerá ako na nieco externé , co ludom poskytuje tovary a služby. O environmentálnych tovaroch hovoríme vtedy, ked máme na mysli rastliny, živocíchy, cistý vzduch alebo vodu a o environmentálnych službách vtedy, ak máme na mysli spôsob, akým lesy spotrebúvajú oxid uhlicitý a moria likvidujú odpadové vody a ropné znecistenie.

Liberálni ekonómovia argumentujú, že presná súvislost medzi svetovým obchodom a poškodzovaním životného prostredia nie je známa. Ich reakcia na zvýšený záujem o životné prostredie má tri vetvy:
Po prvé: svetový obchod a ochrana životného prostredia sa navzájom podporujú. Obchod by neexistoval bez trvalo udržatelného využívania prírodných zdrojov a ochrana životného prostredia bez prostriedkov vytvorených v rámci obchodu by takisto nebola možná. Obchod je základným kanálom na šírenie znalostí, skúseností a technológií potrebných na ochrana životného prostredia.
Po druhé: Je úlohou vlád krajín, v ktorých sa ten-ktorý tovar vyrába, starat sa o spôsob výroby tohto tovaru a o možné environmentálne vplyvy výrobných procesov. Ak sa na národnej úrovni uplatnujú správne predpisy, potom je obchod environmentálne meutrálny.
Po tretie: Liberálni ekonómovia varujú pred možnými škodlivými vplyvmi zavedenia obchodných opatrení zameraných na ochranu životného prostredia bez multilaterálnych dohôd o týchto opatreniach. Tento prístup odmieta potrebu obchodných opatrení zameraných na ochranu životného prostredia.


Radikálny environmentálny prístup


Radikálnejšie environmentálne skupiny odmietajú liberálno-ekonomické perspektívy.

Po prvé: odmietajú predpoklad, že spolocnost je tvorená samostatne a rozumne konajúcimi jednotlivcami , bez pocitu sociálnej zodpovednosti. Vyzývajú na potrebu nového ochranárstva, ktorého cielom by mala byt ochrana životného prostredia pomocou zníženia medzinárodného obchodu a reorientácie a diverzifikácie ekonomík tak, aby sa co najväcší objemvýroby realizoval na miestnej alebo národnej úrovni, prípadne , aby sa využívali susedné regióny a aby sa globálny medzinárodný obchod využíval ako posledná možnost.

Po druhé: Tvrdia, že v skutocnosti obchod vedie k nadmernej spotrebe v rozvinutých krajinách a rastúcej úrovni chudoby v chudobnejších krajinách. Rozhodnutia o tom, ako by sa mali spravovat prírodné zdroje, dnes prijíma niekolko mocných korporácií a štátov.

Po tretie: Poukazujú, že ekonomický prínos z obchodu nie je rozdelovaný spravodlivo medzi krajinami alebo medzi ludmi v rámci krajiny. Ekonomický rast vyvolaný obchodom neberie do úvahy ekologické obmedzenie rastu. Rast bohatstva vyvolaný obchodom povedie k rastu spotreby prírodných zdrojov nad ekologicky udržatelnú úroven.


Reformistický environmentálny prístup


Od radikálnych environmentalistov ich odlišujú riešenia, ktoré navrhujú na zosúladenie záujmov životného prostredia s požiadavkami ekonomického rastu.

Životné prostredie považujú za integrálnu súcast spolocnosti. Na rozdiel od radikálnych environmentalistov v zásade trh akceptujú. Tvrdia však, že prírodné zdroje sú využívané nadmerne a so zvyšujúcim sa tempom.

Presadzujú urcitú formu stanovenia hodnoty , ako je internalizácia environmentálnych nákladov. Tvrdia, že keby environmentálne náklady (financne vyjadrené) boli zahrnuté do výrobných nákladov , trh by dokázal úcinne nakladat so zdrojmi.

Niektorí reformisti presadzujú reguláciu trhu , aby bolo možné implementovat environmentálne normy, predstavujúce národné normy, ktoré by výrobcovia museli dodržat – napríklad zavedenie pokút za znecistenie vôd alebo ovzdušia.

Niektorí reformisti žiadajú Svetovú obchodnú organizáciu, aby absenciu environmentálnych noriem považovala za „neoprávnenú podporu“.
Niektorí reformisti by radi videli aktívne využitie trhu na implementáciu environmentálnych noriem. Obhajujú realizáciu obchodných bariér na presadenie trvalo udržatelných výrobných procesov.
Hoci reformisti akceptujú trh, požadujú , aby následník GATT, Svetová obchodná organizácia, zmenil obchodné pravidlá tak, aby bolo možné diskriminovat výrobky vyrobené spôsobmi poškodzujúcimi životné prostredie.
Radi by videli prijatie obchodných opatrení na podporu implementácie multilaterálnych environmentálnych dohôd. Napr.: Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi, Montreálsky protokol o ochrane ozónovej vrstvy.


Vztah medzi obchodom a výrobnými procesmi poškodzujúcimi životné prostredie


Obchod prostredníctvom svetového trhu spája výrobcov a spotrebitelov v rôznych krajinách.
Environmentalisti tvrdia, že prostredníctvom svetového trhu obchod vyvíja tlak na farmárov, aby znižovali výrobné náklady uplatnovaním spôsobov výroby , ktoré poškodzujú na životné prostredie. Aby sa znížili výrobné náklady používajú sa v niektorých krajinách priemyselné farmárske metódy.
Druhou možnou reakciou na nízke ceny na svetovom trhu je upustenie od pestovania obilia a jeho dovoz. To prináša so sebou sociálne, politické a environmentálne dôsledky. Rozvojové krajiny sa tak stávajú coraz závislejšie od dovozu potravín. Niektoré sa nachádzajú v pasci vysokých dlhov a zhoršujúcich sa podmienok obchodovania.
Farmári celia rastúcej konkurencii lacného dovozu aj vyvíjaním tlaku na vládu, aby zaviedla opatrenia znevýhodnujúce dovoz a podporujúce domácu výrobu.

Sú tri vážne dôvody pretrvávajúcej závislosti chudobnejších krajín na urcitých komoditách ako zdrojoch devíz:
Po prvé: rozvinuté krajiny pomocou obchodných bariér udržiavajú historické obchodné väzby vytvorené v casoch koloniálnej vlády.
Po druhé: Pretrvávajúca závislost len na obchode s niektorými výrobkami je dôsledkom nedostatku zdrojov a technológii potrebných na rozvoj nových oblastí výroby.
Po tretie: Neschopnost rozvojových krajín pružne reagovat na zmeny cien komodít na svetovom trhu je charakteristickým obrazom polnohospodárskej výroby.


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Environmentálne… 11. 6. 2006 3219 -- --
 
sk Nerastné bohatstvo… 8. 12. 2013 4025 -- --
 
sk Postavenie… 20. 11. 2009 3640 -- --
 
sk Vypracovane tezy 21. 11. 2008 3635 -- --
 
sk Štátnicové otázky 14. 3. 2008 3137 -- --
 
sk štátnicové otázky 2. 5. 2008 3071 -- --
 
sk MEDZINÁRODNÝ OBCHOD 9. 4. 2009 1655 -- --
 
sk Vybrané problémy… 9. 9. 2007 4853 -- --
 
sk Všeobecná ekonómia 28. 3. 2007 2597 -- --
 
sk ZÁKLADY… 18. 5. 2007 2855 -- --