NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát T A T R Y

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Slohy a fejtóny

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:736

Počet písmen:4,520

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.51

Počet zobrazení / stiahnutí:3731 / 183

Veľkosť:5.2 kB



Vysoké Tatry sú akiste najmenšie velhory sveta, presnejšie povedané, velhory na najmenšej ploche, pretože zaberajú iba 260 km. Je to jediné pohorie na Slovensku velhorského charakteru. Tvarovo sú neobycajne romantické a v návštevníkovi vyvolávajú mohutný dojem, pretože strmé a rozoklané vrcholy sa striedajú s hlbokými údoliami a pocetnými jazerami a jazierkami – ciže plesami. Na severovýchode nadväzujú na Vysoké Tatry vápencové Belianske Tatry s množstvom krasových jazier. Obe pohoria tvoria TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK (TANAP) – velké, zákonom chránené pohorie.
Turistika sa tu zacala rozvíjat až od roku 1871, ked dali do prevádzky košicko-bohumínsku železnicu. Totiž, v polovici 19. storocia bola najbližšia železnicná stanica na východ od Tatier v Košiciach a na západ v Martine. V rokoch 1885 – 1893 vznikla neskôr pod Tatrami turistická cesta, ktorá ciastocne využila starú pašerácku „cestu zlodejov“ – bola to Klotyldina cesta medzi Štrbským Plesom a Tatranskou Kotlinou, mimochodom, dlhá 35 km. Na tejto trase vznikla neskôr wwwantiskolask aj cesta Slobody, ktorá spájala Lysú Polanu s Podbanským, ba vlastne až s Liptovským Mikulášom.
Ako asi vznikol názov Tatry? Kedysi ich nazývali „Snežné pohorie“. Tak sú zaznacené aj na starých mapách; názov sa však dlho neudržal. Podla povesti súvisí s Tatrármi, ktorý v 13. storocí prenikli až na Zemplín, ne Gemer, k Zvolenu, i dalej, ba dokonca sa dostali aj do tatranskej oblasti. Napokon, Tatry mali pomenovanie už dávno predtým. Názov pohoria je bez akýchkolvek pochybností slovanského pôvodu – vznikol zo staroslovanského „trtri“, co znamená skaly. Zacítat sa do tatranského názvoslovia je cosi ako otvorit knihu poézie, alebo historickú štúdiu, alebo ucebnicu psychológie. Alebo napokon to všetko spolu. Cítat v mape Vysokých Tatier je vskutku zaujímavé a poucné cítanie.
Niektoré názvy vznikli podla najbližších obcí, do chotárov ktorých patrili jednotlivé doliny alebo štíty: Kežmarský štít, Gerlachovský štít, Velická dolina.
Plesá sa pomenúvali najcastejšie podla farby alebo tvaru: Biele, Sivé, Cierne, Modré, Zelené, Okrúhle.
Inokedy názvy vznikali podla rastlín: Kvetnica, Litvorové pleso, Kôprová dolina.
Isteže, aj podla zvierat: Velká Svištovka, Jastrabia veža, Kacacia dolina, Žabie pleso, Kobylie pleso.
Ale aj podla osôb: Wahlenbergovo pleso, Rumanov štít, Szontaghovo pleso.
Mnohé názvy súvisia aj s dávnymi povestami: Satan, Dracie pazúriky, Dracie pleso.
Niektoré názvy vznikli jednoducho z nedorozumenia, z chybných prekladov. Napríklad Supia veža nemá so supmi nic spolocné – ide o chybný preklad z polštiny, v ktorej Sepia Turnia znamená zachmúrenú, zamracenú vežu.
Sú tu aj názvy s posunutým významom, napríklad Zbojnícke pleso (takisto ako väcšina ostatných zbojníckych názvov vo Vysokých Tatrách). Totiž v Tatrách zbojník znamenalo predovšetkým pytliak, ciže pytliak kamzíkov. Aj Baranie rohy a Jahnací štít dostali názov v súvislosti s pytliakmi a polovníkmi – baranom sa myslel kamzík, kým názov Jahnací štít je odvodený od kamzících kozliatok. Rysy, ako si mnohí dozaista myslia, nemajú nic spolocné s rysom ostrovidom. Severozápadnú stenu Rysov pretína výrazný žlab, zdaleka viditelná trhlina – po polsky „ris“.
Mlynická dolina dostala názov podla potoka Mlynica, a ten zasa podla mlynov, ktoré bývali na jeho dolnom toku.
A Lomnický štít? Dnešný Skalnatý potok sa kedysi nazýval Lomnica, co je tu castý názov prudkých horských potokov a bystrín. Podla potoka pomenovali aj obec Velká Lomnica – a tak dostal názov aj štít.
Velhorský charakter Vysokých Tatier nijako nebráni pešej turistike. Naopak, horské scenérie odmenia chodcov trvalými zážitkami. Pravda, je potrebné, aby sa riadili podla rád inštruktorov z odborárskych zotavovní, aby dodržiavali pokyny Horskej služby, aby chodili iba po znacených trasách a pokial možno v skupinách a aby rešpektovali opatrenia na ochranu tatranskej prírody.
Najznámejším strediskom v západnej casti Vysokých Tatier sú klimatické kúpele Štrbské Pleso. Ležia v nadmorskej výške 1355 metrov pri rovnomernom plese a s ostatnými letoviskami vo Vysokých Tatrách sú spojené elektrickou železnicou. Lyžiarsky vlek vedie od plesa pod Predné Solisko do výšky 1830 metrov. Najlahšia pešia túra vedie zo Štrbského Plesa po cerveno znacenej „magistrále“ – asi 80 minút k Popradskému plesu (1494 m); na juh odtial leží Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier. Od Popradského plesa sa casto vystupuje na sever na pohranicné Rysy – takmer 3 hodiny.
Zo Starého Smokovca môžeme podniknút niekolko peších túr dolinami aj po hrebenoch Vysokých Tatier. Zdatní turisti môžu napríklad vystúpit na Slávkovský štít (2452 m). Aj z Hrebienka môžeme ako dobrí turisti absolvovat niekolko nárocnejších túr. Pohodlný je výstup k chate na Hrebienku (1263) a dalej po cerveno znacenej „magistrále“ do najvyššie položenej tatranskej osady Skalnaté Pleso (1761 m). Cez Hrebienok možno íst až k vodopádom Studeného potoka. Mierne namáhavý je výstup zo Starého Smokovca k Velickému plesu (1663 m), dalej po cervenej „magistrále“ k Batizovskému plesu (1879 m).
V sklenej vitríne Národného múzea v Prahe je skamenená kostra morskej ryby. Pri zbežnom pohlade nie je na tejto skameneline nic mimoriadne. Lenže: ktosi ju našiel v skale hrebena Belianskych Tatier vo výške takmer dvetisíc metrov...

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)