NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát DO MôJHO SVEDOMIA NEMUSÍ PRŠAŤ. MôŽE DO NEHO

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Slohy a fejtóny

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:938

Počet písmen:5,038

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.80

Počet zobrazení / stiahnutí:3059 / 109

Veľkosť:5.92 kB

DO MôJHO SVEDOMIA NEMUSÍ PRŠAT. MôŽE DO NEHO
SVIETIT SLNKO. CEZ OZÓNOVÚ DIERU…

Slnko – stálo pri vzniku a podla doterajších poznatkov je podmienkou života na Zemi. Bude stát aj pri jeho zániku? A co bude prícinou tohoto zániku? To sme celí my, ludia. Sme ochotní obvinit každého a všetko, len nie priznat si co i len malú chybicku. Nie Slnko je na vine. Ved už starí Gréci vedeli o blahodárnych úcinkoch slnecných lúcov. Budovali prvé soláriá. Vedeli, že Slnko pomáha „pozdvihnút náladu“. Dôvodom je nižšia produkcia depresívneho hormónu melatonínu (?) a viac optimistických sprievodných látok vyvolaných UV – žiarením.
Moria a oceány sú kolískou života. Rozprestierajú sa na 361 km2 a obsahujú 1370 miliárd km3 vody. Od hladiny až do temných hlbín ich obývajú nespocetné množstvá najrozlicnejších organizmov. V takom velkom množstve vody žije väcšina zvierat vyskytujúcich sa na celej zemeguli. Napriek tomu si z morí a oceánov robíme neustále smetisko. Všetko, co sa nám na suchej zemi nehodí, si tam odložíme. Odpadkami a rádioaktívnym odpadom nicíme nielen prírodu, ale aj seba.
Bolo by nacase zastavit a zamysliet sa. Kým ešte nie je neskoro. Prestaneme niekedy zbytocne plytvat surovinami, energiou i ludskou prácou? Prirýchlo sme zabudli, že sme súcastou živej prírody, a stále sme na nej závislí. Napchávame sa potravinami obsahujúcimi škodlivé chemikálie, liekmi, ktoré jednu chorobu liecia, ale dalšiu vyvolávajú. Ked chceme nacerpat rýchlo novú energiu, robíme to požitím sýtych jedál, bohatých na množstvo tukov a cukrov, ktoré naše zažívacie ústrojenstvo nedokáže efektívne spracovat. Pijeme kávu, alkohol a dokonca berieme drogy. Dostávame sa do bludného kruhu. Napríklad stucnieme. Tucný clovek sa pohybuje tažko, trpí srdce, chrbtica, svalstvo je coraz ochabnutejšie. Kedže sa mu tažko pohybuje, pohybuje sa málo. A viac a viac priberá. Ale o co je tento kruh bludnejší pri alkoholovej alebo drogovej závislosti? Sama to veru ani nedokážem posúdit. Zabúdame, že životodarná energia sa dá nacerpat aj pokojným a nerušeným spánkom. Alebo aj tým, že sa v dnešnej uponáhlanej dobe zastavíme pri niekom, kto práve potrebuje pomoc, ci aspon dobrú radu. Ved niekedy je viac dávat ako brat. Spomínate si na ten hrejivý pocit pri srdci? Ten nám tiež dodáva vnútornú energiu a povznáša nášho ducha. Aj pocit radosti je zdrojom energie, nemusí to byt len bravcový rezen. Tu mi prichádzajú na um Sokratove slová: „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.“ Dokonca radost nezanecháva na našom tele ani žlcníkové problémy, ani tukové vankúše.
Toto sú problémy tela. Lenže k telu patrí aj duša. Ked vonku prší, zvykneme vraviet: „Aký odporný zmoknutý den!“ Ale mohli by sme to povedat aj takto: „Dobre, že prší, vycistí sa nám vzduch a bude sa nám lepšie dýchat.“ V podstate však neexistuje nijaké zlé, ani dobré pocasie. Je len pocasie a naše reakcie nan. Podobne pohár dopoly naplnený vodou sa môže niekomu zdat poloprázdny, inému poloplný. Závisí to od toho, ako sa na obsah pozeráme, co si o nom myslíme a comu uveríme. Pretože to myslené a uverené sa stane našou skutocnostou a pravdou! Potom však rovnako zákonite platí, že aj radost, smútok, štastie, neštastie, choroga i zdravie nie sú nicím iným ako produktom našej mysle a našej viery. A vonkajší svet zasa zrkadlom, v ktorom sa vidíme, ktoré nás zobrazuje takých, akí sme. Pravdivo a objektívne. Keby platilo cosi iné, museli by sme napríklad vo veseje spolocnosti byt vždy iba veselí. Lenže kolko ráz sa nám už stalo, že kým iní sa tešili, zabávali, vzplanuli v nás negatívne myšlienky? A tak uprostred všeobecnej pohody sme sa rozblcali hnevom, trápili, rožierali, strácali pôdu pod nohami. Stali sme sa tým, cím prekypovalo naše vnútro. A pritom stacilo ozaj málo, aby všetko bolo inak. Negatívne myšlienky treba iba zaregistrovat, ale sa s nimi nezaoberat, nestotožnit sa s nimi! Tajomstvo fyzicjej i duševnej sily je skutocne velmi prosté. Predovšetkým pokojná, pozitívna mysel. Istý mudrc raz svojim žiakom povedal: „Opustite svoje zlé myšlienky, zmente sa a urcite dospejete k zdraviu, štastiu, láske i k rozumu!“ Lenže my, ludia, sme zvlášni. Ochotní a pripravení, ked treba, preobliect sa aj pät ráz za den, zmenit úces, zamestnanie, byt, milenca… S elánom zacat prerábat každého a všetko, len nie seba, svoje vnútro. Preto vedzme, že ešte skôr ako zacneme žalostit nad svojimi ranami, ktoré tak bolia, pália a trhajú, predtým, ako sa nám toto všetko stalo, ochorelo najskôr naše podvedomie a až potom naše telo. Preto v tom istom poradí treba zacat aj liecit! Telo sa precistuje lahkou zeleninovou stravou, hladovkou. Duša pobytom v prírode, pocitom užitocnosti a lásky, ktorú sme schopní rozdávat. Nedevastujme si TELO, DUŠU, ANI PRÍRODU, ktorej sme súcastou. Aby sme žili my, a aj naše deti.
Rozvinutá technická civilizácia priniesla cloveku vela výhod a nových možností, ale súcasne ho aj vzdialila od prírody. Clovek sám sebe dal meno Homo sapiens, co znamená clovek rozumný. Je však rozumné všetko, co robíme? Ohrozujeme rastlinstvo a živocíšstvo, chemickými prostriedami nicíme zelen, zamorujeme pôdu, spodné vody. Stále rýchlejším tempom vymierajú dalšie a dalšie druhy živocíchov a hynú rastliny, ktoré stratili prirodzené prostredie a podmienky potrebné k životu. Robíme pokusy na zvieratách. Skúšame na nich kozmetické prostriedky, nové lieky, zatvárame ich do klietok. Sú bezbranné a nemôžu odporovat. Chováme ich vo velkochovoch v strašných podmienkach pre mlieko, mäso, vlnu. Lovíme a zabíjame ich pre nádherné kožušiny. Je to voci nim kruté a nespravodlivé. Kto nám na toto všetko dal právo? Môžme beztrestne spôsobovat bolest a utrpenie druhým?
Napáchali sme už vela zla. No wwwantiskolask ak sa spamätáme, môžme svoje ciny a ich tragické následky zmiernit. Casto zabúdame, že musíme rešpektovat prírodné zákony. Svoju spolupatricnost k prírode si plne neuvedomujeme.
Áno, príroda je bohatá a prestrá, ocividne najpestrejšia zo všetkého. Ak chceme pochopit jej zákonitosti, musíme co najskôr spoznat jej jednotlivé casti a ich vzájomnú spätost.

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)