NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Literálne smery

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Kultúra a umenie

Autor: pietrinko

Počet slov:397

Počet písmen:2,519

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:1.40

Počet zobrazení / stiahnutí:3048 / 110

Veľkosť:2.88 kB

Literárne a umelecké hnutie, ktoré vzniklo v Európe na konci 18. storocia. Na rozdiel od predchádzajúceho klasicistického obdobia romantizmus kládol dôraz na city a fantáziu, nie na rozum a intelekt. Romantické hnutie sa rozvinulo v období Francúzskej revolúcie ako reakcia proti prísnym obmedzeniam klasicizmu. Vyvrcholilo na zaciatku 19. storocia v Británii, vo Francúzsku a v Nemecku. Z romantických malieb vyžarovala vášen, predstavivost a záluba v exotike. Romantickí maliari, napríklad francúzsky umelec Eugéne DELACROIX zdôraznovali krásu prírody a nadprirodzeno. Literárni a hudobní romantici považovali vyjadrenie citov za dôležitejšie ako formálnu štruktúru. Významnými romantickými spisovatelmi sa stali lord BYRON, Percy Bysshe Shelley, sir Walter Scott, William Wordsworth, Johann Wolfgang Goethe a Honoré de BALZAC. Títo spisovatelia ovplyvnili romantických skladatelov, ako boli Hector Berlioz, Franz Liszt, Robert Schumann, Frédéric CHOPIN a Richadr WAGNER. V slovenskej litratúre sa romantizmus spája najmä s literárnou tvorbou štúrovskej generácie – J. Král, A. Sládkovic, A. Chalupka, J. Botto a další.







Významný umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v 70. rokoch 19. storocia. Jeho ústrednými postavami boli Claude Monet, Edouard Manet, Camille Pisarro, Pierre August Renoir, Edgar Degas a Alfred Sisley. Títo umelci sa vzopreli akademickým autoritám a konvenciám a odmietli ideu romantizmu, ktorá vyžadovala, aby dielo vyjadrovalo osobné pocity umelca. Namiesto toho uprednostnovali objektívnejšie stvárnenie skutocnosti ci „dojem“ (impression), akým na nich objekt ich záujmu v urcitej chvíli zapôsobil. Cielom impresionistov bolo zachytit úcinok svetla na rôzne povrchy. Pokial ide o krajinomalbu, väcšinou sa vzdali zelenej, hnedej a sivej farby a namiesto toho používali jasné, casto až žiarivé farby, aby vyjadrili slnecný svit a odraz tohoto svetla malými farebnými bodkami a škvrnami, co sa tradicionalistom zdalo pohoršujúce a škandalózne. Krajinky sa stali najtypickejšími impresionistickými malbami, i ked impresionisti malovali aj iné objekty vrátane ludí a zvierat. Roku 1874 wwwantiskolaskusporiadali impresionisti prvú výstavu, nezávislú od oficiálneho Salóna Francúzskej akadémie, ktorá zásadne odmietla väcšinu ich diel. Po tejto výstave použil po prvý raz termín „impresionizmus“ novinár satirického casopisu. Inšpiroval sa, s posmešným nádychon, názvom jedného z Monetových obrazov – IMPRESSION, SOLEIL LEVANT (IMPRESIA, VÝCHOD SLNKA). Impresionisti bojovali o uznanie kritikov až do 80. rokov, ked sa ich skupina zacala rozpadávat, lebo každý z jej clenov sledoval vlastné estetické záujmy a zásady. Aj napriek pomerne krátkej existencii mal impresionizmus revolucný dopad na svetové maliarstvo. Výrazne ovplyvnil dalších významných maliarov tohto obdobia – Paula Cézanna, Vincenta van Gogha a Paula Gauguina – a oslobodil budúcich umelcov od zväzujúcich tradicných techník a postupov.


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)