NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát VÍRUS CHRÍPKY

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Zdravoveda

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1568

Počet písmen:8,921

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.96

Počet zobrazení / stiahnutí:4545 / 102

Veľkosť:10.35 kB

Chrípka – definícia

Chrípka ( influenza ) je vlastne infekt dýchacieho traktu, ktorým sa infikuje rocne asi 20 miliónov ludí. Je velmi nákazlivá a objavuje sa hlavne neskoro na jesen, v zime a skoro na jar. Hlavným kanálom šírenia nákazy je osobný styk – kvapôcková infekcia pomocou slín, rozprášených sekrétov z nosa a úst. Infikuje ludí všetkých vekových kategórií a spôsobuje mierne až silné ochorenie a môže vyústit až do komplikácií ako sú napr. pneumónia, akútny distresový syndróm a aj smrt.
Prirodzenými hostitelmi vírusu chrípky typu A sú okrem ludí aj ošípané, kôn, domáce a volne žijúce vtáky a niektoré morské cicavce.



Charakteristika a základné vlastnosti vírusu chrípky

Vírus chrípky patrí do celade Orthomyxoviridae. Priemer viriónu je 80 – 120 nm. Na rozdiel od väcšiny vírusov, ktoré majú charakteristický tvar, vírus chrípky je vysoko variabilný. Niektoré sú široké, predlžené, gulaté ... Jednotlivé typy vírusov sú rozdelené do troch skupín podla pôvodu :
 typ A – je v prostredí hojne rozšírený a najbežnejšie sa vyskytujúci. Infikuje širokú škálu živocíšnych druhov ( ošípané, tulene, vtáky – hlavne vodné ) vrátane cloveka. Je zodpovedný za mnohé epidémie po celom svete, pocas ktorých je hlavnou prícinou úmrtí starších osôb.
 typ B – spôsobuje infekcie s podobnými klinickými prejavmi ako typ A. Generácie typu B sa objavujú spravidla každé dva roky a infikujú iba cloveka. Pocas epidémií môžu byt prícinou úmrtí všetkých vekových kategórií.
 typ C – je relatívne menej dôležitým iniciátorom ochorenia. Líši sa niektorými biologickými a morfologickými vlastnostami od typov A a B. Jeho RNA obsahuje iba 7 segmentov. Spôsobuje iba mierne, prechladnutiu podobné príznaky. Taktiež sa podiela len na infekciách cloveka.
Vírus chrípky je uzavretý “ minus – strand “ – teda negatívny RNA vírus. Každá vírusová castica ( virión ) pozostáva z vonkajšej membrány, ktorá obaluje nukleokapsid. Membrána je zložená prevažne z lipidov. Jej vnútorný povrch je potiahnutý vrstvou proteínovej matrix, ktorá jej dodáva štrukturálnu stabilitu. Vonkajší povrch je pokrytý trnmi z glykoproteínov. Tieto trne sú hlavnými antigénnymi štruktúrami viriónu a sú velmi dôležitou súcastou vakcín. Rozoznávame dva druhy trnov :
 hemaglutinínové ( HA ) trne – hemaglutinín je proteín, ktorým vírus napáda hostitelskú bunku. Skladá sa z dvoch glykoproteínov, HA1 a HA2, spojených disulfidickou väzbou. HA trne prichytávajú vírus na membránu hostitelskej bunky a umožnia vírusu vstúpit dovnútra. Protilátky špecificky sa viažúce s HA trnmi chránia pred infekciou. HA antigény, ktoré vyvolávajú tvorbu anti – HA protilátok, sú preto hlavným komponentom vakcín proti chrípke. Presná štruktúra týchto trnov a teda aj ich antigénne vlastnosti sa odlišujú u jednotlivých podtypov a rodov vírusu chrípky.
 neuroaminidázové ( NA ) trne – neuroaminidáza je enzým, ktorý má úlohu pri uvolnovaní novovytvorených viriónov z infikovanej bunky. Odštiepuje niektoré molekuly z karbohydrátov pripojených na proteíny, tvoriace výbežky. NA trne sú dalším antigénom vírusu chrípky. Podobne ako s HA, presná štruktúra NA trnov sa líši pri jednotlivých rodoch, cím sa zvyšuje pocet antigénových variácií. Zdá sa však, že u NA trnov je množstvo variácií nižšie ako u HA.
/ Pozn . U vírusu typu C sú povrchové antigény relatívne stabilné /
Nukleokapsid obsahuje RNA segmenty ( v nukleokapside sa nachádza 8 oddelených vlákien RNA, z ktorých každé obsahuje kód pre jednu alebo viac rozdielnych bielkovín tvoriacich vírus ), nukleoproteíny a polymerázu.
Proteín nukleokapsidu ( NP ) a membránové proteíny ( M1 a M2 ) sú druhovo špecifické a relatívne nemenné. Sú spolocné pre všetky subtypy a varianty príslušného druhu a podla ich povahy môžeme navzájom rozlíšit vírusy chrípky A, B a C.


Epidemiológia chrípkového vírusu

Chrípkové epidémie, až pandémie, sužujú celý svet s neuveritelnou vytrvalostou. Zacínajú spociatku ako mierne ochorenia, ale niekedy sa môžu dostavit tažké komplikácie, ktoré spôsobia smrt mnohým ludom.
Pre epidémiu je charakteristická vysoká nákazlivost, explozívne šírenie nákazy a hromadný výskyt horúckovitých ochorení vo všetkých vekových kategóriách. Najzávažnejšie bývajú pandémie spojené s náhlym výskytom nového subtypu vírusu chrípky typu A. Nový subtyp vo velmi krátkom case vytesní dovtedy sa vyskytujúce kmene a stane sa celosvetovo dominantným.
Zrejme najväcšia pandémia chrípky typu A v minulom storocí bola v roku 1918, tzv. Španielska chrípka, kedy na celom svete zomrelo viac než 20 miliónov ludí ( z toho vyše pol milióna len v USA ). Dodatocným sérologickým vyšetrením sa zistilo, že táto pandémia bola vyvolaná vírusom chrípky typu A subtypu H1N1.
Dalšie pandémie sa objavili v rokoch 1957 ( tzv. Ázijská chrípka ) a 1968 ( tzv. Hong Kongská chrípka ). Ázijskej chrípke, ktorú vyvolal vírus subtypu H2N2, podlahlo opät niekolko miliónov ludí. Hong Kongskú chrípku vyvolal subtyp H3N2 a zomrelo vtedy asi 700 000 ludí.
Odvtedy vznikajú každorocne menšie epidémie s výskytom jedného alebo dvoch subtypov vírusu chrípky typu A alebo B.

Rozmnožovanie vírusu chrípky

Vírus chrípky sa rozmnožuje v súcinnosti s hostitelskou bunkou. Receptory viriónu reagujú s receptormi vnímavej bunky, vírus sa adsorbuje na povrch bunky. Adsorbcia je umožnená prostredníctvom väzby hemaglutinínu na receptory vnímavej bunky, zväcša v dýchacích cestách. Potom nastáva endocytóza do cytoplazmy bunky v podobe vakuoly tvorenej bunkovou membránou. Pocas dalších dejov sa dostane virión do bunkového jadra. Proteín nukleokapsidu je rozložený bunkovými proteázami. RNA – polymeráza vo virióne zacne prepisovat vírusovú RNA na komplemantárnu RNA, ktorá slúži aj ako mRNA a putuje na ribozómy, ktoré vytvoria líniu polyribozómov. Jednotlivé segmenty RNA vírusu sa tam prekladajú separovane do príslušných polypeptidov. Novovznikajúce proteíny sú transportované do jadra, kde sa pripájajú ku novovytvoreným genómom. Proteín M a glykoproteíny sú zaclenené do bunkovej membrány. Nukleokapsidy opúštajú jadro a pripájajú sa na vnútornú stranu membrány ku proteínom M. Pucaním na povrchu bunky virióny získavajú lipoproteínový obal.
Segmentovaný genóm a separátna translácia jeho castí ulahcuje premenlivost vírusov chrípky.
Vírus chrípky je pomerne stabilný a znáša výkyvy teplôt až do 56 °C. Je aj neobycajne prispôsobivý na rôzne vplyvy kultivacného prostredia , takže hovoríme o jeho plastickosti.



Antigénne variácie

Vírusy chrípky sú schopné menit svoju antigenicitu, a tak obíst imunitné mechanizmy hostitela. Protilátky vytvorené jedincom pri predchádzajúcom chrípkovom ochorení teda už nemusia poskytovat náležitú ochranu pred aktuálnou infekciou novým rodom vírusu chrípky. To je dôvod, preco sa epidémie zjavujú opakovane, a preco musia byt vynachádzané a vyrábané nové typy vakcín
Hlavnými antigénnymi štruktúrami viriónu sú HA a NA trne z glykoproteínov, ktoré sa nachádzajú na vonkajšom povrchu vírusovej castice.
Najzávažnejšie antigénne zmeny prekonáva typ A. Môžeme si predstavit, že tento vírus je akousi mozaikou urcitých antigénov, z nich niektoré sa v urcitom období stávajú dominantnými, zatial co druhé sú recesívne. Urcitými vplyvmi, ktoré závisia aj od rezistencie populácie, môže dôjst k novému preskupeniu v takejto mozaike a nové antigénne zložky sa stávajú dominantnými. Vo vnútri urcitého kmena sa môžu objavit varianty líšiace sa rôznou špecifickou citlivostou k protilátkam.
Antigénna variácia je bežnou udalostou u vírusu typu A, casto sa objavuje každý rok. Variácia prebiehajú zriedkavejšie u typu B a zatial neboli zaznamenané u typu C. Zjavujú sa dva typy antigénnej variácie :
 antigénny posun ( drift ) – zahrna v sebe malé zmeny v štruktúre HA a NA trnov a vyskytuje sa u oboch typov influenzy A aj B. Ako dôsledok náhodných mutácií v génoch kódujúcich HA a zriedkavejšie aj NA, vznikajú malé zmeny v štruktúre trnov. To vedie k zmene antigenicity. Pretože protilátky proti novej variante sú v populácii zriedkavé, bude jej prenos z jednej osoby na druhú zvýhodnený, cestou imunologickej selekcie sa stane predominantným. Jedinci, ktorí boli v minulosti infikovaní rovnakým podtypom vírusu, môžu a nemusia byt vnímaví na nový variant. Závisí to od úrovne ich imunity a rozsahu zmien vírusu.
 antigénné premiestnenie ( shift ) – sa pravdepodobne objavuje iba u vírusu chrípky typu A. Predstavuje zásadné zmeny v štruktúre povrchových antigénov, coho dôsledkom je vznik úplne nového podtypu vírusu, voci ktorému má populácia malú alebo žiadnu odolnost.
Antigénne premiestnenie sa deje procesom známym ako „ genetické znovuzrodenie“ ( „genetic reassortment“ ). Vzniká tu nový vírus z ludského a zvieracieho vírusu. Ak jednu hostitelskú bunku súcasne infikujú dva rozlicné podtypy vírusu chrípky typu A, jeden humánny a jeden zvierací, v následnom procese replikácie môže vzniknút nový hybridný podtyp. Nový vírus obsahuje zmes génov z obidvoch vírusov a môže produkovat povrchové antigény, ktoré nie sú rozpoznávané už existujúcimi protilátkami v ludskej populácii Nový rod vírusu tak získava výhodu oproti starším rodom, stáva sa virulentnejším a ludia všetkých vekových kategórií nan môžu byt vnímaví. Za istých podmienok môže prepuknút celosvetové rozšírenie chrípky, pandémia.


Ochrana pred chrípkou a význam štúdia vírusu pre medicínu

Možnost ochrany pred napadnutím chrípkovými vírusmi spocíva v aktívnej imunizácii, ale iba 70 % ockovaných je skutocne chránených pred infekciou. Premenlivé antigény vírusu vyžadujú vždy novú vakcínu, ktorá sa pripravuje väcšinou každý rok pred zaciatkom chrípkovej sezóny. Vakcína obsahuje atenuované, živé kmene chrípkového vírusu, ktoré majú ale velmi oslabenú úcinnost. Sú vypestované na chorion – alantois kuracích zárodkov.
Nová a úcinná forma ochrany, zvaná aj DNA vakcína, rozvíja aplikáciu retazcov vložených do DNA plazmidov nesúcich antigén – kódujúce gény, ktoré pôsobia na bunky “in vivo“ a výsledkom je imunitná odpoved. DNA vakcíny majú niekolko výrazných výhod, ktoré zahrnajú manipuláciu, použitie všeobecných technológií, jednoduchost výroby a chemická a biologická stabilita. Navyše, DNA vakcíny sú aj velkou výzvou pre vedcov.
Bohužial, premenlivost membránových proteínov viriónu spôsobujú, že si vedci zatial nemôžu dovolit ukoncit výskum. Vysoká variabilita podmienuje vznik nových subtypov, ktoré sa objavujú s rôznou periodicitou. Momentálne najviac diskutovaným typom je vírus H5N1, ktorý sa objavil zaciatkom roku 1997 a vo väcšine štátov sa už objavili väcšie ci menšie epidémie.

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Vírus chrípky 20. 11. 2014 1474 -- --
 
sk VÍRUS CHRÍPKY (… 8. 6. 2009 6044 4.2 1291
 
sk Vírusy chrípky 31. 7. 2009 3626 2.5 782
 
cz Viry 30. 5. 2008 4921 1.9 526
 
cz NOVÉ A OBJEVUJÍCÍ… 15. 7. 2010 7253 21.6 6523
 
sk Zápal pľúc 25. 8. 2010 4745 1.9 576
 
sk Vírusy3 21. 10. 2007 2903 1.1 311
 
sk HIV / AIDS 8. 2. 2008 3530 1.0 293
 
sk Ikterus infekčného… 20. 6. 2009 7711 17.5 5149
 
sk AIDS 30. 1. 2008 2022 -- --