NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát VÍRUS CHRÍPKY ( INFLUENZAVIRUS)

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Zdravoveda

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1291

Počet písmen:7,633

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.24

Počet zobrazení / stiahnutí:6123 / 126

Veľkosť:8.81 kB

Všeobecná charakteristika: Vírus chrípky patrí medzi respiracné vírusy. Rozoznávame influenzavírus typu A, B a C. Všetky tri typy patria taxonomicky do celade vírusov Orthomyxoviridae. Sú rozdelené do dvoch rodov:
Vírus chrípky A (Influenza A), kde patrí aj vírus chrípky B;
Vírus chrípky C (Influenza C)

Velkost : 80 – 120 nm
Molekulová hmotnost : 6 × 106

Typ vírusu A B C
Závažnost ++++ ++ +
Výskyt u zvierat Áno Nie Nie
Výskyt v populácii Pandémie, epidémie Epidémie Sporadicky
Antigénne zmeny/mutácie shift, drift drift drift


Genóm: Z hladiska delenia podla nukleovej kyseliny vírus chrípky patrí medzi RNA vírusy. Obsahuje jednovláknovú RNA oznacovanú ako ssRNA, konkrétne (-)ssRNA, co oznacuje negatívnu polaritu vlákna (negative-strand, non-sense). To znamená, že v nukleokapside obsahuje ešte RNA – polymerázu (transkriptázu), ktorá pri replikácii alebo transkripcií syntetizuje komplementárne pozitívne vlákno RNA. Toto vlákno má funkciu mRNA, pri spomínaných dejoch. RNA je rozdelená na 7-8 segmentov, podla typu vírusu. Vírus chrípky A a B má 8 segmentov, C má 7 segmentov. Tieto segmenty sa replikujú samostatne, nezávisle jeden na druhom, co je tiež prícina vysokej variability genómu. K nej prispieva i skutocnost, že jednovláknová RNA vo viríone nemá komplementárne vlákno, podla ktorého by sa „skontrolovala“ správnost replikácie.

Stavba viriónu: Vírusy chrípky sú pleomorfné, gulaté až oválne, najmä v cerstvých izolovaných vzorkách vláknité. Sú obalené lipoproteínovou membránou derivovanou z cytoplazmatickej membrány hostitelskej bunky. Jej vnútorný povrch je potiahnutý vrstvou proteínovej matrix, ktorá jej dodáva štrukturálnu stabilitu. Vonkajší povrch je pokrytý trnmi z glykoproteínov. Tieto trne sú hlavnými antigénnymi štruktúrami viriónu a sú velmi dôležitou súcastou vakcín. Rozoznávame dva druhy trnov :
• hemaglutinínové ( HA ) trne – hemaglutinín je proteín, ktorým vírus napáda hostitelskú bunku. Skladá sa z dvoch glykoproteínov, HA1 a HA2, spojených disulfidickou väzbou. HA trne prichytávajú vírus na membránu hostitelskej bunky a umožnia vírusu vstúpit dovnútra. Protilátky špecificky sa viažúce s HA trnmi chránia pred infekciou. HA antigény, ktoré vyvolávajú tvorbu anti – HA protilátok, sú preto hlavným komponentom vakcín proti chrípke. Presná štruktúra týchto trnov a teda aj ich antigénne vlastnosti sa odlišujú u jednotlivých podtypov a rodov vírusu chrípky.
• neuroaminidázové ( NA ) trne – neuroaminidáza je enzým, ktorý má úlohu pri uvolnovaní novovytvorených viriónov z infikovanej bunky. Odštiepuje niektoré molekuly z karbohydrátov pripojených na proteíny, tvoriace výbežky. NA trne sú dalším antigénom vírusu chrípky. Podobne ako s HA, presná štruktúra NA trnov sa líši pri jednotlivých rodoch, cím sa zvyšuje pocet antigénových variácií. Zdá sa však, že u NA trnov je množstvo variácií nižšie ako u HA.

Nukleokapsid obsahuje RNA segmenty ( v nukleokapside sa nachádza 7-8 oddelených vlákien RNA, z ktorých každé obsahuje kód pre jednu alebo viac rozdielnych bielkovín tvoriacich vírus ), nukleoproteíny a polymerázu.
Proteín nukleokapsidu ( NP ) a membránové proteíny ( M1 a M2 ) sú druhovo špecifické a relatívne nemenné. Sú spolocné pre všetky subtypy a varianty príslušného druhu a podla ich povahy môžeme navzájom rozlíšit vírusy chrípky A, B a C.

Replikácia viriónov: Vírus chrípky sa rozmnožuje v súcinnosti s hostitelskou bunkou. Receptory viriónu reagujú s receptormi vnímavej bunky, vírus sa adsorbuje na povrch bunky. Adsorbcia je umožnená prostredníctvom väzby hemaglutinínu na receptory vnímavej bunky. Ide o nukleopproteíny s terminálne situovanou N – acetylneuramidovou kyselinou. ( Sú podobné alebo identické s receptormi na niektorých erytrocytoch a s tzv. nešpecifickými inhibítormi v sére a sekrétoch.) Po adsorbcií nastáva endocytóza do cytoplazmy bunky v podobe vakuoly tvorenej bunkovou membránou. Nukleokapsid sa uvolnuje z endozómu do cytoplazmy vplyvom kyslého pH a spolocne s transkriptázovým komplexom je transportovaný do jadra, kde prebieha transkripcia a replikácia vírusovej RNA. Proteín nukleokapsidu je rozložený bunkovými proteázami. Transkripcný mechanizmus vyžaduje kooperáciu vírusových a bunkových enzymatických aktivít. Vírusový transkripcný komplex nie je schopný modifikovat 5´-konec vírusových mRNA pridaním ciapocky alebo metyláciou, ani syntetizovat nevyhnutné primery pre zahájenie transkripcie vírusovej RNA. A preto vírusová endonukleáza odstrihne z 5’konca ciapockou pokrytej, metylovanej mRNA hostitelskej bunky okolo 13-15 báz pred 5’koncom vrátane ciapocky, ktoré použije ako primer pre syntézu vírovej mRNA, a tak všetky chrípkové mRNA majú krátky úsek na 5’ konci derivovaný z hostitelskej mRNA. Vírusová RNA polymeráza (transkriptáza) prepíše templát (-RNA vlákno) do komplementárneho pozitívneho vlákna mRNA a pridá polyA sekvenciu. Vznik mRNA znázornený na obrázku:


Táto mRNA putuje na ribozómy, ktoré vytvoria líniu polyribozómov. Jednotlivé segmenty RNA vírusu sa tam prekladajú separovane do príslušných polypeptidov. Výsledkom transkripcie je 8 vírusových mRNA kódujúcich všetky vírusové proteíny. Novovznikajúce proteíny sú transportované do jadra, kde sa pripájajú ku novovytvoreným genómom. Proteín M a glykoproteíny sú zaclenené do bunkovej membrány. Replikácia vírusových segmentov prebieha cez komplementárne RNA vlákna (cRNA), ktoré sú pozitívnej polarity (+ssRNA) bez ciapocky a poly(A) sekvencie. Na rozdiel od transkripcie sú syntetizované bez pomoci bunecných enzýmov. Tieto cRNA slúžia dalej ako templáty pre syntézu genómovej RNA vírusu. Nukleokapsidy obsahujúce aj vírusovú transkriptázu opúštajú jadro a pripájajú sa na vnútornú stranu membrány ku proteínom M. Pucaním na povrchu bunky virióny získavajú lipoproteínový obal.
Segmentovaný genóm a separátna translácia jeho castí ulahcuje premenlivost vírusov chrípky.
Vírus chrípky je pomerne stabilný a znáša výkyvy teplôt až do 56 °C. Je aj neobycajne prispôsobivý na rôzne vplyvy kultivacného prostredia , takže hovoríme o jeho plastickosti.

Antigénne variácie: Vírusy chrípky sú schopné menit svoju antigenicitu, a tak obíst imunitné mechanizmy hostitela. Protilátky vytvorené jedincom pri predchádzajúcom chrípkovom ochorení teda už nemusia poskytovat náležitú ochranu pred aktuálnou infekciou novým rodom vírusu chrípky. To je dôvod, preco sa epidémie zjavujú opakovane, a preco musia byt vynachádzané a vyrábané nové typy vakcín
Hlavnými antigénnymi štruktúrami viriónu sú HA a NA trne z glykoproteínov, ktoré sa nachádzajú na vonkajšom povrchu vírusovej castice.
Najzávažnejšie antigénne zmeny prekonáva typ A. Môžeme si predstavit, že tento vírus je akousi mozaikou urcitých antigénov, z nich niektoré sa v urcitom období stávajú dominantnými, zatial co druhé sú recesívne. Urcitými vplyvmi, ktoré závisia aj od rezistencie populácie, môže dôjst k novému preskupeniu v takejto mozaike a nové antigénne zložky sa stávajú dominantnými. Vo vnútri urcitého kmena sa môžu objavit varianty líšiace sa rôznou špecifickou citlivostou k protilátkam.
Antigénna variácia je bežnou udalostou u vírusu typu A, casto sa objavuje každý rok. Co je spôsobené aj vzájomnými interakciami vírusu u ludí s vírusom postihujúcim zvieratá. Variácie prebiehajú zriedkavejšie u typu B a zatial neboli zaznamenané u typu C. Zjavujú sa dva typy antigénnej variácie :
• antigénny posun ( drift ) – zahrna v sebe malé zmeny v štruktúre HA a NA trnov a vyskytuje sa u oboch typov influenzy A aj B. Ako dôsledok náhodných mutácií v génoch kódujúcich HA a zriedkavejšie aj NA, vznikajú malé zmeny v štruktúre trnov. To vedie k zmene antigenicity. Pretože protilátky proti novému variantu sú v populácii zriedkavé, bude jeho prenos z jednej osoby na druhú zvýhodnený, cestou imunologickej selekcie sa stane predominantným. Jedinci, ktorí boli v minulosti infikovaní rovnakým podtypom vírusu, môžu a nemusia byt vnímaví na nový variant. Závisí to od úrovne ich imunity a rozsahu zmien vírusu.
• antigénné premiestnenie ( shift ) – sa pravdepodobne objavuje iba u vírusu chrípky typu A. Predstavuje zásadné zmeny v štruktúre povrchových antigénov, coho dôsledkom je vznik úplne nového podtypu vírusu, voci ktorému má populácia malú alebo žiadnu odolnost.
Antigénne premiestnenie sa deje procesom známym ako „ genetické znovuzrodenie“ ( „genetic reassortment“ ). Vzniká tu nový vírus z ludského a zvieracieho vírusu. Ak jednu hostitelskú bunku súcasne infikujú dva rozlicné podtypy vírusu chrípky typu A, jeden humánny a jeden zvierací, v následnom procese replikácie môže vzniknút nový hybridný podtyp. Nový vírus obsahuje zmes génov z obidvoch vírusov a môže produkovat povrchové antigény, ktoré nie sú rozpoznávané už existujúcimi protilátkami v ludskej populácii Nový rod vírusu tak získava výhodu oproti starším rodom, stáva sa virulentnejším a ludia všetkých vekových kategórií nan môžu byt vnímaví. Za istých podmienok môže prepuknút celosvetové rozšírenie chrípky, pandémia.

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)