NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát HIV vírus - AIDS – Acquired Immune Deficiency Syndrome

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Zdravoveda

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1545

Počet písmen:9,120

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.07

Počet zobrazení / stiahnutí:4886 / 166

Veľkosť:11 kB

Už viac ako 20 rokov ohrozuje svet nové letálne prenosné ochorenie: AIDS. Oznacenie AIDS je skratkou odvodenou z anglického opisného názvu ochorenia –Acquired Immune Deficiency Syndrome, co možno preložit ako „syndróm získanej imunitnej nedostatocnosti“. Toto ochorenie bolo, ktoré bolo po prvý krát pozorované v roku 1981 u pacientov-mužov v San Francisku, USA, spôsobuje nákaza retrovírusom oznacovaným ako HIV. Táto infekcia vedie k dlhodobo vznikajúcim chorobným zmenám, ktoré vyústujú do klinicky zjavného ochorenia definovaného ako AIDS.Táto dlhotrvajúca infekcia sa svojimi biologickými vlastnostami podstatne odlišuje od vlastnosí iných bežných vírusov, s cím súvisí aj nezvycajný priebeh tohto ochorenia, Vírus v case, ked prenikne do organizmu, sa krátkodobo intenzívne pomnožuje vo vnímavých bunkách imunitného systému. Potom nasleduje obdobie skrytého pretrvánia infekcie,t.j. bez toho, že by poškodzoval telesné systémy natolko, aby sa objavili klinické príznaky.Postupom casu,t.j. za 3,5,10 alebo viac rokov, dochádza však nebadane najprv k poškodeniam , ktoré sú zistitelné iba modernými laboratórnymi vyšetreniami. Neskôr však pacient zašne na sebe pozorovat vieceré príznaky, ktoré síce ešte nepoukazujú na rozsiahle narušenie funkcií niektorého orgánu, ale na urcitý prebiehajúci chorobný proces. Jeho postup oznamujú celkové, zatial dost všeobecné príznaky choroby ako chudnutie, dlhotrvajúce horúckove stavy, nevysvetlitelný pocit nevolnosti a slabosti.neraz sprevádza tieto chorobné príznaky aj mierne zväcšenie lymfatických uzlín na viacerých miestach tela. Ked poškodenie imunitného systému dosiahne istý kritický stav, pri ktorom dochádza k intenzívnemu množeniu vírusu, v takmer bezbrannom organizme pacienta sa rozvíjajú najrozmanitejšie infekcie mikroorgianizmami, ktoré u zdravého cloveka ochorenie nevyvolajú.Celkový nedobrý stav pacienta komplikujú navyše chorobné procesy vyplyvajúce z narušenia iných funkcií regulujúcich cinnost imunitného systému, ktorého mechanizmy sa casto obracajú proti vlastnému organizmu. V neskorších fázach tohto ochorenia sa relatívne casto vyskytujú aj urcité druhy nádorov.
V posledných rokoch sa podarilo významne prehlbit poznanie interakcií HIV s tercovými bunkami a poznanie pochodov vedúcich k zlyhaniu imunity.Napriek tomu sa však úcinná ockovacia látka neocakáva najbližšícj 8-10 rokov.


































2

Štruktúra a skladba castice HIV

Vírus HIV patrí do velkej celade Retroviridae-Retrovírusy.Retrovírusy majú gulovitý tvar, sú asi 1/10 000 milimetra velké.Ich povrch tvorí nukleokapsid, ktorý tvorí:
- hlavný kapsidový proteín p24
- nukleokapsidový proteín p7/p9 , ktorý obklopuje RNA genóm vírusu
- diploidný RNA genóm
- tri vírusové enzými dôležité v procese replikácia HIV: proteáza, reverzná transkriptáza, interkáza
Reverzná transkriptáza je enzým charakteristický iba pre retrovírusy. Jeho funkciou je prepis genetickej informácie obsiahnutej v genómovej RNA do formy dvojvláknovej DNA. DNA kópia retrovírusového genómu sa oznacuje ako „provírus“.Provírus sa integruje do genómu hostitelskej bunky (na vopred neurcené miesto v chromozómoch), avšak môže tiež zotrvávat v cytoplazme.
Dalšou významnou castou vírusu je matrixový proteín p17, ktorý obklopuje vírusový kapsid a ktorý je lokalizovaný pos vírusový obal.Zúcastnuje sa replikácií vírusu v jej vcasných fázach.
Obal vírusu sa skladá z lipidickej dvojvrstvy membrány, derivovanej z väcšej casti z cytoplazmatickej membrány hostitelskej bunky.Obal obsahuje proteíny hostitelskej bunky(napr.beta –2-mikroglobulí, actin, antigény velkého histokompatibilného komplexu...) a taktiež aj oligomérové štruktúry vírusom kódovaných obalových glykoproteínov gp120 a gp41.gp120 vycnieva na povrch, gp41 predstavuje transmembránový proteín. Tieto dva glykoproteíny predstavujú špecifické antigény HIV. Sú podnetom pre tvorbu špecifických protilátok v infikovanom organizme.


Obr.1.Schématické zobrazenie štruktúry vírusovej castice HIV
















Replikacný cyklus vírusu HIV

1. Virión sa uchytí na povrchu vnímanej bunky, pricom dochádza k reakcii medzi vonkajším glykoproteínom gp120 povrchu vírusu a štruktúrami receptorov na povrchu plazmatickej membrány hostitelskej bunky. Táto reakcia vedie k fúzii obalu vírusu s bunkovou membránou a dren vírusu sa transportuje do cytoplazmy cielovej bunky.Tu sa uplatnuje proces „vtahovania“ vírusovej castice (už bez obalu) pinocytózou.
2. Pôsobením vírusového enzýmu reverznej transkriptázy dochádza k syntéze DNA kópie vírusového RNA genómu
3. Komplexy obsahujúce DNA migrujú k jadru postihnutej bunky, kde pôsobením dalšieho vírusového enzýmu m-intergázy (kódovaná génom POL) dochádza k inegrácii vírusovej DNA s DNA hostitelských chromozómov.
4. Rôzne stimuly môžu viest k expresii integrovaného genómu. Vznikajú pocetné mRNA, ktoré majú zakódované inštrukcie pre syntézy regulacných a štrukturálnych proteínov budúcich nových viriónov, infekcného potomstva vírusu, ktorý napadol hostitelský bunku..Po ich translácii zacnú proteosyntetické a dalšie systémy bunky produkovat vírusové proteíny a RNA.
5. V blízkosti bunkovej cytoplazmatickej membrány dochádza postupne ku komplementizácii viriónov HIV zo syntetizovaných subjednotiek.
6 Pri prechode cez cytoplazmatickú membránu výrusové castice kompletizujú svoj obal a ich štrukturál- ne a regulacné proteíny nadobúdajú svoju zrelú funkcnú a morfologickú podobu
3

Organizácia genómu HIV a jeho expresia

Genón HIV obsahuje tri hlavné gény kódujúce najdôležitejšie štrukturálne proteíny. Tieto tri gény nachádzame vo všetkých retrovírusoch. Organizácia uvedených troch génov je nasledujúca:

5´ LTR - gag - pol – env – LTR 3´

Oznacenia 5´,3´ udávajú orientáciu nukleových kyselín vo vírusovom genóme.LTR (po ang. long terminal repeat) je tá cast vírusového genómu, ktorá ho obojstranne spája s bunkovou DNA, v ktorej je ako provírus integrovaný.
Syntézu hlavných štrukturálnych proteínov HIV kódujú gény gag,pol,env.Gén „gag“ je skratkou takého úseku vírusového genómu, ktorý obsahuje informáciu pre syntézu proteínov drene víruse, gén „pol“ kóduje enzými HIV, najmä reverznú transskriptázu a intergázu a gén „env“ jóduje obalové proteíny.Na rozdiel od ostatných retrovírusov, HIV je unikátny tým, že jeho genóm obsahuje ešte šest dalších génov, ktoré nekódujú štruktúrne proteíny, ale väcšina z nich, pokial je to známe, vykonáva regulacné funkcie.Zo šiestich dalších génov sú najdôležitejšie a na replikáciu HIV potrebné regulacné gény „tat“ a „rev“. Gén „tat“ je zodpovedný za intenzitu množenia HIV, naproti tomu gén „nef“ kóduje bielkovinový faktor, ktorý obmedzuje replikáciu HIV a je pravdepodobne zodpovedný za perzistenciu provírusu v skrytej,latentnej forme. Ostatné gény (nef, vif,vpr a vpu) kódujó syntézu proteínov s niektorými kritickými funkciami pre pomnožovanie vírusu (v neskorej fáze replikacného cyklu) .Je vysoko pravdepodobné, že viaceré proteíny sú polyfunkcné,t.j. hrajú urcitú úlohu v rôznych fázach replikácie HIV.

Tab.1. Štrukturálne a regulacné proteíny HIV – 1 a gény, ktoré ich kódujú



































4

Genóm ludskej hostitelskej bunky je približne 100 000 krát väcší ako genóm HIV, avšak regulacné mechanizmi vírusu HIV sú natolko efektívne, že dokážu presmerovat syntetický aparát infikovanej bunky tak, že pomnožuje „votrelca“ a navyše navodzujú aj chorobné zmeny v bunke spôsobujúce jej uhynutie. Práve za jej uhynutie sú zodpovedné vlastnosti obalu viriónov HIV.Glykoproteín gp120 môže pri pucaní vírusu cez plazmatickú membránu hostitelskej bunky poškodit jej integrity, vznikajú trhliny, zmeny v priepustnosti.Tým sa poruší rovnováha medzi bunkov a okolím a bunka uhynie.

Obr.2. Organizácia genómu vírusu HIV1 a HIV2





































Genetická variabilita vírusu HIV

Výrazná genetická variabilita HIV bola nápadná od pociatku, už v prvých izolovaných kmenoch bola zistená odlišnost v skledbe genómu v rozsahu 1-3%, pri iných vzorkách predstavovali rozdiely až 25%.Virológovia sa domnievajú, že pravá prícina je v povahe enzýmov, ktoré sa zúcastnujú na pomnožovacom cykle vírusu.Nie su totiž schopné opravovat omyly, kk ktorým dochádza pri prepise vírusovej genetickej informácie (RNA—DNA) a pri reduplikácii vlákna DNA predtým, ako sa provírus integruje.Bunkový enzým RNA-polymeráza ktorá tvorí súcast syntézy RNA genómu v infikovanej bunke tiež nie je schopná opravovat chyby pri tomto procese.Takýmto spôsobom vznikli mutácie HIV a v dôsledku dlhšieho evolucného vývoja urcitej skupiny vírusov v jednej velkej zemepisnej oblasti vznikli dva typy vírusu HIV HIV1 a HIV2.



5

Infekcia vírusom HIV má za následok obvykle dlhodobo progredujúce poškodenie až vymiznutie funkcií imunitného systému.Vírus HIV vyvoláva ochorenie iba u cloveka.Pri prenose nákazy sa zúcastnujú v prvom rade infikované bunky, teda predovšetkým CD4 T-lymfocyty, dalej sa na prenose nákazy okrem krvi môžu podielat tie telesné tekutiny infikovaného cloveka, v ktorých sa nachádzajú lymfocyty.a tak vírus HIV bol izolovaný od infikovaných osôb zo spermií, slín, slz, mlieka, mozgovomiechového moku, amniotickej tekutiny, mocu, vaginálnych, cervikálnych sekrétov, predejakulacného sekrétun uretrálnych žliaz, broncho-alveolárnej tekutiny.V tekutinách ako sú slzy ci sliny je však koncentrácia vírusu velmi nízka a zatial nebol dokázaný súvis medzi kontaktom so slinami infikovaných osôb a novými prípadmi infekcie HIV.
Infekcia HIV pretrváva u postihnutého doživotne a všetky osoby, u ktorých bola zistená infekcia HIV, treba zásadne považovat za pramen nákazy.
Najcastejcím spôsobom prenosu vírusu HIV je sexuálny pohlavný styk a to najcastejšie medzi homosexuálnymi mužmi a heterosexuálnymi mužmi a ženami.dalej sú to spomínané telesné tekutiny ako je krv,a to napríklad prostredníctvom transfúzie, infikované injekcné striekacky drogovo závislých, prenos pri transplantáciách, umelom oplodnení.Do roku 1995 bolo evidovaných 1-1,5 miliona prípadov prenosu HIV z matky na dieta, odhady do roku 2000 cinili 3 milióny prípadov.
Šírenie infekcie HIV a následného AIDS dosahuje v súcasnosti rozmery globálnej epidémie a prognózy Dalšieho výskytu nie su dobré i z toho dôvodu, že ide o vírusovú nákazu ešte neliecitelnú.Avšak tomuto ochoreniu možno predíst a to využitím poznatkov o cestách prenosu tohto vírusu.




Použitá literatúra:
Mayer,V. a kol.:Ochorenie spôsobené nákazou vírusom HIV/AIDS.VVSAv,Bratislava,1996
Mayer,V.:AIDS-dráma, otázniky, východiská.VVSAV,Bratislava, 1990
Mayer,V.:AIDS Úvod do patogenézy ochorenia, klinického obrazu a liecby. SAP,Bratislava 1999


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)