NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Atmosféra

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Zapoj sa do diskusie (1)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Geografia

Autor: majoras

Počet slov:5322

Počet písmen:33,154

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:18.42

Počet zobrazení / stiahnutí:5113 / 155

Veľkosť:38.2 kB

Obsah
Atmosféra, meteorológia, význam atmosféry, zloženie a clenenie atmosféry, pocasie, meteorologické prvky, meteorologické javy, klíma, klimatotvorné cinitele a ich význam v praxi, makroklíma, mikroklíma, rozloženie teploty a zrážok na Zemi, teplotné pásma, tepelná rovnováha, cinitele vplývajúce na rozloženie zrážok, zrážkové pásma, prúdenie vzduchu, vietor, všeobecná cirkulácia ovzdušia, Coriolisova sila, monzúny, pasáty, západné a východné vetry, miestne vetry, inverzia teploty, možnost aplikácie všeobecných poznatkov o pohybe vzduchu na malom území, vzduchové hmoty, atmosferické fronty (arktický, polárny, tropický), mimotropické tlakové útvary, cyklóny, tlakové útvary na polárnom fronte, tropické tlakové útvary, tropické cyklóny, stacionárne cyklóny, znaky oceánskeho a kontinentálneho podnebia, hlavné klimatické pásma (podla Alisova), ekvatoriálne, subekvatoriálne, subtropické, pásmo miernych šírok, subarktické, arktické), topoklíma, miestne vetry, inverzia teploty, klimatické diagramy a práca s nimi, znecistenie ovzdušia, význam ozónovej vrstvy.

Požiadavky na vedomosti a zrucnosti
3.1.1Rozlíšit základné vrstvy atmosféry a opísat ich špecifické vlastnosti (teplota, tlak, koncentrácia ozónu a i.).
Porovnajte jednotlivé vrstvy atmosféry podla základných charakteristík.
3.1.2Porovnat pojmy pocasie, podnebie (klíma), vymenovat a charakterizovat základné meteorologické prvky.
Vysvetlite rozdiel medzi pojmami podnebie a pocasie.
3.1.3Vymenovat a opísat klimatotvorné cinitele. Charakterizovat ich vo vztahu k makroklíme a mikroklíme.
Opíšte klimatotvorné cinitele a uvedte konkrétne príklady ich vplyvu na podnebie.
Klasifikujte klimatotvorné cinitele podla toho, ci ovplyvnujú podnebie na velkej ploche (makroklíma) alebo na malej ploche (mikroklíma).
3.1.4Vysvetlit proces výmeny tepla a zhodnotit dôležitost tepelnej rovnováhy.
Opíšte proces výmeny tepla medzi atmosférou a zemským povrchom. Zhodnotte význam tepelnej rovnováhy.
Uvedte možnosti narušenia tepelnej rovnováhy a posúdte ich následky pre ludstvo a existenciu života na Zemi.
3.1.5Vysvetlit nerovnomerné rozloženie zrážok na Zemi, rozlíšit oblasti s väcším a menším množstvom zrážok (zrážkové pásma) a urcit ich príciny.
Opíšte a zdôvodnite nerovnomerné rozloženie zrážok na Zemi (oblast rovníka, oblast obratníkov, oblast mierneho pásma, polárne oblasti).
3.1.6Vysvetlit prícinu pohybu vzduchu a zhodnotit súvislost medzi teplotou a tlakom na urcitom území.
Urcte bezprostrednú prícinu pohybu vzduchu a co ho ovplyvnuje, uvedte konkrétne príklady.
3.1.7Vysvetlit všeobecnú cirkuláciu ovzdušia a charakterizovat jej prvky.
Zakreslite schematicky všeobecnú cirkuláciu ovzdušia, vysvetlite jej vznik a dôsledky.
Vyhodnotte príciny narúšania planetárnej cirkulácie ovzdušia.
3.1.8Zdôvodnit prúdenie pasátov, západných a východných vetrov na severnej a južnej pologuli.
Opíšte prúdenie stálych vetrov a ich význam pre ludí a hospodárstvo.
3.1.9Opísat monzúnovú cirkuláciu ako konkrétny príklad súvislosti teploty a tlaku vzduchu nad oceánom a pevninou.
Vysvetlite vznik monzúnov, uvedte v ktorých oblastiach ba prejavujú a ako ovplyvnujú hospodárstvo urcitej oblasti.
3.1.10Vymenovat a ukázat na mape oblasti (základných) vzduchových hmôt a atmosférických frontov.
Uvedte názvy hlavných vzduchových hmôt a atmosferických frontov a opíšte akým spôsobom ovplyvnujú pocasie v Európe.
3.1.11Objasnit vznik cyklóny a podla schémy znázornit smer pohybu vzduchu v cyklóne a anticyklóne na severnej a južnej pologuli.
Zakreslite vznik cyklóny a anticyklóny, porovnajte smery prúdenia vzduchu. Podla nákresu vysvetlite.
3.1.12Vysvetlit vplyv putujúcich cyklón a anticyklón na zmenu pocasia v Európe, zhodnotit charakter pocasia pri prechode teplého a studeného frontu.
Podla podkladov predpovedí pocasia uvedte, ci pocasie konkrétneho dna ovplyvnovalo anticyklonálne alebo cyklonálne pocasie.
Zdôvodnite, preco prevláda pod vplyvom anticyklón jasné a suché pocasie a pod vplyvom cyklón oblacné so zrážkami.
3.1.13Vysvetlit vznik klimatických pásiem na Zemi a urcit na mape oblasti jednotlivých pásiem.
Zdôvodnite príciny vzniku klimatických pásiem.
Porovnajte jednotlivé klimatické pásma podla teploty a množstva zrážok (aj podmienok pre život).
3.1.14Charakterizovat klimatické diagramy a vediet ich analyzovat.
Charakterizujte jednotlivé klimatické pásma podla klimatických diagramov.
3.1.15 Uviest príklady znecistovania ovzdušia a jeho dôsledky
Uvedte konkrétne príklady znecistovania ovzdušia v rôznych castiach sveta s konkrétnymi dôsledkami


Slovo atmosféra pochádza z gréctiny (atmos = para, sfaira = gula) a je všeobecne používaným výrazom plynný obal zeme
Vývoj plynného obalu zeme našej planéty sa odhaduje na 5 miliárd rokov. Pred definitívnym utvorením zemskej kôry prebiehal zložitý proces nazývaný predgeologickým alebo kozmickým obdobím. Táto etapa sa rozdeluje na tri fázy:
kozmogonické (astrálne)
anhydrické (bezvodé)
praoceánske

Atmosféra je objekt štúdia meteorológie a klimatológie.
Klimageografia študuje klimatické pomery z geografického hladiska, sleduje vztahy klímy a ostatných zložiek krajiny, priestorovú diferenciáciu klimatických podmienok a význam klímy pre krajinu, pre ludskú spolocnost.
Atmosféra rotuje spolu s pevným zemským telesom a je nevyhnutnou podmienkou pre život na Zemi.
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor, ktorý ma hrúbku asi 1 000 km.
Život na Zemi bez atmosféry nie je možný. Atmosféra obsahuje tenkú vrstvu plynu – ozónovú vrstvu, ktorá filtruje škodlivé žiarenie Slnka.







Atmosféra je tvorená zmesou plynných, tekutých a tuhých castíc, ktorá sa nazýva vzduch.
Podstatnú cast tvorí:
Dusík - 70,01 %
Kyslík – 20,95%
Argón – 0,93%
Oxid uhlicitý – 0,03 %

V atmosfére majú zastúpenie aj tekuté a tuhé castice, sú to kvapky vody, kryštáliky, ktoré vznikli kondenzáciou a sublimáciou vodných pár, mikroorganizmy, pôdny, sopecný a kozmický prach, castice morskej soli. Tieto tvoria v ovzduší kondenzacné jadrá.

Vertikálne clenenie atmosféry – pät sfér( smerom od zemského povrchu):
1) Troposféra
2)Stratosféra
3)Mezosféra
4)Termosféra ionosféra
5)Exosféra

1)Troposféra - je najbližšie k Zemi, najspodnejšia a najhustejšia cast atmosféry.
Siaha do výšky priemerne 11 km, pricom sa mení od rovníka ( 17 km) k pólom ( 9 km).
Obsahuje 78 % dusíka 20 % kyslíka a malé množstvo vzácnych plynov.

Zahrna takmer 90 % hmoty atmosféry a takmer celý objem vodných pár.
Troposféra je s ostatnými zložkami krajiny prepojená neprestajnou výmenou látok a energie.
Prebieha v nej horizontálny a vertikálny prenos vzduchových hmôt, tvorba oblakov a zrážok ( tzv. kuchyna pocasia)
S výškou klesá tlak, hustota a teplota vzduchu. Tá v prízemnej vrstve klesá s výškou
približne o 0,6°C na každých 100 m.

2)Stratosféra – nachádza sa nad troposférou a siaha do výšky 50 km. Je nehybná a preto v nej lietajú prúdové lietadlá. Blízko jej vrcholu sa rozprestiera ozónová vrstva, ktorá pohlcuje väcšiu cast škodlivého ultrafialového žiarenia zo Slnka.
3)Ionosféra ( Termosféra a Mezosféra) - nachádza sa nad stratosférou a siaha do výšky okolo 500 km. V tejto vrstve štiepia slnecné lúce niektoré atómy plynov na castice s nábojom – ióny.
Delí sa na spodnú (Mezosféra) a vrchnú (Termosféra) cast.
V mezosfére zhoria horniny prenikajúce atmosférou (meteority).
V termosfére elektricky nabite castice niekedy zaprícinujú ožarovanie nocnej oblohy
nazývané aurora (zore), teplota tu dosahuje 2 000 °C.
4)Exosféra – nachádza sa nad ionosférou vo výške na 500 km a tiahne sa smerom k vesmíru do výšky niekolko tisíc kilometrov.
Všetky molekuly plynov, ktoré sa tu nachádzajú, sú už na ceste do vesmíru.









Pocasie je okamžitý stav atmosféry. Urcuje sa hodnotami meteorologických prvkov a tiež meteorologickými javmi na danom mieste.
Základné meteorologické prvky sú:
Slnecné žiarenie
Teplota vzduchu
Tlak vzduchu
Výpar, vlhkost vzduchu
Oblacnost a atmosférické zrážky
Výška snehovej pokrývky
Smer a rýchlost vetra

Výrazom poveternost – sa vyjadruje približne rovnaký ráz pocasia, ktoré trvá niekolko dní.

Pocasie sa mení v pravidelných cykloch. V mnohých oblastiach je v lete teplejšie ako v zime, pretože Slnko pocas dlhých horúcich dní vyžaruje viac energie. V juhovýchodnej Ázii sa monzúmové obdobie vyznacuje teplými, vlhkými vetrami od Indického oceána, ktoré spôsobuje výdatné dažde. Asi každých 10 rokov sa vyskytuje jav nazývaný El Nino – teplota v juhovýchodnej casti Tichého oceána sa nepatrne zvyšuje, cim sa menia pohyby vzdušných más. To môže zaprícinit sucho, prudké búrky a hospodárske katastrofy.

Klíma, podnebie, sa na rozdiel do pocasia vyznacuje relatívnou casovou stálostou.
Klíma – je dlhodobý priebeh, režim pocasí na danom mieste.
Klímu podmienuje pôsobenie klimatotvorných cinitelov ( faktorov). Sú to:
1)Geografická šírka – s jej zmenou od rovníka k pólom klesá množstva slnecného žiarenia
2)Rozloženie pevnín wwwantiskolask a oceánov a vzdialenost od nich, ciže stupen kontinentality ci oceanity
3)Všeobecná cirkulácia v troposfére – t.j. premiestnovanie sa teplých a studených vzduchových hmôt na velké vzdialenosti, ktorých smer pohybu ovplyvnuje Coriolisova sila
4)Morské prúdy –teplé a studené
5)Nadmorská výška – s jej zväcšovaním klesá teplota v priemere o 0,6°C na 100 m
6)Charakter zemského povrchu – napr. rozloženie horských pásem, rôzna orientácia georeliéfu voci Slnku, pôda a jej farba a vlhkost, vegetacná a snehová pokrývka
7)Cinnost cloveka, ktorá ovplyvnuje klímu nielen regionálne, ale aj globálne ( celosvetovo)

Prvé tri cinitele formujú klímu velkých oblasti, makroklímu ( napr. strednej Európy, Slovenska)
Posledné 4 cinitele urcujú klimatické podmienky malých až velmi malých území, miestnu klímu – mikroklímu.

Výmena energie ( tepla) medzi zemským povrchom a atmosférou sa uskutocnuje zložitým prúdením vzduchu a vody ( vo vertikálnom a horizontálnom smere)
Slnecné žiarenie je hlavný zdroj procesov prebiehajúcich v atmosfére aj v celej krajinnej sfére.
Vzhladom na tvar Zeme sa jej hodnoty (v kJ) menia od rovníka k pólom.
To zaprícinuje pásmovitost celej fyzickogeografickej sféry.

Atmosféra, hydrosféra a litosféra pohlcujú 58 % slnecnej energie, zvyšok sa odráža spät do kozmu.

Prítok a strata slnecného žiarenia za urcité obdobie sa zhruba rovnajú.
Zem ako celok, atmosféra samostatne a zemský povrch sú v stave tepelnej rovnováhy.

V ostatných desatrociach clovek však narušuje tepelnú rovnováhu, lebo svojou cinnostou zaprícinuje oteplovanie atmosféry, co sa najviac prejavuje v polárnych oblastiach. Postupne sa roztápajú polárne ladovce a hrozia katastrofálne následky najmä pre pobrežné a nízko položené oblasti.

Cast slnecného žiarenia, ktorá je pohltená atmosférou a zemským povrchom, sa mení na teplo a ohrieva pedosféru, vrchnú cast litosféry, hydrosféry a spodnú cast atmosféry.
Slnecným žiarením sa zemský povrch zohrieva viac ako atmosféra, preto medzi atmosféram a zemským povrchom sa sústavne uskutocnuje výmena tepla ( žiarenie, prenos vzduchovými hmotami)

Vztah medzi príjmom a stratou žiarenia za isté obdobie vyjadruje radiacná bilancia.
Od nej závisí oteplovanie alebo ochladzovanie zemského povrchu.

Rozloženie teploty na Zemi je výsledkom všetkých klimatotvorných cinitelov.
Atmosféra a zemský povrch sú prepojené neprestajnou výmenou vlahy ( vznik zrážok v atmosfére, ich padanie na zemský povrch, výpar a opätovný vznik zrážok)


Zrážky na zemskom povrchu sú rozdelené nerovnomerne, ich množstvo a režim závisia:
od tlaku a vlhkosti vzduchu,
cirkulácie atmosféry,
oblacnosti,
rozloženia pevnín a oceánov,
morských prúdov.



Podla rocného úhrnu zrážok rozlišujeme 4 zrážkové pásma:
1)vlhké teplé pásmo
medzi 20° sev. a juž. geografickej šírky
mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok
náveterné strany pohorí majú miestami až 10 000 mm zrážok

2)suché teplé pásmo
medzi 20° a 30° sev. a juž. geografickej šírky
má rocný úhrn zrážok 250 mm aj menej
rozprestierajú sa v nom púšte a polopúšte

3)vlhké mierne pásmo
medzi 30° a 60° sev. a juž. geografickej šírky
množstvo zrážok vyše 1 000 mm, hlavne na západných pobrežiach kontinentov
množstvo zrážok klesá smerom do vnútrozemia, miestami až na 250 mm

4)suché studené pásmo
má množstvo zrážok pod 250 mm
zrážky padajú v tuhom skupenstve

V jednotlivých pásmach množstvo zrážok ovplyvnuje aj reliéf.
Pohoria ovplyvnujú množstvo zrážok i v prilahlých nížinách. Je to tzv. bariérny efekt.




Pod pojmom, všeobecná cirkulácia atmosféry rozumieme súhrn systematického premiestnovania velkých vzduchových más.
Prícinou pohybu vzduchových más sú rozdielne hodnoty v atmosferickom tlaku ,ktorých vznik je podmienený nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu.
Tlakové rozdiely sa vyrovnávajú prúdením vzduchu z oblastí vyššieho tlaku vzduchu do oblastí nižšieho tlaku.

Horizontálna zložka pohybu sa nazýva vietor, ktorý sa charakterizuje smerom odkial vanie a rýchlostou.
Coriolisova sila horizontálne prúdenie vzduchu odchyluje na severnej pologuli napravo a na južnej pologuli nalavo.

1) Prúdenie vzduchu v horúcom pásme.
Pozdlž rovníka sa vzduch silne ohrieva od zemského povrchu, v dôsledku coho vznikajú mohutné výstupné prúdy. Tým sa vytvára z teplotných prícin ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakterizované tíšinami alebo premenlivými vetrami.
Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeluje a smeruje k obratníkom ako - antipasáty .
Coriolisova sila ich vychýli tak , že v priestore približne pozdlž 30 a 35 severnej a južnej geografickej šírky prúdia pozdlž rovnobežiek.
Hromadením vzduchových hmôt sa tam vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku vzduchu dynamického pôvodu. Cast týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty. Aj tie stáca Coriolisova sila, takže na severnej pologuli vanie severovýchodný a na južnej pologuli juhovýchodný pasát.

2) Prúdenie vzduchu v miernom pásme.
Cast vzduchových hmôt zo subtropického pásma vysokého tlaku vzduchu prúdi aj
do pásiem nízkeho tlaku vzduchu miernych šírok oboch pologulí.
Aj tieto vetry sa stácajú a menia na vetry západných smerov, ktoré prevládajú aj na
Slovensku.

3) Prúdenie vzduchu v studenom pásme
V polárnych oblastiach leží studený vzduch, ten zaprícinuje vznik oblastí vysokého tlaku vzduchu, ktoré sú charakteristické východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásem nízkeho tlaku miernych šírok.

Monzúny : sú vzdušné prúdy , vznikajú v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov
– zimný monzún : v zime sa nad pevninou vytvára oblast vysokého tlaku , takže z pevniny na oceán smeruje suchý a studený vzduch
– letný monzún : v lete sa vytvára oblast nízkeho tlaku a z oceánu na pevninu prúdi vlhký vzduch
Aj na malých územiach sa vytvárajú tepelné, a tým aj tlakové rozdiely ,ktoré podmienujú vznik miestnych vetrov .
V pohoriach za slnecného dna prúdi nahor dolinový vietor .Vzniká ako dôsledok nasávania vzduchu vyhriatymi južnými svahmi.
V noci sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený horský vietor.
Ak vzdušné prúdenie prekonáva vysokohorské bariéry ( Kaukaz, Alpy) na záveternej strane sa prejaví ako padavý nárazový a teplý vietor – föhn.
Brízy – sú monzúny v malom. Cez slnecný den vanie bríza z chladnejšieho mora na vyhriate pobrežie. V noci má bríza opacný smer.

Teplotná inverzia: opacné zvrstvenie teploty.
V kotlinách sa v noci hromadí tažký ochladený vzduch z okolitých pohorí. V dôsledku toho sú v dnách kotlín nižšie teploty ako vo vyšších výškach .
Známe inverzie sú v Podtatranskej kotline pod Tatrami.

Hurikány, tajfúny a cyklóny sú názvy tropických vírivých búrok.
Vznikajú, ked vzduch stúpa nad teplými tropickými moriami a zároven zacína rotovat. Zatial však nevieme, co ich spôsobuje. Väcšina tropických búrok vzniká v Tichomorí a potom sa preženie nad Filipínami, Hong Kongom, Cínou a Japonskom. Niekedy sa vyskytujú aj v severnej Austrálii a južnej casti USA.
Tropické búrky sú obycajne 500 km široké a majú rýchlost okolo 15 km/h. Stred búrky zvaný oko je pokojný, ale okolo neho krúžia rýchle vetry. Vietor na okraji búrky môže mat rýchlost vyše 120 km/h a dokáže znicit budovy. Sprevádza ho prudký lejak, ktorý spôsobuje záplavy.
Tornádo je vzdušný vír obycajne široký 0,5 km. V jeho strede je velmi nízky atmosferický tlak, ktorý spôsobuje, že tornádo vtahuje do seba všetky predmety na ceste, ktorou prechádza. Tornáda sa pohybujú rýchlostou okolo 400 km/h a obycajne zanikajú po 20 kilometroch. Tornáda sa najcastejšie vyskytujú v Austrálii a v USA, kde ich niekedy nazývajú twisters (veterná smršt). Vznikajú pocas letných búrok.

Vietor vanúci rýchlostou väcšou než 63 km/h nazývame víchrica. Víchrice vznikajú, ked vetry vanú cez oceány alebo rozsiahle rovinaté oblasti zeme. V pobrežných oblastiach spôsobujú víchrice vlny a záplavy. Slaná voda zo záplav je prícinou toho, že na zemi blízko pobrežia nie je možné niekolko rokov nic pestovat. Vietor môže nadobudnút silu víchrice, ak prechádza údolím alebo medzi vysokými budovami. Toto sa nazýva lievikovitý efekt.
V mnohých castiach sveta sa dá predpovedat, kolko každý mesiac naprší. Ak naprší ovela menej, ako sa predpokladalo, nastáva obdobie sucha. Sucho môže byt katastrofálne v tých oblastiach sveta, kde prší nepravidelne, ako sú India, casti Afriky a stredná Austrália.


Atmosféra je zmes plynov, na ktoré pôsobí gravitácia rovnako ako na všetky ostatné telesá. Z tohto dôvodu atmosféra tlaci na zemský povrch urcitou silou, ktorá sa nazýva tlak vzduchu (atmosferický tlak) a meria sa v milibaroch.
Atmosferický tlak má na rôznych miestach Zeme rôzne hodnoty, ktoré kolíšu od 950 do 1050 milibarov. Ochladený vzduch otažie, zhustne a zacne klesat-vzniká vysoký tlak nazývaný anticyklóna. Ohriaty vzduch sa zohreje a zacne sa rozpínat a stúpat nahor.
Coriolisova sila - pri rotácií Zeme okolo vlastnej osi vzniká sila (Coriolisova sila),ktorá odchyluje smer pohybujúcej sa masy vzduchu.


Atmosferické prúdy - Atmosferické prúdy opisujú vo výškach velké slucky, ktorými privádzajú vetry na zemský povrch: pasáty medzi rovníkom a obratníkmi, západné vetry v miernych pásmach a východné vetry okolo polárnych kružníc.
Typy vetrov: Hlavné veterné prúdy (napr. pasáty)
Regionálne a sezónne vetry (napr.monzún..)

Monzún je sezónny vietor, ktorý zasahuje najmä Áziu, ale aj cast Afriky a Južnej Ameriky. V zimnom období sa na severnej pologuli ochladí a na južnej oteplí. Vzduchové masy severne od rovníka klesajú smerom na juh a nastáva cirkulácia studeného vzduchu od Himalájí smerom k Indii (zimný monzún).
V lete sa horské pásmo Himalájí ohreje rýchlejšie ako oceány. Teplý vzduch vystúpi vyššie a na jeho miesto príde vlhký oceánsky vzduch, ktorý sa nad Indiou ochladí a vo forme dažda uvolní (letný monzún).

Föhn je teplý suchý horský vietor, ktorý sa pohybuje velkou rýchlostou. Vzduch ktorý stúpa z údolia po úbocí horského masívu, sa postupne ochladzuje. Vodná para, ktorú obsahuje, sa zráža a vzniká dážd. Ked vzduch dosiahne vrchol pohoria, je teda zbavený všetkej vlhkosti, a teda suchý. Pri zostupe sa rýchlo otepluje. Föhn casto spôsobuje požiare a lavíny. Föhn vanúci v Skalnatých vrchoch je známy svojim teplom.

Víchrice dosahujú rýchlost 80-120km/h a fúkajú v prudkých nárazoch. Väcšinou nepatria ani k sezónnym, ani k regionálnym vetrom, ale súvisia s oblastami nízkeho tlaku vzduchu, ktoré sa môžu vyskytovat v lubovolnom case na lubovolnom mieste.

Pri peknom pocasí sa zem cez den zohreje rýchlejšie ako voda.
Teplejší, a teda lahší pevninský vzduch sa dvíha vytvára nad zemou oblast nízkeho tlaku vzduchu. Studený morský vzduch zasa prúdi nad pevninu. Tento kolobeh sa nazýva morská bríza .
Pevninská bríza je opakom morskej brízy a prebieha v noci. Existuje aj údolná a horská bríza.

Cyklóny vznikajú nad oceánmi v oblasti medzi obratníkmi. Lahký a vlhký teplý vzduch stúpa nad oceán a vytvára sústavu velkých oblakov, uprostred ktorých dochádza k zrážaniu vlhkosti. Pri tomto úkaze sa uvolnuje energia a oblaky sú špirálovito tahané do výšky. Vzniká cyklón, ktorý sa na južnej pologuli tocí v smere hodinových ruciciek a na severnej pologuli vplyvom Coriolisovej sily naopak. Tieto rozsiahle vzdušné víry majú priemer 300-800km a sprevádzajú ich prudké vetry a výdatné zrážky. Dažde súvisiace s cinnostou cyklónov patria vôbec k najsilnejším. Pocas vycínania cyklónu Hyacaint v r.1980 spadlo na ostrov Réunion za 7 dní viac ako 6m vody. Cyklóny, ktoré sa priblížia k plytkému pobrežiu, dvíhajú morskú hladinu a vytvárajú tsunami. Tieto vlny sa pravidelne valia na Bangladéš a zaplavujú 60% územia tejto krajiny. Obete tohto živlu sa neraz pocítajú na tisícky. V strede cyklónu sa nachádza zóna s priemerom 10-40 km, kde je jasno a fúka tam len slabý vietor- je to oko cyklónu. Cyklóny dosahujú rýchlost približne 30km/h. Odborníci sa snažia predpovedat cyklóny. Používajú na to radary, satelity a iné prístroje.

Tornáda, na rozdiel od cyklónov sa tvoria nad pevninou. Vznikajú vtedy, ked sa teplý vzduch dostane pod chladnejší vzduch a vírivým spôsobom sa dvíha nahor.
Výsledkom tohto pohybu je oblacný stlp v tvare lievika s priemerom 40-200m.
Tornádo sa pohybuje rýchlostou asi 50km/h a nic mu nedokáže vzdorovat: zmietne budovy, zdvihne do výšky autá ale aj vlaky. Tornádo je castým javom v USA a Austrálií. V máji r.1987 sa prehnalo nad mestom Saragosa (Texas,USA) a celkom ho znicilo.

Smršt vzniká rovnakým spôsobom ako tornádo , ale nad morom, a casto sa vyskytuje medzi obratníkmi.



Troposféra sa clení na vzduchové hmoty, z ktorých každá je rovnorodá.
Ich horizontálne rozmery v miernych šírkach dosahujú 2 000 - 3 000 km
Rozlišujeme 4 základné typy vzduchových hmôt, ktoré sa líšia fyzikálnymi vlastnostami:
1)Arktická resp. antarktická
2)polárna
3)tropická
4)ekvatoriálna

Mimo ekvatoriálnej sa každá delí na oceánsku ( morskú) a kontinentálnu.
Rozlišujeme tiež teplé ( prinášajúce oteplenie) a studené ( spôsobujúce ochladenie) vzduchové hmoty.



Na styku vzduchových hmôt rôznych vlastností sa vytvárajú pomerne úzke prechodné vrstvy – atmosferické fronty.
Rozlišujeme 3 hlavné atmosférické fronty:
1)arktický
2)polárny
3)tropický

Ked v severnom miernom pásme teplá vzduchová hmota preniká na sever a studená na juh, vytvorí sa na ich styku zvlnený front.
Zacnú sa formovat rozsiahle tlakové útvary ,
mimotropické tlakové níže – cyklóny ( obsahujú teplý a preto lahší vzduch)
mimotropické tlakové výše – anticyklóny ( s chladnejším a preto tažším vzduchom)
Sú to vzduchové víry s priemerom 1 000 – 2 000 km. Najcastejšie sa formujú na polárnom fronte a postupujú do západu na východ.

Do tlakovej níže – cyklóny – prúdi vzduch zo všetkých strán, vzduch v nej vystupuje do výšky a tvorí sa oblacnost.
Z tlakovej výše – anticyklóny - prúdi vzduch špirálovite na všetky strany, a pretože zostupuje, znižuje sa jeho relatívna vlhkost a zaniká oblacnost. Preto v anticyklóne prevláda najcastejšie jasné, suché pocasie.( v zime silné mrazy, v lete vysoké teploty )

Prechod putujúcich cyklón a anticyklón spôsobuje v príslušnej oblasti výrazne zmeny pocasia, ktoré sú charakteristické pre mierne pásma, a teda aj pre strednú Európu.

Na styku cyklóny a anticyklóny sa pozdlž frontu vysúva lahší vzduch cyklóny do výšky, co vedie k jeho ochladzovaniu, k zvyšovaniu jeho relatívnej vlhkosti, vzniku oblacnosti a zrážok. Pre oblast, ktorou prechádza cyklóna, je typické pocasie s velkou oblacnostou a so zrážkami.

Na tropickom fronte sa formujú tropické cyklóny. Majú charakter prudkých vírivých vetrov s rozsahom 200 – 500 km. Pre velkú rýchlost majú nicivé úcinky, najmä v pobrežných oblastiach ( cínsky tajfún, v USA hurikán)

Okrem putujúcich cyklón a anticyklón existujú stacionárne cyklóny a anticyklóny, ktoré sú charakteristické svojou stálou polohou. Z nich pocasie v strednej Európe najviac ovplyvnuje islandská tlaková níž, azorská tlaková výš, v zime sibírska tlaková výš a v lete iránska tlaková níž.


















Klimatické pásma Zeme podla Alisova sú:
1)Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia
2)Subekvatoriálne pásmo - pásmo rovníkových monzúnov
3)Tropické pásmo - pásmo tropického vzduchu
4)Subtropické pásmo
5)Pásmo miernych šírok – mierne pásmo
6)Subarktické pásmo
7)Arktické ( antarktické) pásmo

1)Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia
Celorocne v nom prevláda ekvatoriálna vzduchová hmota
Priemerne mesacné teploty 24 – 28°C
Vysoký výpar a teploty spôsobujú velkú vlhkost vzduchu
Stúpanie vzduchových más vedie k vzniku oblacnosti - zrážok
Ich rocný úhrn je 1 000 – 3000 mm
2)Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov
Je charakteristické sezónnym striedaním vlhkej ekvatoriálnej a suchej tropickej vzduchovej hmoty
V dobe letného monzúnu, ktorý prúdi od rovníka, padajú výdatné zrážky – lejáky
V dobe zimného monzúnu je zrážok málo
Rocný úhrn zrážok je 3000 – 1500 mm, smerom od rovníka sa zmenšuje
3)Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu
Prevláda suchý tropický vzduch s malou oblacnostou
Zemský povrch je intenzívnejšie ožiarený, a preto sú v nom oblasti s absolútnymi maximami teploty na Zemi.
Denne teploty vzduchu môžu dosahovat až 40°C
Priemerný úhrn zrážok je pod250 mm
4)Subtropické pásmo
V porovnaní s tropickým pásmom má vzrastajúce sezónne rozdiely.
V lete prevláda tropický vzduch s teplým, suchým a jasným pocasím
V zime prevláda vzduch miernych šírok s chladnejším a daždivejším pocasím
Priemerne teploty vzduchu sú 30°C
Rocný úhrn zrážok je okolo 500 mm, niekedy zrážky padajú v podobe snehu, ale netvorí sa stála snehová pokrývka
Odlišný – monzúnový – ráz má typ subtropickej klímy východných pobreží pevnín, kde najviac zrážok je v lete pri prúdení z oceánu.
5)Pásmo miernych šírok – mierne pásmo
Po celý rok v nom prevláda polárny vzduch.
Charakteristické je striedanie sa cyklonálnych a anticyklonálnych situácii, co spôsobuje premenlivost pocasia
V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou
Oceánsky typ – je typický pre západné oblasti kontinentov - vyznacuje sa pomerne teplou a vlhkou zimou bez trvalej snehovej pokrývky a chladným vlhkým letom.
6)Subarktické pásmo
Je charakteristické prevládaním arktického vzduchu v zime a vzduchu miernych šírok v lete
7)Arktické ( antarktické) pásmo
Prevláda v nom arktický ( antarktický) vzduch po celý rok.
Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca nedosahuje ani 0°C .
Rocný úhrn zrážok je nízky ( 100 –200 mm)
3.2 Litosféra a georeliéf

Obsah
Litosféra, zloženie zemského telesa, stavba a vlastnosti zemskej kôry, rozdelenie litosféry (pevninská, oceánska), horniny tvoriace litosféru, astenosféra, litosférické dosky a ich pohyb, dôsledky ich pohybov, vnútorné procesy, vznik pohorí, vulkanizmus, zemetrasenie, vrásové poruchy, príkrovy, planetárne clenenie litosféry, stabilné casti pevnín, štíty, platformy, mobilné orogénne zóny, jednotky oceánskeho dna, tvárnost zemského povrchu, pôsobenie geomorfologických cinitelov (vodou, mrazom podmienené, gravitacné, kozmogénne, biogénne, antropogénne procesy), typy georeliéfu.

Požiadavky na vedomosti a zrucnosti
3.2.1Opísat stavbu Zeme. Porovnat a komplexne charakterizovat jednotlivé casti zemského telesa. Vysvetlit pojem litosféra a astenosféra.
Vysvetlite pojmy litosféra, astenosféra, akými sú castami zemského telesa a porovnajte ich s ostatnými castami zemského telesa.
3.2.2Vysvetlit pojem litosférická doska. Graficky znázornit a objasnit mechanizmus pohybov litosférických dosiek.
Opíšte procesy, ktoré prebiehajú vnútri Zeme a ovplyvnujú pohyb litosférických dosiek.
3.2.3Klasifikovat a konkretizovat dôsledky pohybov litosférických dosiek a urcit podla mapy príklady pevninských a oceánskych riftov, oceánskych priekop, sopecných ostrovných oblúkov a pásmových pohorí.
Opíšte jednotlivé pohyby litosférických dosiek, uvedte konkrétne príklady.
Vysvetlite, na akých miestach môžu vzniknút zlomy. Uvedte príklady zemetrasných zlomov a hrozieb, ktoré znamenajú pre tamojšie obyvatelstvo. Uvedte konkrétne príklady podla mapy.
Vysvetlite ako vznikajú sopecné oblasti, oceánske priekopy, pásmové pohoria.
3.2.4Opísat vznik pohorí, poznat rôzne mechanizmy vzniku pohorí.
Urcte podla mapy oblasti rôznych foriem georeliéfu a vysvetlite ich vznik.
3.2.5Vysvetlit vznik magmatizmu a vulkanizmu.
Uvedte a znázornite na schéme podmienky vzniku sopecnej cinnosti.
Podla mapy lokalizujte najrozsiahlejšie oblasti vulkanizmu. Zdôvodnite lokalizáciu oblastí na Zemi.
3.2.6Vymenovat a charakterizovat vonkajšie (exogénne) procesy, ktoré formujú reliéf.
Opíšte princípy pôsobenia exogénnych cinitelov na reliéf.
Porovnajte konkrétne príklady tvarov reliéfu v rôznych podnebných oblastiach a vysvetlite, ktoré exogénne cinitele ich najviac tvarovali.
3.2.7Vysvetlit vztah medzi endogénnymi a exogénnymi procesmi.
Opíšte vznik rôznych foriem reliéfu, ktoré vznikli v dôsledku endogénnych a exogénnych procesov, uvedte vzájomné pôsobenie síl na tvar zemského povrchu.












Zemské teleso sa skladá zo zemskej kôry, plášta a jadra.
Zemská kôra je tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku
Litosféra – je cast zemského povrchu, tvorí ju zemská kôra s najvrchnejším pláštom, ktorá je na vrstve plastických, roztavených hornín plášta, na astenosfére.
Je objektom štúdia geológie.
Vrchnú cast litosféry, zemskú kôru, z geografického hladiska študuje litogeografia.
Zameriava sa na jej priestorové rozloženie, vztahy k ostatným zložkám krajiny

Zemská litosféra existuje v 2 základných typoch:
1)pevninská litosféra
má hrúbku 150-250km, tvorí základ pevnín
je staršia ako oceánska, má zložitú stavbu
pod usadenými horninami sa nachádza žulová( granitická), cadicová ( bazaltická) a peridotitová vrstva.
Peridotit – je vyvretá hornina s nízkym obsahom SiO2 , zložená z olivínu a pyroxenov. Predpokladá sa , že tvorí hlavnú horninu vrchného plášta Zeme.

2)oceánska litosféra
vznikla za posledných 200miliónov rokov
pod sedimentmi ( usadeninami) má cadicovú vrstvu a pod nou rôzne vyvreté a premenené horniny.
Chýba jej žulová vrstva


Litosféra je rozdelená na niekolko litosférických dosiek, ktoré sa v horizontálnom smere pohybujú po astenosfére.
Litosférické dosky s oceánskou a pevninskou kôrou sa môžu navzájom:
vzdalovat
približovat
zrážat
podsúvat
ciastocne nasúvat alebo sunút vodorovne vedla seba

Rozhrania medzi nimi sú:
- pevninské rifty
- rifty v strede oceánskych chrbtov
- oceánske priekopy
- pásmové pohoria
- transformné zlomy















Pevninské rifty vznikajú rozlamaním pevninskej litosféry. Tvoria zárodky oceánov.

Oblasti, kde vzniká a zaniká zemská litosféra, sa vyznacujú intenzívnou sopecnou a zemetrasnou cinnostou. Sú dôkazom vnútornej dynamiky Zeme.

Na styku litosférických dosiek sa prejavujú vnútorné (endogénne) procesy, najmä:
tektonické pohyby
magmatizmus
zemetrasenie
Ich zdrojom je tepelná energia uvolnovaná pri rádioaktívnom rozpade a gravitacnom rozrôznovaní látok vo vnútri Zeme.
Tektonické pohyby – sú mechanické pohyby vrchnej casti litosféry, vyvolané tlakom, tahom
alebo gravitáciou.
Pásmové pohoria sú výsledkom horotvorných pohybov ( vrásnenie, orogenéza, tektogenéza).
Vznikajú pri nich tektonické poruchy, napr. vrásový príkrov, prevrátená vrása, vrása, synklinála, antiklinála, prešmyk, priekopová prepadlina, pokles, zdvih, hrást
Plastické horniny, napr. íly sa lepšie vrásnia a tvoria vrásové poruchy. Prevrásnením rôznych, už zvrásnených hornín vznikajú zložité vrásové pohoria.
Pevné horniny, napr.kremenec, pri vrásnení praskajú, vznikajú pukliny a zlomy. Ak pozdlž zlomov nastáva pohyb hornín, tvoria sa zlomové poruchy.
Príkrovy – sú masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenost z pôvodného miesta na iné.
magmatizmus – je súbor procesov súvisiacich s magmou, jej výstupom do zemskej kôry a na zemský povrch v podobe lávy ( vulkanizmus, vznik povrchových telies sopecných hornín )

Tvary magmatických telies – nepravá žila, pravá žila, parazitická sopka, stratovulkán s kalderou,
Maarové jazero, stratovulkán, lávová štítová sopka, lakolit, batolit, lavový prúd

Tvar povrchových telies ovplyvnuje obsah SiO2 v láve.
Kyslé lavy s vyšším obsahom SiO2 sa pomaly pohybujú a tuhnú ako vytlacené kopy, homole a ihly.
Bazické lávy majú menej plynov, vodných pár i SiO2. Sú pohyblivejšie a tvoria lávové prúdy, pokrovy a ploché štítové kužele.
Lávové sopky ( napr. Island, Havaj) produkujú len lávu. Nahromadením sypkého sopecného materiálu rôznej velkosti vznikajú nasypané ( explozívne) sopky, napr. Fudžisan v Japonsku.
Malé výbušné sopky sú maary. Kruhovité krátery majú casto vyplnené vodou ( maarové jazerá)



zemetrasenie















3.3 Hydrosféra

Obsah
Hydrosféra, voda na Zemi a jej zásoby, svetový oceán a jeho casti, moria, teplota a salinita, dynamika morskej vody (kozmické vplyvy, fyzikálnomechanické a geodynamické vplyvy), voda súše, povrchové toky, hydrografická siet, povodie, rozvodie, úmorie, hustota a tvar riecnej siete, vodný stav, prietok, režim odtoku, jazerá, vodné nádrže, ladovce a stála snehová pokrývka, podpovrchová voda, význam vody pre cloveka, problémy v oblastiach s nedostatocnými zásobami vody, príklady riešenia problémov spojených s nedostatkom vody, znehodnocovanie vody.

Požiadavky na vedomosti a zrucnosti
3.3.1Definovat pojem hydrosféra, urcit prvky patriace do hydrosféry.
Posúdte význam prielivov a prieplavov (Gibraltársky prieliv, Bospor, Dardanely, Panamský prieplav) pre hospodárstvo.
3.3.2Vysvetlit pojmy svetový oceán, oceán, moria, uviest príklady morí podla polohy k oceánu a pevnine.
Vysvetlite rozdiely medzi jednotlivými pojmami, uvedte konkrétne príklady na mape.
3.3.3Posúdit význam svetového oceána pri udržiavaní tepelnej rovnováhy a obehu vody na Zemi.
Opíšte spôsob udržiavania tepelnej rovnováhy a obehu vody vo fyzickogeografickej sfére.
3.3.4Rozlíšit základné pohyby morskej vody, charakterizovat príciny ich vzniku, prejavy a dôsledky. Urcit významné morské prúdy a ukázat ich na mape. Porovnat ich pôsobenie na západné a východné pobrežie kontinentov severnej a južnej pologule.
Vysvetlit vznik pohybov morskej vody, podla mapy urcit priebeh morských prúdov.
Porovnat pôsobenie morských prúdov na podnebie prilahlých kontinentov.
3.3.5Vymenovat prvky hydrografickej siete, konkretizovat ich na príkladoch z mapy, vysvetlit a ukázat na mape rozdiel medzi povodím, rozvodím a úmorím.
Vysvetlite význam pojmov prvkov hydrografickej siete, uvedte príklady na mape.
3.3.6Charakterizovat režim odtoku riek, porovnat vybrané toky podla režimu odtoku.
Porovnajte najvýznamnejšie rieky sveta podla dlžky, množstva vody v jednotlivých obdobiach a velkosti povodia.
3.3.7Rozdelit jazerá na základe vzniku a na mape uviest ich príklady.
Uvedte príklady jazier vo svete a porovnajte ich podla pôvodu.
3.3.8Zhodnotit význam a možnosti hospodárskeho využitia vodných nádrží.
Posúdte možnosti hospodárskeho využitia riek a vodných nádrží v rôznych oblastiach sveta.
3.3.9Vysvetlit vznik ladovcov, lokalizovat miesta rozšírenia pevninského a horského ladovca.
Porovnajte vznik pevninského a horského ladovca, uvedte príklady na svete.
Zdôvodnite význam ladovcov ako zdrojov sladkej vody.
3.3.10Poznat význam podzemnej vody a spôsoby jej využitia na Zemi a Slovensku.
Posúdte využitie podzemnej vody na príkladoch v oblasti Sahary, Austrálii a na Slovensku.
3.3.11Uviest príklady oblastí sveta s nedostatkom vody a problémy s tým spojené.
Uvedte príklady, ako ovplyvnuje svetový oceán priestorovú diferenciáciu a hustotu zaludnenia.
Uvedte oblasti sveta s nedostakom vody a opíšte aké problémy sú spojené s nedostakom vody.
3.3.12Uviest príklady znehodnocovania zásob vody na Zemi.
Uvedte konkrétne príklady znehodnocovania zásob vody na Zemi.
Zhodnotte možnosti ochrany vody v miestnej krajine.

3.4 Pedosféra

Obsah
Pedosféra, pôda, pôdotvorné cinitele, pôdne horizonty, zloženie pôd, štruktúra a textúra pôdy, reakcia pôdy, humus, úrodnost pôdy, pôdne druhy, pôdotvorné procesy, pôdne typy, význam pôd pre cloveka, ochrana pôdy, problémy spojené s nedostatkom vhodnej pôdy.

Požiadavky na vedomosti a zrucnosti
3.4.1Zhodnotit najvýznamnejšie pôdotvorné cinitele – faktory a mechanizmy ich pôsobenie pri vzniku pôdy.
Charakterizujte pôdotvorné cinitele (zmeny teploty, množstvo zrážok) a zhodnotte, ako ovplyvnujú vznik pôdy v rôznych castiach Zeme.
3.4.2Pomocou mapy opísat horizontálne (šírkové) usporiadanie hlavných pôdnych typov na Zemi a jeho väzby na podnebie.
Vymenujte a urcte podla mapy jednotlivé typy pôd v rôznych castiach sveta.
3.4.3Vysvetlit význam pôdy pre cloveka.
Uvedte význam pôdy pre cloveka.
3.4.4Zhodnotit dôsledky znehodnocovania pôdy na celom svete a v miestnej krajine.
Uvedte oblasti s nedostatkom vhodnej pôdy pre polnohospodársku výrobu.
Posúdte ochranu pôd v miestnej krajine.















































3.5 Biosféra

Obsah
Biosféra, ekologické cinitele, krajinný ekosystém, bioklimatické pásma, vznik bioklimatických pásiem a ich rozloženie na Zemi, rastlinstvo a živocíšstvo oceánov, vertikálne clenenie biosféry, význam biosféry pre cloveka, ochrana ekosystémov.

Požiadavky na vedomosti a zrucnosti
3.5.1Opísat cast krajinnej sféry vhodnej pre život organizmov.
Posúdte, ktorá cast krajinnej sféry je vhodná pre život organizmov.
Porovnajte jednotlivé pásma podla teploty, vlhkosti, zastúpenia rastlinných a živocíšnych druhov.
Uvedte príklady vztahov organizmov a ostatných zložiek krajiny.
3.5.2Charakterizovat príciny horizontálneho clenenia biosféry a vznik bioklimatických pásiem.
Vysvetlite ako súvisí tvar Zeme so vznikom bioklimatických pásiem.
3.5.3Porovnat bioklimatické pásma podla teploty, množstva zrážok, pôdnych typov, typického rastlinstva a živocíšstva.
Porovnajte hodnoty teploty, množstvo zrážok, pôdne typy, zastúpenie rastlín a živocíchov v bioklimatických pásmach.
3.5.4Vysvetlit vertikálne clenenie biosféry a porovnat ho s horizontálnym.tiahnute z .n.i.k.l. .sk clenením.
Vysvetlite prvotnú prícinu clenenia biosféry so stúpajúcou nadmorskou výškou.
Porovnajte výškové stupne v rôznych podnebných pásmach a šírkové vegetacné pásma.
3.5.5Vysvetlit význam biosféry pre cloveka a dôsledky znehodnocovania biosféry vo svete a v miestnej krajine.
Uvedte na konkrétnych príkladoch znehodnocovanie biosféry vo svete ako aj v miestnej krajine, aké to má dôsledky pre cloveka v súcasnosti a v budúcnosti.
3.5.6Charakterizovat ekosystém v miestnej krajine.
Charakterizujte ekosystém v miestnej krajine a zhodnotte možnosti jeho ochrany

Diskusia

REAGOVAT

Michael Kors Outlet napísal/a - 12. 7. 2019 - 05:09

If you are looking for authentic MK Outlet and you want good deals, you can look to buy online on Michael Kors Crossbody Sale. There's always a Michael Kors Store to accompany her and make sure it's the be-all of her womanly needs. So it's the best place that they find these Cheap Michael Kors Purses. Tags: Michael Kors Handbags Sale,Michael Kors Outlet Online,Michael Kors Purse Outlet The only gripe about getting Coach Factory and Coach Handbags Clearance is that there are merchants who sell non-authentic ones passing off as the original. Imagine genuine Coach Purses Outlet selling for between 90% to 60% off retail! Tags: Coach Handbags Outlet,Coach Bags Outlet

Zapoj sa do diskusie (1)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Geografia: Atmosféra 7. 7. 2010 3315 0.7 168
 
sk Atmosféra 21. 8. 2011 5322 5.3 1643
 
sk Geografia: Atmosféra 29. 1. 2011 3516 1.2 119
 
sk Atmosféra a… 17. 7. 2014 2097 -- --
 
sk Atmosféra 31. 7. 2011 3290 0.8 251
 
sk Atmosféra-chemia 30. 1. 2011 3350 0.9 256
 
sk Atmosféra 14. 7. 2009 3912 0.8 261
 
cz Atmosféra,… 2. 2. 2008 7619 1.3 453
 
cz Atmosféra Země a… 3. 8. 2009 5048 1.4 450
 
cz Atmosféra 13. 2. 2009 3693 1.4 443