NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Vliv lidské společnosti na prostředí

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Biológia a ekológia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:785

Počet písmen:4,995

Jazyk:Český jazyk

Orient. počet strán A4:2.78

Počet zobrazení / stiahnutí:3405 / 41

Veľkosť:5.7 kB

Vplyv ludskej spolocnosti na jej prostredie
(1.Kniha-Životné prostredie a spolocnost, 5.kapitola-Vplyv ludských spolocenstiev na prírodu)

Lovci-zberaci a ich prostredie

Schopnost uživit sa v prírodnom prostredí a menit ho podla svojich potrieb závisí od schopnosti cloveka získavat energiu. Nadbytok energie prevyšujúci potreby na prežitie otvára cestu na vytvorenie rozlicných zmien, ktoré sa uskutocnujú najmä prostredníctvom technológie.
Hustota osídlenia lovcami-zberacmi bola nízka (pred 12 000 rokmi skoncila ladová doba a zacal ich postup na sever) a títo ludia vlastnili len jednoduché nástroje (oštepy, luky, sekery, sochory) a predsa mohli zberom rastlín a lovom zvierat významne ovplyvnit rovnováhu prírodných ekosystémov. Ich vplyv sa ešte zvýraznil, ked niektoré skupiny ovládli ohen, lebo prostredníctvom ohna mohli znacne menit vegetacný kryt.

Ekologické zmeny spôsobené lovcami-zberacmi

V Severnej Amerike lovci mohli docasne menit ekologickú štruktúru svojho prostredia znížením poctu ulovených zvierat. Populácie však nestratili svoju reprodukcnú schopnost, lebo lovci zabíjali najmä samcov a samice nechali donosit mladé, alebo vyclenovali oblasti, kde sa mohli zvieratá z lovu spamätat.
Ovládnutie ohna sa stalo dôležitým cinitelom a jeho využívanie vyvolalo trvalé zmeny. Napr.pôvodní obyvatelia Austrálie používali ohen pri love. Z rastlinných druhov prežívali len také, ktoré sa vedeli rýchlo zregenerovat a tak vznikol ekosystém adaptovaný na ohen.
Príkladom tyrvalej zmeny v dôsledku pôsobenia cloveka na krajinu sú vysociny Anglicka a Walesu. Tieto oblasti (nazývané slatiny) boli vyvolané cinnostou lovcov-zberacov (odlesnenie-zamokrenie-špecifický typ vegetácie→slatiny,vresoviská-obnovované vypalovaním).

Polnohospodárstvo

Okolo roku 8 000 p.n.l. sa stalo polnohospodárstvo stalo hlavným spôsobom získavania potravy. V porovnaní s lovom a zberom predstavuje intenzifikáciu využitia prírodných zdrojov. Zabezpecuje pri vysokej produkcii nadbytky (napr.Egypt), co vedie k rozvoju technológií a vzniku štátov (Egypt, Mezopotámia). Domestikujú sa zvieratá a rastliny, v juhovýchodnej Ázii-ryža, v západnej Ázii obilniny – pšenica a jacmen, v Cíne proso, v Amerike kukurica, zemiaky, fazula a tekvica.
Rozmach polnohospodárstva bol taký velký, že ludská populácia sa zväcšila z približne 170 miliónov v roku 1 na 900 miliónov v roku 1800. V tom case niektoré polnohospodárske oblasti dosahovali velkú nadprodukciu, ktorá umožnila vznik podnikatelských aktivít v nepolnohospodárskom sektore.

Ekologické dôsledky

Premena prírodných systémov je zámerná a u polnohospodárov dosahuje väcšie hodnoty (v ekologickom i priestorovom zmysle), než u lovcov. Jednou z najväcších zmien spôsobených ludmi bolo trvalé klcovanie lesov (Európa v stredoveku, Sev.Amerika po príchode kolonizátorov) na dosiahnutie vyšších výnosov. Lesy zároven poskytovali drevo, ktoré slúžilo ako palivo a stavebný materiál.
Klcovanie lesa má vážne ekologické dôsledky – pôda lahšie eroduje a voda rýchlejšie odteká, takže pod odlesnenou oblastou sa casto vyskytujú záplavy, zanášanie korýt tokov a jazier alebo ich nadmerná eutrofizácia.
V niektorých krajinách vznikajú zavlažovacie systémy, ktoré predpokladajú zložité formy spolocenskej organizácie (Mezopotámia, Egypt, Cína). Pri narušení týchto komplikovaných systémov dochádza k zasoleniu pôdy na rozsiahlych plochách so špecifickou vegetáciou alebo to vedie až k dezertifikácii územia.
V oblasti Stredomoria je zavlažovanie obmedzené. Kultivácia svahov vyžaduje iný postup-terasovanie.
Aj pri castom úhorovaní dochádza k postupnej zmene druhovej skladby vegetácie. Nomádsky spôsob pasenia tiež mení druhovú skladbu vegetácie. Zvieratá spásajú iba urcité druhy rastlín, ktoré sa pri nadmernom zatažení pasením neregenerujú a prenechávajú miesto trnovytým alebo toxickým rastlinám alebo postupnej premene na púšt.

Industrializácia

Podstatou zmien, ktoré sa naplno prejavili v 19.storocí je prístup k zásobám koncentrovanej energie v zemskej kôre. Uhlie, ropa a zemný plyn sa od zdrojov energie lovcov-zberacov a rolníkov odlišujú dvoma základnými charakteristikami-sú ovela koncentrovanejšie a sú neobnovitelné. Fosílne palivá nepriamo podporili rast ludskej populácie z približne 600 miliónov v roku 1700 na viac ako než 5 miliárd v súcasnosti, co vyvoláva tlak na využívanie zdrojov.
Využívanie fosílnych zdrojov energie umožnilo ludstvu premenit prírodný svet spôsobmi, ktoré predtým neboli možné. Dôsledkom bolo zvýšenie výkonu systémov, ktoré predtým pohánala len slnecná energia. Vdaka tomu sa mohla podstatne zvýšit polnohospodárska produkcia na hektár a na osobu.
Odpady súcasnej spolocnosti majú casto plynnú alebo aerosolovú formu a môžu ovplyvnit celú atmosféru alebo majú dlhý cas rozpadu (rôzne chemické látky, rádioktívny odpad) a pôsobia niekolko generácií.


Ekologické dôsledky

Jednou z hlavných požiadaviek priemyselných oblastí bola požiadavka na potraviny. Preto sa mnohé trávnaté plochy v miernom pásme rozorali na pestovanie obilnín (prérie v Sev.Amerike), alebo na nich vznikli rance na produkciu mäsa (Austrália, Argentína). Nie všetky potraviny však mali charakter základných zložiek výživy. Velmi žiadanými sa stali tropické plodiny (káva, caj) a preto sa velké plochy lesov alebo krovín premenili na plantáže. S rozširovaním motorizmu sa zvyšoval dopyt po kaucuku, preto sa tropické pralesy (Malajzia) premenili na kaucukové plantáže. Iný dôsledok priemyselných oblastí na svetové zdroje sa prejavil na oceánoch – nadmerný lov rýb, priemyselný odpad vypúštaný do riek alebo priamo do mora.
Samotné priemyslené oblasti sú zdrojom rôznych odpadov a môžu mat nadregionálny dosah (napr.kyslé dažde), pôsobia na deštrukciu pôvodných ekosystémov (výstavba závodov, banská cinnost, dopravná infraštruktúra, ap.).


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
cz Osobnost a volba… 6. 9. 2007 4604 -- --
 
cz Dokumentární… 20. 7. 2006 4428 -- --
 
cz PSYCHOLOGICKÉ… 6. 9. 2007 5100 -- --
 
cz Interkultúrna… 7. 3. 2014 5474 -- --
 
cz Fotomontáže Jirího… 7. 9. 2007 3927 -- --
 
cz PRÁCE S TELEM V… 6. 9. 2007 4523 -- --
 
cz Místo rituálu v… 6. 9. 2007 4561 -- --
 
cz Co je clovek 2. 3. 2007 4224 -- --
 
cz VZTAH FILMU A… 6. 9. 2007 4512 -- --
 
sk Etika-5.prikázanie 3. 3. 2005 2482 -- --