NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Sociálne poistenie Rakúska

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Dejepis

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:2352

Počet písmen:14,764

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:8.20

Počet zobrazení / stiahnutí:3342 / 78

Veľkosť:16.98 kB

Sociálne poistenie Rakúska


Predslov
Aspekt sociálnej politiky v dnešnej dobe je jedným z rozhodujúcich elementov zamestnávajúcich vlády nielen pristupujúcich krajín ale aj samotných štátov EÚ. Problematika sociálnych istôt je velmi diskutovanou tou a to vzhladom k viacerým faktorom, ktoré vyžadujú zmenu (ci doplnenie) existujúcich sociálnych zákonov. Tu sa nejedná len o pristupujúce krajiny, problémy so starnutím obyvatelstva, migráciou a nezamestnanostou pretrvávajú aj u clenských krajín EÚ.
Táto práca je zameraná na priblíženie systému sociálneho poistenia a jeho rozvrhnutia v Rakúsku, ktoré v posledných rokoch zásluhou pravicovej vlády zmenilo sociálny systém na ten, aký dnes poznáme. Cielom je priblížit co najvernejšie všetky casti sociálneho poistenia (zabezpecenia). Takisto urcitý priestor bude venovaný aspon strucnému popisu sociálnej starostlivosti.
Poznámka k císelným údajom. Ak nie je v texte uvedené inak, údaje sa vztahujú k rozpoctovému roku 2002.

1 Zákonné sociálne poistenie
1.1 Financný vývoj celkového sociálneho poistenia
Oblast sociálneho poistenia disponuje v Rakúsku jedným z najväcších podielov na rozpocte – za rok 2001 balík prostriedkov predstavoval takmer 34,7 Mld €. Vyjadrené vzhladom na HDP je to takmer 16,5% a vzhladom na štátny rozpocet dokonca až 35,6%. Oproti roku 2000 to znamená nárast celkových výdavkov o 3,6%. Vklady do sociálnej oblasti boli takmer identické, predstavovali 34,7 Mld € - Schodok predstavoval 40 Mil € (negatívne saldo zdravotného poistenia v hodnote 148 Mil €, negatívne saldo v dôchodkovom poistení v hodnote 30 Mil € a prebytku pri úrazovom poistení v hodnote 138 Mil €


1.2 Vývoj zdravotného poistenia
Výdavky na zabezpecenie zdravotného poistenia v roku 2001 predstavovali 10,4 Mld €, co predstavoval nárast o 3,5% oproti roku 2000. Úpravy v jednotlivých subkategóriách vychádzali zo zmenených sociálnych pomerov:
• Lekárska pomoc (a podobné výkony). Jej podiel je 24,5% na celkových nákladoch zo zdravotného poistenia – nárast oproti roku 2000 o 3,9%. Tento podiel nezaznamenal výraznejší posun pravdepodobne preto, lebo reformy týkajúce sa lekárskej starostlivosti sú už ukoncené – boli realizované na zaciatku Schüsselovej vlády v 1999 roku.
• Dentálna starostlivost – Aj napriek zmenám financovania tejto oblasti oproti roku 2000 došlo len k nepatrnému nárastu a to o 0,2% na celkovú hodnotu 684 Mil €. Výraznejší nárast nákladov sa v budúcich rokoch neocakáva
• Náklady na pobyt v nemocnici – vzhladom k zmene zákonnej normy 447 sa prenášajú platby na pobyt v nemocnici na Spolkové kraje – do špeciálnych fondov, ktoré podla predchádzajúcich skúseností vypocítajú tzv. paušálny poplatok – priemerný poplatok za liecbu v nemocnici na jedného pacienta
• Lieková politika – oproti roku 2002 zaznamenaný nárast o 4,8%. Vzhladom k minulým rokom, kde bol každorocný rast vyjadrovaný dvojcifernými císlami, je nárast výrazne menší, co je spôsobené viacerými prícinami: Zavedenie spoplatnovania receptov v roku 2002 a vnútorné nariadenia ministerstva o novej kategorizácii liekov.
• Nemocenské dávky – sú jedinou oblastou, ktorá zaznamenala pokles dotácií – oproti roku 2001 smerovalo na podporu pracovníkov pocas práceneschopnosti o 10,3% menej financií. V tejto oblasti bolo potrebné prikrocit ku skracovaniu poskytovania nemocenskej dávky zo 4 pracovných dní na 3 na každého zamestnaného, kedže v tejto oblasti došlo k zlepšeniu dochádzky do práce – menej práceneschopných.
• Iné výdavky pri zdravotnom poistení – Nárast pri zdravotných pomôckach predstavuje 2,2%, pri podpore mladým matkám došlo k zvýšeniu o 1,7%. V kategórii prevencia došlo k niektorým obmedzeniam a s tým spojenými aj následnými škrtmi (napríklad pri rehabilitácii, ochrane zdravia a iných)


K reformám v oblasti zdravotného poistenia treba poznamenat že terajší stav pramení z významných zákonných úprav z rokov 1999 a 2000, ktoré bolo potrebné realizovat najmä vzhladom na rastúce saldo financií v sociálnej oblasti. Dovtedajší lavicový systém sa nedokázal vyrovnat so zmenenými podmienkami.
V súvislosti zo zmenami je možné uviest aspon niekolko k priblíženiu si situácie:
• Zvýšenie poplatku za recept z 3,3 € na 4 €, cím došlo k miernej úspore pri spotrebe liekov a lieciv.
• Zavedenie tzv. ambulantného poplatku má priniest nielen priamy zisk asi vo výške 72 Mil €, ale odlahcit nemocnice a presunút cast pacientov na polikliniky a lekárov, kde sú poplatky nižšie
• Bola zavedená špeciálna poistná dan ktorá je viazaná na doplnkové poistovne, teda doplnková penzia je takto zdanovaná, co prináša do rozpoctu okolo 15 Mil €.
• Úspory sa taktiež dotkli administratívnych nákladov, kde bol zavedený nový monitorovací systém, ktorý sleduje výdaje jednotlivých spolkových krajín a porovnáva ich s ostatnými alebo s predpokladmi ci analýzami.

1.3 Dôchodkové poistenie
Po viacerých dohadoch o úrovni dôchodkového poistenia, pre rok 2001 mohlo rakúske ministerstvo pre sociálnu spravodlivost pocítat s asi 23,3 Mld €. Výdavky dosiahli v podstate rovnakú úroven (23,31 Mld €) Minimálne saldo v sume asi 30 Mil € bolo spôsobené precerpaním rezervného fondu na administratívne úcely. Vklady do dôchodkového fondu pozostávajú najmä z: odvodov od poistených - 77%. Zvýšenie odvodov, ktoré bolo podmienené väcšími výdavkami, bolo realizované úpravou ich skladby, teda pre pracujúcich nedošlo v podstate k žiadnemu navýšeniu daní. Podiel starobných dôchodkov na celkovej skladbe dôchodkovej politiky je 54%, podiel tzv. predcasných dôchodkov je asi 11%, invalidné dôchodky predstavujú 19% a zvyšných 27% pripadá na podporu pozostalým.
Nárast poctu invalidných dôchodcov so sebou prinesie zrejme aj zvýšenie nákladov na liecbu, prípadne pomôcky a iné vybavenie.
Z hladiska pohlavia je zrejmé, že ženy poberajú väcšiu cast dôchodkov – využívanie dôchodkových fondov je z 62% realizované práve ženami. Toto je však spôsobené okrem iného napríklad aj relatívne velkým množstvom vdovských dôchodkov. Avšak aj v oblasti starobných dôchodkov sú ženy mierne v prevahe (56%) – Toto súvisí jednak s nižším vekom odchodu žien do dôchodku a jednak s vyšším priemerným vekom života. Taktiež participácia žien v hospodárstve neustále zvyšuje ich pocet ako zamestnankýn oproti minulosti, ked poslaním žien bolo najmä staranie sa o domácnost a výchova detí. Tu je možné opriet sa o fakty – za posledné desatrocie vzrástol pocet žien ktoré poberali starobný dôchodok o 9% (u mužov to boli 2%)
Financné prostriedky investované spolkovou vládou na dôchodky každého typu predstavovali v roku 2001 až 4,99 Mld € co je nárast oproti roku 2000 asi o 1,9%. Pritom treba poznamenat, že podiel štátneho príspevku na dôchodkovom poistení poklesol z 21,9% na 20,5%
V snahe udržat približne rovnakú úroven poctu poberatelov starobného dôchodky, muselo ministerstvo pristúpit k dvom menším reformným krokom:
• odstránenie predcasnej penzie u ludí so zmenenou schopnostou pracovat
• zvýšenie dôchodkového veku (veku nástupu do penzie) u mužov z 60 na 61 rokov a u žien z 55 na 56 rokov. Tento predpis vstúpil do platnosti v októbri 2002
V súcasnosti – s výhladom na dalšie obdobie - sa ocakáva opätovné zvýšenie hranice pre odchod do penzie. Toto je podmienené starnutím populácie ( malá natalita a nárast ocakávanej dlžky života)
Realita je však mierne odlišná – vzhladom k relatívne nízkym dôchodkom je casté, že pracovníci odchádzajú na dôchodok (starobný a predcasný) neskôr – priemerný vek odchodu na starobný dôchodok je 60,7 roka – u mužov je to 62,2 roka a u žien 59,4 roka. Vzhladom na rok 2000 sa priemerný vek odchodu na dôchodok zvýšil o 1,3 roku - z 59,4 na spomínaných 60,7 roka. Priemerný vek odchodu na invalidný dôchodok je 53,4 roka u mužov a 50,4 roka u žien.
Z hladiska pomeru profesií na priemernom veku odchodu na invalidný dôchodok majú relatívne vysoké zastúpenie robotníci (56,4% odchádza na invalidný dôchodok) a rolníci ( 68,4%). Z hladiska zmeny v podstate okrem robotníkov došlo u všetkých skupín pracovníkov k poklesu oproti roku 2000. Rozvrhnutie prícin odchodu na invalidný dôchodok je nasledovný:


Samotný štátom garantovaný starobný dôchodok sa v posledných rokoch príliš nemenil Stále pretrváva relatívne výrazný rozdiel medzi ženami a mužmi. Toto je však podmienené menším poctom odpracovaných rokov u žien ( skorší odchod do dôchodku).
Priemerný dôchodok pre mužov (okrem príplatkov) predstavoval v roku 2001 sumu 721€ u robotníckych profesií a 1701 € u štátnych zamestnancov. U žien sa pohybovali tieto hodnoty u rovnakých typov zamestnaní medzi 441€ a 872€. Podobný rozdiel je aj pri výške invalidných dôchodkov.


Horná hranica sumy vyplácanej štátom vo forme starobného dôchodku je 2261 € a vdovského 1375 € mesacne.
V roku 2000 sa taktiež uskutocnilo niekolko systémových krokov, ktoré by mali mierne upravit situáciu vo vyplácaní dôchodkov rôznych typov:
• vytvorenie nového systému vyplácania invalidných dôchodkov
• posilnenie poistno-matetematických princípov pri výpocte dôchodkov
• Ekonomike adekvátne zaobchádzanie(výhody) s ludmi v dôchodkovom veku
• Upevnenie samostatného dôchodkového zabezpecenia pre ženy

2 Sociálna starostlivost
2.1 Systém sociálnej starostlivosti
Rakúsko uskutocnilo v roku 1993 rozsiahlu reformu sociálnej starostlivosti. Vstupom zákona 110 / 1993 do platnosti, cím bola zavedená odstupnovaná podpora v nevyhnutných prípadoch, ktorá nezávisí od príjmov ci majetku danej osoby ci skupiny osôb.
Paralelne k tomuto nariadeniu bola ustanovená medzi spolkovými krajinami a spolkovou vládou dohoda o spolocných opatreniach v súvislosti s obcanmi potrebujúcimi sociálnu pomoc. Touto reformou bol sledovaný najmä ciel pomôct ludom v núdzi najmä priamymi financnými injekciami viest usporiadaný a vyhovujúci život. Evaluáciou bolo následne zistené, že reforma naplnila ocakávaný ciel (Analýza systému sociálnej starostlivosti, 1997)

2.2 Sociálny príspevok
Kedže Rakúsko je clenom Európskej menovej únie, bolo potrebné na prelome rokov 2001 a 2002 charakterizovat nový systém príspevkov v novej mene. Pocnúc dnom 1.1.2002 sa stalo EURO jediným urcujúcim menovým prostriedkom pri urcovaní a vyplácaní sociálnych príspevkov. Novinkou v nariadení je jeden z úvodných paragrafov, ktorý hovorí, že nárok na sociálny príspevok obcanovi vzniká jeho narodením. Z dalších novelizovaných castí zákona možno spomenút aspon:
• na žiadost osoby vyžadujúcej sociálny príspevok je možné urcit rodinného príslušníka na ktorého meno bude táto pomoc vyplácaná
• v case pojednávania (prehodnocovania) žiadosti o soc. príspevok sa tento bude vyplácat v najskoršom možnom case, aby mohlo byt asistované žiadatelovi ci jeho rodine v danom krízovom momente. Pomoc, ktorá je odstupnovaná môže byt takto priznaná žiadatelovi pocas konania, ide o príspevok úrovne 3 kde sa jedná o 413 € alebo o príspevok úrovne 4 vo výške 620 € mesacne. Ak sa zistí, že poberatel dostal v case konania neprimerane vysokú podporu, bude mu rozdiel stiahnutý z dalších podpôr v budúcnosti

3 Sociálne odškodnenie
3.1 Odškodnenie vojnovým veteránom
Rakúski štátni obcania, ktorí slúžili vo vojsku Rakúskej republiky, Rakúsko-Uhorskej monarchie, prípadne tí co po 13. Marci 1938 bojovali v radách nemeckého Wehrmachtu a popri tom utrpeli zranenie, sú braní ako vojnové obete podla zákona o vojnových obetiach.
Taktiež civilné osoby, ktoré pôsobením vojnových operácií a úcinkami zbraní nezavinene utrpeli zranenia, patria do kruhu poškodených a teda tých, ktorým prináleží financná pomoc (odškodnenie)
Pocet osôb splnajúcich dané kritériá v roku 2001 predstavoval 66 904, co je oproti stavu z roku 1990 o 47,7% menej. Objem vyplatených prostriedkov predstavoval v roku 2001 takmer 342 Mil €. Približne polovica (53,6%) z týchto penazí bola vyplatená pozostalým.

3.2 Vojenské zaopatrenie
Nárok na tento typ pomoci majú všetci príslušníci Rakúskej armády (príslušníci pozemnej armády, letectva, vojaci vo výcviku a príslušníci domobrany), ktorí v súvislosti s vykonávaním ich povolania utrpia poškodenie zdravia. Taktiež nárok na odškodnenie z tohto fondu majú aj civilné osoby, ktoré boli zranené zbranami, technikou ci cvicením Rakúskej armády, prípadne pozostalí po osobách usmrtených.
Od roku 1990 do zaciatku 2002 sa zvýšil pocet poberajúcich o takmer tretinu na 1717 osôb ( z coho je asi 5% pozostalých). Objem prostriedkov v sledovaných rokoch sa zvýšil o takmer polovicu na sumu 8,65 Mil €

3.3 Odškodnenie obetiam vojny
Podla zákona z roku 1945 sú za obete vojny posudzované osoby ktoré boli cielom odboja a politického prenasledovania od 6. Marca 1933 do 9. Mája 1945. Od roku 1990 sa pocet poberatelov znížil o takmer štvrtinu na 2350 osôb (z coho je 39% pozostalých). Financné prostriedky urcené na odškodnenie predstavujú sumu 14,6 Mil € . Táto podpora je taktiež vyplácaná aj emigrantom, ktorí sú zaradení do 7 úrovní podla veku, obdobia a stupna poškodenia zdravia ci povesti.
3.4 Odškodnenie obetí zlocinov
Spolkový zákon hovorí o osobách ktoré sa „nie svojím pricinením stali objektom kriminálneho cinu spáchaného na nich alebo ich majetku“ V prípade smrti obete je pomoc (príspevok) poskytovaný pozostalým. Ku zaciatku roka 2002 bolo odškodnenie (respektíve ušlá mzda) vyplatené 124 osobám ( pozostalí tvoria 44,4%). Financné prostriedky takto rozdistribuované predstavovali sumu 1,38 Mil €, co predstavuje takmer dvojnásobok prostriedkov z roku 1990.

3.5 Odškodnenie postihnutým ockovaním
Zákon o ochrane ockovaním spomína na osoby, ktoré utrpeli zdravotnú ujmu celoštátnym ockovaním (do roku 1980 to bolo ockovanie proti kiahnam). Do roku 2002 bolo takto odškodnených 76 osôb, co predstavuje asi 2 Mil € ( asi dvojnásobok sumy z roku 1990)

4 Sociálna pomoc
4.1 Výkony sociálnej pomoci
Sociálna pomoc má prispiet k vedeniu dôstojnému životu cloveka, ktorý má žit samostatne a nezávisle od iných zdrojov. Potenciálny príjemca je osoba, ktorá si nevie (nedokáže) zabezpecit spomínanú úroven. pri urcovaní pomoci je potrebné prihliadat taktiež na rodinné prostredie osoby žiadajúcej o pomoc
Jednotlivé zákony sociálnej pomoci spolkových krajín rozlišujú medzi zabezpecením udržania tzv. minimálneho komfortu a výnimocnými životnými situáciami. Medzi klasické podporné mechanizmy patria:
• dávka životného minima
• nemocenská dávka
• podpora nastávajúcim matkám
• podpora vychovávajúcim matkám
• podpora bývania
• špeciálne dávky
Dávky vo výnimocných životných situáciách sú charakterizované v krajinských zákonoch ako pomoc pri výstavbe a udržaniu základného životného štandardu, pri prekonávaní výnimocných udalostí, k utlmeniu telesných ci psychických újm alebo k získaniu ci udržaniu základnej úrovne bývania. Na túto pomoc neexistuje žiadny zákonný nárok, výška a forma dávky je celkom v rukách sociálnych odborov na krajinskej úrovni.
4.2 Sociálne služby
Sociálne služby pôsobia na poskytovanie pomoci, na prekonanie sociálnych problémov a situácií. Formy sociálnej pomoci sú vcelku rôznorodé:
• starostlivost o domovy dôchodcov, respektíve o Hospice
• potravinová pomoc ludom v núdzi, bezdomovcom a utecencom
• zavádzanie poradenských centier
• zabezpecovanie kultúrneho vyžitia sa okrajových vrstiev obyvatelov
• pomoc rodinám a denná starostlivost o chorých
• správa ústavov pre fyzicky a mentálne postihnutých
Poberatelmi sociálnych služieb bolo v roku 2001 takmer 70 000 osôb, prípadne rodinných spolocenstiev. Financná podpora týmto osobám predstavovala asi 500 Mil €

Záver
Zhodnotit sociálnu politiku krajiny v takto malom rozsahu je možné len za urcitých kompromisov. Verím však, že v strucnosti bolo popísané všetko k danej téme a citatel si môže vytvorit vlastný náhlad na táto problematiku, kedže bol oboznámený zo systémom sociálneho zabezpecenia a starostlivosti v Rakúskej republike

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

dokumenty z oficiálneho webu Ministerstva pre sociálnu spravodlivost Rakúskej republiky predstavujú súbor textov o rozsahu asi 300 strán. Pre potreby tejto práce bol použitý dokument sozialschutzsysteme.pdf ktorý zahrna strany 56 až 108


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Nezamestnanost v… 2. 7. 2007 6260 -- --
 
sk ANALÝZA A MOŽNOSTI… 21. 12. 2006 2881 -- --
 
sk štátnicové otázky 2. 5. 2008 3291 -- --
 
sk Vypracovane tezy 21. 11. 2008 3872 -- --
 
sk Základy financii 16. 6. 2005 2565 -- --
 
sk Právo 16. 6. 2005 2321 -- --
 
sk Kalkulácie a tvorba… 16. 9. 2008 3237 -- --
 
sk 18. 12. 2008 1125 -- --
 
sk Analýza možností… 1. 6. 2007 3703 -- --
 
sk Štátnicové otázky 14. 3. 2008 3358 -- --