NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Revolučný rok 1848 v Európe a na Slovensku

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Dejepis

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1514

Počet písmen:9,797

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.44

Počet zobrazení / stiahnutí:3016 / 95

Veľkosť:11.07 kB

Revolucný rok 1848 v Európe a na Slovensku


1948 bol prelomovým rokom medzi feudalizmom a kapitalizmom. V roku 1947 postihla Európu neúroda, zaprícinenú nákazou zemiakov. Celková výroba v hospodárstve poklesla o 1/3 a nezamestnanost sa zvýšila. Taktiež vznikla nová spolocenská vrstva - proletariát, bola to robotnícka trieda, ktorá mala najmenší podiel na správe štátu. V mnohých krajinách narastá nespokojnost s vládnucimi vrstvami a tiež s cudzou nadvládou. Velmi dôležitou sa stáva otázka reformy volebného práva.

FRANCÚZSKO
V roku 1915 sa k moci dostávajú k moci Burbonovci. R. 1824 sa na trón dostal KAROL X., ktorý sa snaží o návrat k absolutizmu. To vyvolalo velké nepokoje, ktoré vyvrcholili r. 1830 júlovou revolúciou. K moci sa dostáva financná šlachta (buržoázia), ktorá presadila na trón Ludovíta Filipa Orleánskeho. Ked prišla hosp. kríza, obyvatelstvo ho obvinili z neriešenia krízovej situácie. 22.2.1848 sa malo v Paríži konat predvolebné zhromaždenie (banket) liberálnej šlachty, no financná š. ho zakázala, cím spôsobila všeobecnú nespokojnost. Ludovít Filip sa vzdáva trónu, co využila liberálna š. a 25.2.1948 vyhlásila republiku. Aby sa udržala pri moci robila rôzne ústupky, ako napr. budovanie tzv. národných dielní. Týmto sa výrazne znížila nezamestnanost v krajine. V júni 1948 lib.š., ovplyvnená velkou popularitou, zrušila národné dielne. V krajine vypukli obrovské nepokoje, ktoré však boli potlacené. V decembri 1948 sa prezidentom stáva synovec Napoleona – Ludovít Bonaparte. O 4 roky neskôr sa vyhlásil za cisára a bol korunovaný ako Napoleon III (Obdobie 2. Cisárstva). Uskutocnoval politiku v prospech buržoázie (bonapartizmus), alebo taktiež politiku cukríka a bica. Všetku moc mala v rukách liberálna šlachta.

NEMECKO
V r. 1806 Napoleon zaprícinil rozpad Svätej Ríše Rímskej. Vzniká tu nemecký spolok BUND, ktorý združoval 35 štátov a 4 mestá. Spolocným orgánom bol snem so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. No aj tak ostáva Nemecko politicky rozdrobené, vo väcšine štátov vládol absolutizmus a poddanstvo. Cielom tohto obdobia bolo odstránenie tohto režimu. Najsilnejšie postavenie malo Prusko, kde mali velkú moc velkostatkári – Junkeri. Boli tiež vysokými vojenskými hodnostármi, odmietali zjednotenie. V r. 1830 vzniklá v Nemecku tajná organizácia – Mladé Nemecko. Zaoberala sa otázkou zjednotenia krajiny. Neštastný rok 1847 vyvolal nepokoje a lud podporuje myšlienku zjednotenia. 4.3.1848 vypuklo povstanie v Berlíne a pruský král bol nútený rozpustit vládu, prívržencov absolutizmu a nahradit ich liberálmi. Dal príslub na vytvorenie novej ústavy, ktorá by znamenala premenu krajiny na konštitucnú monarchiu. V máji 1848 sa vo F. n. M. konal celo-nemecký snem s cielom pripravit návrh na zjednotenie krajiny a prijat novú ústavu. Pre roztržky medzi republikánmi a prívržencami monarchie sa snem pretiahol na 1 rok. Revolucná vlna v krajine upadla a pruský král Wilhelm IV. (Fridrich Wilhelm) si upevnil svoje postavenie a odmietol prijat novú vládu. Nemecko ostáva rozdrobené až do r. 1871.

TALIANSKO
Taliansko bolo taktiež feudálne rozdrobené s rôznou hosp. úrovnou v jednotlivých castiach krajiny. Severná a centrálna cast – Piemont a Sardínia (Sardínske královstvo) boli vyspelými priemyselnými oblastami. Južná cast (Sicília) bola zaostalou polnohosp. oblastou. Tak ako v Nemecku aj tu vznikla v 30-tych rokoch organizácia – Mladé Taliansko, s cielom zjednotit krajinu a vymanit sa z pod Habsburskej nadvlády. V januári 1848 vypukli vzbury na Sicílii, odkial sa coskoro rozšírili po celom Apeninskom polostrove. Hlavnými vodcami povstania boli Guiseppe Garibaldi a Guiseppe Mazini. Ich myšlienka zjednotenia neuspela. Na severe sa vzbury obrátili proti Rakúsku. Pod presilou vojsk donútil rakúsky maršal Radecký sardínskeho krála podpísat prímerie. Rakúsko získalo oblast Lombardie. Taliansko bolo zjednotené až v r. 1870.

HABSBURSKÁ MONARCHIA
Bol to mnohonárodnostný štát s nerovnoprávnym postavením jednotlivých národností. Žilo tu 8 mil. Rakúšanov, 5 mil. Madarov, 5 mil. Rumunov a Talianov, 17 mil. Slovanov. Od r. 1835 do r. 1848 bol na tróne Ferdinand V. Habsburský. Revolucné hnutie malo 3 ciele: zrovnoprávnenie národov, zrušenie absolutizmu a poddanstva. Prvé povstanie vypuklo vo Viedni 3.3.1848 a kancelár Metternich bol nútený odstúpit. Revolucné udalosti prenikli aj do Pešti, kde sa jeho hlavnými aktérmi stali Lajosz Koszuth a Szandor Pettőfi. Ich požiadavky známe pod názvom „marcové zákony“, prijaté 15.3.1848 boli predložené vo Viedni. Žiadali zrušenie poddanstva, zrovnoprávnenie uhorskej a rakúskej casti a vytvorenie uhorskej vlády v Pešti. Cisár bol nútený súhlasit a tak vzniká samostatná vláda v Pešti, na cele s grófom Bathánim. Zaviedlo sa volebné právo, ktoré však bolo obmedzené znalostou madarciny a velkostou majetku. Obyvatelstvo sa rozdelilo na privilegované a neprivilegované vrstvy. Najdôležitejšou udalostou bolo zrušenie poddanstva, dekrét o jeho zrušení bol vydaný 17.3.1848 (poddanstvo nebolo úplne odstránené). Marcové zákony však nevyriešili národnostnú otázku a práve to malo vplyv na vznik revolucných hnutí v ostatných castiach štátu (Chorvátsko, Vojvodina, Sedmohradsko, ....).

SLOVENSKO
Revolucné nálady sa zacali na Slovensku prejavovat koncom marca 1848 a to najmä v oblastiach Hontu a Gemeru. 27. – 30. marca dochádza k revolucným vystúpeniam rolníkov v piatich dedinách Hontianskej stolice pod vedením básnika Janka Krála a Jána Rotarida. Žiadali zrušenie poddanstva, právo používat slovencinu v úradoch a školách. Vzbury boli potlacené a vodcovia neskôr odsúdený na trest smrti (v Šahách). Dalšou vzburou bola vzbura baníkov v Štiavnici. 28.4.1848 sa uskutocnilo národné zhromaždenie v Brezovej pod Bradlom a boli prijaté Nitrianske žiadosti (Žiadosti slov. národa v stolici nitrianskej).10.5.1848 sa konalo v kúpeloch Ondrášová (dnes Lipt. Mikuláš), celonárodné zhromaždenie na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Bol to súbor jazykovo-kultúrnych, národných a sociálno-politických požiadaviek. Obsahoval 14 bodov, najvýznamnejšie boli: • autonómia slov. národa v rámci Hornouhorského okolia (s centrom v B.B.), • rovnoprávne postavenie národov žijúcich v Uhorsku, • zrovnoprávnenie madarciny a slovenciny (slovencina ako úradný a vyucovací jazyk), • zriadenie škôl vyššieho typu (stred. školy a gymn.), • vytvorenie slovenskej zástavy, • vytvorenie slov. národnej gardy, • úplné zrušenie poddanstva, • vytvorenie katedry slov. reci na peštianskej univerzite, • prepustenie J. Krála a J. Rotarida z väzenia. Žiadosti boli predložené na uhorskom sneme, vláda ich však považovala za prejav panslavizmu. Na Slovensku bol vyhlásený výnimocný stav a na Hurbana, Hodžu a Štúra vydaný zatykac. S požiadavkami sa obrátili aj na rakúsku vládu, no oporou im boli len ostatné slovanské národy. 2 – 12. júna sa konal v Prahe Slovanský zjazd, kde Hurban predniesol Žiadosti Slovákov a Rusínov uhorských. Dochádza tu k názorovej nejednotnosti. Cesi pod vedením Františka Palatského sa priklánajú k myšlienke austroslavizmu (zachovat monarchiu, len zrovnoprávnit národy). Prúd pod vedením Štúra bol za úplný rozpad monarchie a za samostatnost štátov. Ostatný chceli federatívny štát. Zjazd bol pre povstanie predcasne ukoncený, najdôležitejším prijatým dokumentom bol Manifest Európskych národov – sloboda a rovnost všetkým národom Európy. Povstanie bolo potlacené 16.6.1848 a v Cechách bol vyhlásený výnimocný stav. Slováci chceli využit rozpor medzi Peštou a Viednou a s tichým súhlasom Viedne zacali v lete 1848 organizovat dobrovolnícke vojsko. V polovici septembra už malo 6000 clenov a rýchlo narastalo, aj vdaka silnej podpore Srbov a Chorvátov. Dobrovolníci vystupovali proti madarským gardám, Vieden mala strach z celonárodného povstania a rozhodla sa proti nim konat. Dobr . vojská sa stiahli z Moravy na západ Slovenska. 18.9.1848 bola slávnostne vyhlásené vytvorenie Slovenskej národnej rady. Predsedom sa stal Hurban, v rade boli aj Štúr, Hodža, Bloudek, Janecek, Zach (vojenské velenie). 19.9.1848 bola vyhlásená autonómia Slovenska. 1. dobrovolnícka výprava, ktorá vystupovala proti mad. úradníkom trvala 10 dní a 28.9 ich mad. jednotky vytlacili z územia Uhorska. Situácia medzi Viednou a Peštou sa opät vyostrila, k comu prispela aj vražda cisárskeho splnomocnenca Zemberga (zabil ho dav v Pešti). Vieden vyhlasuje výnimocný stav a všetky právomoci v Uhorsku prechádzajú do rúk generála Jelacica. Madari si ako odpoved vytvorili výbor na ochranu vlasti na cele s L. Koszuthom a vyhlásili, že tento výbor je jediným nositelom štátnej moci v krajine. 2.12.1848 sa cisárom Habsburskej monarchie stal 18-rocný František Jozef I. a bol naklonený myšlienke austroslavizmu. Nastupuje nová ríšska vláda vedená F. Schwarzenbergom, ktorý bol tiež naklonený myšlienke austroslavizmu. Pod vplyvom týchto informácií sa v decembri 1848 organizovalo nové vojsko, cím sa zacína 2. dobrovolnícka výprava. Postupovali 2 smermi: 1. Skupina pod vedením Štúra a Hurbana sa dostala na stredné a východné Slovensko. 2. Skupina pod vedením Hodžu postupovala na juhozápad Slovenska. Výprava sa zacala 9.12.1948 a o 5 dní zahájilo cisárske vojsko ofenzívu proti mad. vojskám, ktoré sa stiahli až k rieke Tisza. Slováci sa v priebehu r. 1849 zmocnili väcšiny územia Slovenska a v Martine vyhlásili docasný výbor, ktorý prevzal všetku výkonnú moc na Slovensku. 7.3.1849 F. Jozef rozpustil ríšsky snem a vydal oktrojovanú (nanútenú) ústavu, ktorá obnovovala centralizmus, ale pripúštala jazykovú rovnoprávnost, co sa nepácilo madarom. Mad. vojská vytlacili Rakúšanov zo svojho územia, s nimi sa stiahli aj dobrovolníci (koniec 2. dobr. výpravy). V apríli 1849 mad. snem na cele s Koszuthom vyhlásili Habsburgovcov za zbavených trónu, cím sa vztahy medzi Viednou a Peštou ešte viac zhoršili. Slováci sa opät pridávajú na stranu Viedne, ktorá požiadala o pomoc Rusko. V júli 1849 sa zorganizovala 3. dobr. výprava. 13.8.1849 sa odohrala rozhodujúca bitka pri Világoši, kde boli mad. definitívne porazený. Po tejto udalosti Slováci vypracovali prosbopis, v ktorom žiadali okrem iných aj autonómiu Slovenska a odmeny za pomoc Viedni. Vieden uznala autonómiu len Sedmohradsku, Vojvodine a Chorvátsku. Jediným ústupkom bol dekrét, ktorý uznával slovakizovanú ceštinu za úradný jazyk na Slovensku. J. Kollár sa stal poradcom cisára, ktorý obnovuje centralizmus a absolutizmus. 7.9.1848 bolo oficiálne zrušené poddanstvo, cím sa vytvorili podmienky pre nástup kapitalistických vztahov.


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Literatúra menšie 23. 1. 2009 3456 -- --
 
sk JÁN BOTTO-Smrť… 19. 12. 2007 14262 27.2 9432
 
cz Prusko 18. 4. 2011 6129 42.5 13897
 
sk Marxizmus 14. 12. 2007 4013 9.1 2633
 
sk ustavne_pravo 14. 1. 2008 1611 -- --
 
sk Ľudovít Štúr 1. 10. 2008 5293 41.1 14229
 
sk Revolučné roky 1848… 22. 6. 2014 4044 14.0 3648