NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Reformácia a protireformácia v 16-17 st[1].

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Dejepis

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1013

Počet písmen:5,942

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:3.30

Počet zobrazení / stiahnutí:4201 / 236

Veľkosť:6.82 kB

Reformácia a protireformácia v 16-17 st.


Reformacia sa zacala sirit uz pred mohacskou bitkou, radikalne nazory sa sirili aj v sterdoslovenskom banickom povsatni(1525-1526), no po potlaceni nenasli sirsiu odozvu. Boje medzi zapolskym a Ferdinandom a aj bohe proti turkom prispeli k chaosu a po mohacskej bitke boli v uhorsku iba traja vysvateni biskupi a majetky klastorov si privlastnili zemepani alebo mesta, mnisi sa rozutekali alebo sa sami pridali k reformaci.
Siritelmi boli duchovni a ucitelia v mestach, poddany sa pridavali na tu stranu kde bol zemepan, podla hesla – koho je vlada, toho je nabozenstvo(cuius regio, eius religio). Tuto zasadu vytycila aj nemecka slachta na risskom sneme v Augsburgu 1530. na slovensku sa presadila umiernena forma lutheranstva, na juhu aj na uzemiach okupovanych turkami to bol kalvinizmus.. V pol 16 st sa pridala aj slachta ktora v zaberani (sekularizacii) cirkevneho majetku videla zdroje bohatstva
Turci nebranili reformaci lebo vsetci boli pre nich neveriaci(Daurovia) naopak kedze vedeli ze kalvini a luterani su v opozici nekladli nijaky odpor. Z katolickych reholi tolerovali iba frantiskanov, lebo aj oni putovali a zili v chudobe a pripominali im tureckych mnichov- Dervisov
(zobrat – kvestovat). Ferdinand na rozdiel od nemecka a raukuska nepostupoval v uhorsku proti reformaci tvrdo lebo nemecky zoldnieri a nemecky obyvatelia miest a aj slachta ktoru chcel na svoju stranu, uz boli protestanti. Napr, verny stupenec ferdinanda Frantisek revay z Turca si dopisoval s Lutherom
Na str Slovensku a na spisi sa sirili aj sekty – novokrstenci(anabaptisti) v pol 16st z moravy, ktorych volali aj habani, boli dobri remeselnici, kovaci tkaci aj hrnciari(habanska keramika). Katolici aj luterani sa stavali proti nim. Luterani spociatku nevystupovali ako nova cirkev, hlasali ocistu krestanstva od svetskych dodatkov, hlasali zivot podla evanjelia, zachovali rucha, zjednodusili cirkevne obrady, zachovali aj individualnu spoved, poddani aj nadalej paltili desiatky, ale vysoka katolicka hierarchia si zachovala kontrolu nad protestantskymi knazmi
Katolici vytykali protestantom nesurodost ich ucenia a tak predstavitelia piatich vychodoslovenskych poverili rektora bardejovskej mestskej skoly Leonarda Stockela a ten zostavil vierovznanie tychto miest (1549-Confessio Pentapolitana). Podobne aj na str slovensku, 7 banske mesta (1559 – Confessio Heptapolitana)Na spisi (1569 Confessio Scepusiana), prijali ho fararo aj na vych slovensku. Vznikali pocas 20rokov a je na nich vidno postupne odchylovanie od katolickej cirkvi, najvacsou poziadavkou bola zenba knazov a prijimanie pod oboma sposobmi. Aby sa udrzovali knazi zasiahnuty reformaciou pri katolicizme, na tridentskom koncile(1545-1563) sa presadzoval ustupok pri zenbe a prijimani. Podporoval to aj Ferdinand I. Papez ustupil v otazke prijimania u uhorskych aktolikov ale zenbu odmietol, to vsak neakceptovali uz zenaty knazi a tak i otazka prijimania stratila vyznam a v 1611 bola zrusena.
Uspech Bockajovho povstania zakotveny vo viedenskom mieri(1606) – nabozenska sloboda ktora bola rozsirena aj na poddanych(1608). Protestanti ziskali podporu u palatina Stefana Ileshaziho a po jeho smrti aj u Juraja Thurza. Ten zorganizoval v r 1610 synodu evanjelickej cirkvi v Ziline a neskor aj v Spisskom podhradi(1614), to pomohlo organizacne dobudovat evanjelicku cirkev zriadenim superintendencii-evanjelci sa konecne vymanili z podrucia kontroli Katolikov. Na sirenie protestantizmu reagovala cirkev az v pol 16. st. Ostrihomsky arcibiskup Mikulas Olah presunul svoje sidlo do Trnavy a isiel cestou nabozenskej tolerancie. Na trnavske katolickej synode 1560 rozhodol ze pri kazdej fare bude aj skola, povolal jezuitov dom TT1561 a spojil mestsku skolu s kapitulskou skolou. Zalozil aj prvy seminar, po nom pokracoval aj frantisek Forgac a najma Peter Pazman. Pazman zalozil v Trnave univerzitu1635 a zriadil jezuitske kolegiu v BA aj V TT vo viedni zalozi Ustav pre vychovu uhorskych knazov studujucich na viedenskuj univerzite – Pazmaneum. Podobne jagersky biskup Benedikt Kisdy v 1657 zalozil univerzitu v KE. Protestanti sa pokusali zalozit univerzitu v TT ale ked Ileshaziocvi presli na katolicizmus, cisarsky dvor im nedovolil univerzitu a tak v PO zalozil kolegiu v vyssimi triedami1667., pocas stavovskych povsatni prechadzalo z ruk do ruk az ho r 1711 prevzali jezuiti.Cast protestantov sa po porazke na Bielej hore1620 usadila na Slovensku kde koli stavovskym povstaniam boli vyhodnejsie podmienky pre nich. Juraj Tranovsky zo Sliezska vydal evanjelicki spevnik Cithara Sanctorum1636 a Benedikt Solosi vydal katolicky spevnik cantus catholici 1655 a nadviazal,v nom na tradiciu cyrila, metoda a svatoplukovu risu. Proti hbsburske povstania boli vyuzivane na rekatolizaciu ale az do posl destaroci 17 st tu bola turecka hrozba. Sopronsky snem1681 ktory cisra zvolal iba v obave z Tokoliho povstania povolil protestantom v kazdej stolici dva artikularne kostoly a v mestach tiez ale iba na okraji, drevene a bez veze. 1687 snem priznal jezuitom domovske pravo u uhorsku, uznal supremaciu kat cirkvi a ponechal urcite prava aj protestantom(zakaz nasilneho pokatolicstovania). Rekatolizacia na konci 17 a zac 18 st vyuzivala vsetky duchovne a j umelecke prostriedky(Umelecky hry s nab tematikou, bohata vyzdoba, barokova architejtura) protestanti vplyvali viav slovom nez emociami. Katolicka cirkev posobila aj na vychode smerom k pravoslavnym veriacim, podrailo sa to 1646 uzhorodskou uniou kde si vsak greckokatolicka cirkev ponechala obrady vych ritu ale uznala zvrchovanost papeza a cirk hierarchie, rusini a slovaci na vych neprijali ani protestantizmus.
MIKULAS OLAH (1493-1568)
Mal humanisticke vzdelanie, uz pred Mohacom posobil na kralovskom dvore, bol spovednikom a tajomnikom kralovnej marie, v r 1531 1542 ju sprevadzal v Bruseli, dopisoval si s Erazmom Rotterdamskym, tam dokoncil svoje topograficko-historicke dielo – HUNGARIA
PETER PAZMAN (1570-1637)
Syn kalvinistickeho slachtica, po matkinej smrti bol vychovany jezuitmi, mal vysie vzdelanie z Viedne a V Rime. R 1616 sa stal arcibiskupom a r 1629 aj kardinalom, zameral sa na ziskavanie magnatov pre katolicizmus a bol uspesny
JURAJ TRANOVSKY (1592-1637)
Po studiach posobil v cechach a na morave. R 1629 usiel pred nabozenskym prenasledovanim na slovensko, posobil u sunogovcov a ileshaziovcov. Od r 1631 bol fararom v LM
Beneficium-narok na cirkevny urad a s nim spojeny dochodok
Celibat- v uhorsku sa presadil v 13.st
Habani – so suhlasom zemepanom sa usadzovali napr. V Brodskom, Kutoch, Senici, Sobotisti, Katove, Dojci, Sastinskych Strazoch, Gbeloch, Velkych levaroch...
Svetsky patron – slachtic ktory mal na starosti materialne zabezpecenie fari a kostola vo svojim panstev
Superintendencie- vyssie org celky na cele so superintendentmi, 1735 sa premenovali na distrikty na cele s volenymi biskupmi

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

dejepis pre 1. rocnik strednych skol, 2001


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)