Sídelná štruktúra a mestské systémy

 

Maier G. – Todling F.: s. 177 – 190; 201 – 212

 

Ako sa vyvíjajú mestské systémy v priestore

-          dve klasické teórie o priestorových štruktúrach osídlenia:

o    Chriestallerova teória centrálnych miest - základná

o    Teória Augusta Löscha

 

Teória centrálnych miest

Predpoklady:

-          homogénna plocha (prírodné zdroje, obyvateľstvo) – rovnomerne rozmiestnené výrobné faktory a obyvateľstvo

-          rovnomerne rozložený dopravný systém – doprava možná všetkými smermi

-          výrobcovia a spotrebitelia sa správajú racionálne – výrobcovia sa snažia maximalizovať zisk a spotrebitelia sa snažia max. úžitok

-          priestorovo koncentrovaná ponuka

-          konkurenčné podmienky

 

Hranica dosahu výrobkov

Horná hranica dosahu – skutočná cena pre spotrebiteľa je pri určitej vzdialenosti taká vysoká, že už po výrobku nie je dopyt (tak ako pri cenovom lieviku) – určená spotrebiteľmi, určuje

dokedy je nákup výhodný vzhľadom na vzdialenosť od firmy.

 

Dolná hranica dosahu – minimálny trhový priestor, ktorý vytvára potrebný dopyt, aby výrobca nemal stratu – firma vzhľadom na svoje výrobné náklady určí hranicu, kde jej zisk je aspoň nulový.

 

Od čoho hranice závisia:

-          produkčná funkcia výrobcu – spôsob akým sa kombinujú vstupy na to, aby sa vytvorili výstupy – od produkčnej funkcie závisia výrobné náklady a teda zisk výrobcu – vplýva na dolnú hranicu dosahu

 

Teória centrálnych miest je založená na zjednodušujúcich predpokladoch, preto jej praktické využitie pri analýzach priestorového usporiadania je obmedzené.

V praxi sa vývoj sídelných jednotiek neriadi len na základe rozvoja služieb, ale môže byť založený na prírodných zdrojoch (nerovnomerne rozmiestnené).