Obsah

 

P1 Európska integrácia

P2 Deľba moci v Európskych spoločenstvách

P3 Organizačná základňa EÚ

P4 Európska komisia (Komisia)

P5 Ďalšie orgány organizačnej štruktúry

P6 Systém Európskeho práva

P7 Súdna moc

P8 Prvý pilier (hospodárska spolupráca) v rámci 3-pilierovej štruktúry EÚ

 

 

Európska integrácia

 

-pojem spomínaný s vojnami, v Európe klasická spolupráca pokračovala ďalej

            -bola vytýčená v zmluvách

-nevznikali špecializované orgány kt by ju riadili

-4 základné stupne integrácie:

            1, zóna voľného obchodu

-išlo o zrušenie všetkých obmedzení pri dovoze a vývoze tovaru pri súčasnom zachovaní vlastných colných predpisov jednotlivými štátmi

                        -išlo napr. o združenia EFTA, CEFTA, NAFTA, APEC ...

-nevýhoda: rôznosť ciel na rovnaký druh tovarov mohla spôsobiť odklon obchodu s tovarom k tomu štátu kt mal najnižšie clá

-štát prichádzal jednak o príjem do štátneho rozpočtu, jednak sa na druhej strane znižovala ochranná funkcia cla a to vo vzťahu k domácim tovarom toho istého druhu

            2, colná únia

-jednotné colné územie, štáty si vytvorili spoločný orgán kt navrhol jednotný colný sadzobník a ten platil pre všetky zúčastnené krajiny

-došlo k obmedzeniu suverenity keďže sa zúčastnené štáty čiastočne vzdali svojej právomoci samostatne určovať clo

....

 

 

Povaha Komunitárneho práva (KP)

 

-jednou zo základných charakteristických čŕt KP je jeho samostatnosť

-KP môžeme vymedziť ako súbor právnych noriem kt vznikali síce v rôznom čase z rôznych dôvodov, zakladali rôzne právne účinky no aj napriek tomu tvoria ucelený systém kt sa stal integrálnou súčasťou právnych systémov členských štátov

-KP plní 4 základné funkcie:

            1, upravuje vzťahy medzi spoločenstvom a členskými štátmi

                        (tieto ustanovenia majú supranacionálny charakter teda členské štáty sú podriadené KP)

            2, upravuje vzťahy medzi členskými štátmi navzájom

                        (tu plní obdobnú funkciu ako medzinárodné právo verejné)

            ....

 

 

-konanie o porušení zmluvy o EÚ:

-začína sa spravidla ak členský štát neaplikuje vôbec alb aplikuje nesprávne ustanovenia KP (neimplementuje alb zle implementuje smernice)

-zodpovednosť štátu je v tomto prípade objektívna a zavinenie sa nevyžaduje

-štát sa zodpovednosti nemôže zbaviť ani ak poukáže na prekážky technického či politického charakteru, nemôže namietať ani rovnaký postup iného členského štátu či zvyklostí alb vnútorný právny poriadok

-právo podať žalobu t.j. aktívnu legitimáciu majú jednotlivé štáty alb Komisia

-občan sám nemá možnosť podať žalobu ale môže iniciovať toto konanie tak že podá sťažnosť Komisii kt je povinná sa sťažnosťou zaoberať

-konanie o žalobe na neplatnosť

-začína sa žalobou v kt sa tvrdí že právny záväzný akt sekundárneho práva je v rozpore so zakladateľskými zmluvami alb inými predpismi primárneho práva

-predbežné zmierovacie konanie

            -vzniklo s cieľom využiť možnosť mimosúdneho vyriešenia veci formou zmierovacieho konania

            -nie je to to isté ako konanie o predbežnej otázke

            - ....

 

 

voľný pohyb kapitálu:

            -kapitál podľa judikatúry ESD

-jednak finančné investície, úvery, cenné papiere, podiely na podnikaní v obchodných spoločnostiach a práva k nehnuteľnostiam

-v rámci voľného kapitálu vývoj smeruje k liberalizácii erga omnes t.j. nielen medzi členskými štátmi ale aj voči nečlenským štátom

-Zmluva o EÚ zakazuje obmedzovať pohyb kapitálu a pohyb platieb medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími štátmi

                        -v tomto smere sú zakázané akékoľvek obmedzenia bez ohľadu na formu, druh alb hodnotu kapitálu

-vnútroštátny pohyb kapitálu a služieb nie je predmetom komunitárnej úpravy

- ....

 

 

Európska obranná politika:

-Zmluva o EÚ vymedzila oblasť obrany dosť opatrne

„spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zahŕňa všetky otázky kt sa dotýkajú bezpečnosti EÚ vrátane postupného vymedzenia rámca spoločnej obrannej politiky kt by mohol časom viesť k spoločnej obrane“

-kompetentným orgánom na vydávanie rozhodnutí je Európska rada jej rozhodnutie musia prijať a ratifikovať všetky členské štáty

-v rámci tejto politiky sú definované určité možné úlohy vojenskej jednotky Únie vrátane humanitárnych a záchranných misií, udržiavanie mieru a jeho obnovy

-jednotlivé vojenské a policajné misie Únie vznikajú podľa konkrétnych potrieb a vojenské či policajné sily poskytujú členské štáty

            -Únia teda nemá žiadnu svoju stálu armádu

-prijala sa zásada že úlohy Európskej obrannej politiky sa zároveň realizujú aj prostredníctvom NATO

            -celkovo je spoločná bezpečnostná obranná politika konštruovaná tak aby bola v súlade s postupmi prijímanými v rámci NATO

            - .....