Kultúra riešenia konfliktov

 

1. Príčiny konfliktovstručná charakteristika

Východiskom teórie konfliktov je neodstrániteľná protikladnosť záujmov. Sociálne konflikty dôsledkom nedostatku statkov, o ktorých sa sociálny aktéri usilujú a odlišnosti hodnôt, ktoré vyznávajú.

Konfliktné situácie študované vedeckými disciplínami:

Etologický prístuppovažuje konflikty medzi jednotlivcami a skupinami za prejav agresivity, ktorá inštinktuálny charakter.

Psychologický prístupsleduje formovanie konfliktných typov osobností v priebehu ontogenézie, pravidelnosti v priebehu interindividuálnych konfliktov...a pod.

Historická vedasnaha o rekonštrukciu priebehov konfliktov vojenských, nábožných, sociálnych a iných.

Matematická analýzaanalyzuje priebeh a riešenie konfliktov ako problém racionálneho rozhodovania aktérou

Náboženské a filzofické koncepcievysvetlujú stav a vývoj sveta ako výsledok konfliktných stretávaní protikladných síl.

 

2. Hlavné druhy intrapersonálnych konfliktovstručná charakteristika

Intrapersonálny konflikt – je vnímaný jednotlivcom.

Z pohľadu S. Freuda intrapersonálny konflikt predsatbuje konflikt  medzi dvoma zložkmi duše - ID versus SUPEREGO.

intrapersonálny konflikt – je vnímaný jednotlivcom ako konflikt vnútorný. Väčšinou predstavuje rozpor medzi požiadavkami, ktoré okolie kladie na jednotlivca. Vnútorný konflikt môže vzniknúť aj pri morálnych a etických dilemách.

Intrapersonálne zručnosti: emočné sebauvedomenie, asertivita, sebaúcta, sebarealizácia, nezávislosť.

a.) interpersonálne medziľudské konfliktové situácie sa odohrávajú najmenej medzi dvoma osobami: ak sa na konflikte zúčastňujú viacerí aktéri, hovoríme o skupinovom konflikte. Typy:

náhle a pripravené

náhle bežné a spravidla rýchlo odznejú, špecifikácia typ náhlych konfliktov vážne pracovné nehody, pri ktorých sa hľadá zodpovedný

pripravované poremyslené a načasované konflikty, ktoré majú svoj cieľ a prostriedky. Najskôr je skrytý a neskôr sa mení na otvorený.

otvorené a skryté

otvorené – je každému známy predmet sporu a stanoviská konfliktných strán

skryté nebezpečnejšie, nevie a o nich

funkčné a dysfunkčné

funkčnéposúva problém do priaznivej podoby, využívajú sa prvky konštruktívnej komunikácie /aktívne počúvanie,.../, výsledkom riešenia je vývojový posun

dysfunkčnénič neriešia, ide skôr o výmenu emócií

 

b.) intrapersonálne, vnútorné konflikty, ktoré sa týkajú jedného človeka. Vnútorné konflikty vznikajú napríklad odmietaním alebo prijatím istých hodnôt, postojov, ich internalizovaním (zvnútornením) alebo zamietnutím, a tak nadobúdajú podobu protichodných tendencií a tlakov na našu psychiku. Poznáme 4 základné modifikácie vnútorného konfliktu:

priblíženie  - priblíženie. Konflikt medzi 2 kladnými a akceptovateľnými situáciami, ktoré nie je možné dosiahnuť súčasne, nie je veľmi problematický, každé rozhodnutie prinesie pozitívum

vyhnutievyhnutie. Oba ciele rovnako nepríťažlivé, treba vybrať menšie zlo

priblíženievyhnutie. Ak stanovený cieľ je príliš lákavý, ale zároveň existuje rovnako veľká sila, ktorá ho zabraňuje naplniť

dvojnásobný konflikt priblíženievyhnutie. Dosahujú sa dva ciele, ktoré zároveň príťažlivé a odpudzujúce.

3.  Interpersonálne štýly zvládnutia konfliktov, stručná charakteristika:

Zvládanie interpersonálnych konfliktov - Prístup k riešeniu konfliktu je individuálny, každý reaguje svojímosvedčenýmspôsobom. Spôsoby zvládania konfliktov je možné charakterizovať v závislosti od veľkosti vlastného záujmu a záujmu u iných o riešenie konfliktu. Uvedené prístupy nie jednoznačne dobré či zlé. Použitie je závislé od situačných faktorov, čo vyžaduje dynamický prístup k riešeniu konfliktov . to:

Konfrontácia sleduje vlastné záujmy a ciele, bez rešpektovania záujmov druhej strany. Využíva  dominantné postavenie , právomoc. Rovina konfliktu je moc a sila. Prostriedkom je formálna autorita, manipulácia, ignorovanie požiadaviek druhej strany. Dôsledky - pocit nepriateľstva, túžba po odplate na strane druhého..

Kooperácia. Snaha každého účastníka riešiť problém a súčasne rešpektovať názory druhej strany. Berie sa ohľad na záujmy druhých, hľadajú sa vzájomne výhodné riešenia. Rovina konfliktu je v uspokojení oboch strán (výhra/výhra).

Vyhýbanie sa. Podceňuje sa vlastný záujem aj záujem druhej strany. Východiskom je predpoklad, že akýkoľvek konflikt je škodlivý. Trvalé vyhýbania sa vedie k zvýšenej frustrácii. Výsledkom je ešte väčšie napätie a nedorozumenie.

Ústup. Vlastné záujmy sa nezohľadňujú, maximálne sa vychádza v ústrety druhej strane. Dáva to podklad pre spoluprácu, ale za cenu obetovania vlastných záujmov. Cieľom je kľud a pokoj. Trvalejšie používanie tohto postupu môže viesť k utvoreniu bludného kruhu. Neriešenie situácie umožňuje zneužívanie druhou stranou...

Kompromis. Účastníci sa vzdajú časti svojich záujmov v prospech dohody. Pri konečnom riešení nie je víťaz ani porazený. Dlhodobo uplatňovaný kompromis môže viesť z jednej či druhej strany k „preceňovaniuhodnoty svojej obete a „podceneniuhodnoty obete druhého. Kompromis za každú cenu smeruje k nereálnemu riešeniu.