22.kapitola: Rozdeľovanie dôchodkov a kvalita života

Dôchodky a kritériá členenia dôchodkov

Dôchodok predstavuje tokovú veličinu, ktorá vyjadruje veľkosť peňažného príjmu za určité časové obdobie. Dôchodok môže mať rôznu podobu. Je to odrazom toho, že ekonomický subjekt je nositeľom rôznych vlastníckych práv, ako aj toho, že v spoločnosti prebiehajú rôzne znovurozdeľovacie procesy.

Kritérium prvotného, resp. druhotného rozdelenia dôchodkov:

Na základe tohto kritéria sa dôchodky členia na prvotné a druhotné. K prvotným dôchodkom patria pracovné dôchodky (mzdy, odmeny, prémie a iné pracovné dôchodky, dôchodky z individuálneho podnikania, t.j. dôchodky, ktoré sa spájajú s vlastníctvom a užívaním ľudského kapitálu) a dôchodky z majetku (renta, zisk, úrok, dividenda, nájomné, ktoré vyplývajú z vlastníctva aktív rôzneho druhu). K druhotným dôchodkom patria transferové dôchodky (rôzne sociálne dávky), ktoré nadobúdajú peňažnú podobu a získavajú sa prerozdeľovaním dôchodkov.

Kritérium zohľadňujúce zmeny cenovej hladiny:

Na základe tohto kritéria sa rozlišuje nominálny dôchodok a reálny dôchodok.

Nominálny – predstavuje dôchodok v peňažnom vyjadrení

Reálny – predstavuje nominálny dôchodok upravený v dôsledku zmien cenovej hladiny  t.j. (nominálny dôchodok/index spotrebiteľských cien)x100.

Reálny dôchodok – vyjadruje, čo si za danú sumu peňazí môže príjemca nominálneho dôchodku kúpiť.

Kritérium zohľadňujúce znovurozdeľovancie procesy:

 Na základe tohto kritéria sa členia dôchodky na osobné a disponibilné.

Osobný – môže pozostávať tak z prvotných dôchodkov, ako aj z druhotných dôchodkov, jeho príjemca ho však nemôže plne využívať na uspokojenie svojich potrieb, pretože časť z týchto dôchodkov podlieha zdaneniu

Disponibilný – osobný dôchodok po zdanení

Kritérium súladu so zákonodarstvom krajiny

Na základe tohto kritéria členíme dôchodky na legálne a nelegálne.

Legálne – predstavujú dôchodky získané v súlade so zákonodarstvom krajiny

Nelegálne – vznikajú v rozpore s ním (rôzne dôchodky plynúce z aktivít v rámci tieňovej ekonomiky)

Kritérium formy nadobudnutia dôchodku

Na základe tohto kritéria rozlišujeme peňažné a naturálne dôchodky.

Peňažné – predstavujú množstvo peňažných prostriedkov

Naturálne – predstavujú rôzne statky, ktoré subjekt môže nadobudnúť

Kritérium zohľadňujúce dĺžku zmeny toku dôchodku

Na základe tohto kritéria rozlišujeme skutočný, permanentný a prechodný (tranzitívny) dôchodok.

Permanentný dôchodok – predstavuje hypotetickú konštantnú úroveň dôchodku, ktorej súčasná hodnota je ekvivalentná rodinným aktívam a očakávanému budúcemu dôchodku.

Skutočný – predstavuje reálne obdŕžaný dôchodok, ktorý pozostáva zo stálej (permanentnej) zložky, ktorá sa presadzuje dlhodobo a z prechodnej (tranzitívnej) zložky, ktorá má krátkodobý charakter.

Prechodný – môže mať tak pozitívny, ako aj negatívny charakter

Kritérium štatistického zisťovania

Na základe tohto kritéria priemerný a stredný dôchodok.

Priemerný – poskytuje informáciu o veľkosti dôchodku pripadajúceho na jednu osobu

Stredný – predstavuje dôchodok, ktorý rozdeľuje všetkých príjemcov dôchodku na dve skupiny: 50% má nižší dôchodok a 50% má vyšší dôchodok.

Rozdeľovanie dôchodkov

Rozdeľovanie dôchodkov podmieňuje celý komplex činiteľov, ktoré pri určitom zjednodušení možno rozčleniť na trhové a netrhové činitele.

Trhové činitele:

Dôchodok má byť plne determinovaný trhovým mechanizmom a všetkými náhodnosťami trhového mechanizmu. Zdôvodňujú to tým, že len trhovou determináciou dôchodkov je každý vedený k tomu, aby robil to, čo je potrebné. Zároveň však nevylučujú, ako napr. F. A. von Hayek, aby bohatá spoločnosť nemohla poskytnúť mimo trhu minimum sociálnej istoty všetkým, ktorí sa v dôsledku pôsobenia trhu dostanú do situácie neumožňujúcej im dosiahnuť ani minimálny životný štandard. Teoretizovanie o sociálnej spravodlivosti bez starostlivého zváženia ekonomických dôsledkov realizácie týchto predstáv je zradou na iných. Sú to práve bohatí, ktorí vytvárajú pracovné príležitosti, chudobní bez bohatých by boli na tom ešte horšie.

Netrhové činitele:

Medzi netrhové činitele možno zaradiť veľmi rôznorodý súbor činiteľov, ako sú začiatočné rozdelenie majetku, vrodené alebo získané schopnosti, výkonnosť, mobilitu, tvorivosť, adaptabilitu, kvalifikáciu, diskrimináciu, ale aj šťastie, vek konexie a mnohé iné.

Úzku koreláciu medzi dôchodkom a vekom, ako aj dôchodkom a spotrebou podľa veku, zachycuje teória životného cyklu.

Jednotlivé činitele ovplyvňujú veľkosť dôchodku v smere jeho zvýšenia, resp. zníženia. Veľkosť dôchodku podmieňuje zasa životnú úroveň. Z hľadiska ekonomického chápania životná úroveň predstavuje stupeň uspokojovania životných potrieb, t.j. hmotných a duchovných potrieb občanov, ako aj podmienky, v ktorých sa tieto potreby realizujú.

Faktorové rozdeľovanie dôchodkov

VF, ktoré sa zúčastňujú na procese výroby a poskytujú výrobné služby, získavajú určitý dôchodok. Veľkosť dôchodku je podmienená vzájomným vzťahom ponuky a dopytu po VF. Ak skúmame dôchodky z pohľadu vlastníkov VF, hovoríme o faktorovom rozdeľovaní dôchodkov. Faktorové rozdeľovanie dôchodkov sa spája predovšetkým s ekonómami 17. až 19. storočia, t.j. predstaviteľmi klasickej a neokladiskej ekonómie. Klasickú teóriu rozdeľovania rozpracovali predovšetkým W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J.B. Say, J. S. Mill. Osobitne treba poukázať na prístup D. Ricarda, ktorý považoval rozdeľovanie dôchodkov za najdôležitejšiu súčasť ekonomickej teórie. Prispel k rozpracovaniu zákonov rozdeľovania výsledkov výroby medzi tri triedy spoločnosti – medzi vlastníkov pôdy, vlastníkov kapitálu a robotníkov. Ricardova teória rozdeľovania nadväzuje na učenie o tvorbe produktu, pričom základná schéma rozdeľovania je obsiahnutá v Eseji o ziku. K základným dôchodkom patrí mzda, zisk, renta. Mzda predstavuje cenu práce, ktorú určuje množstvo minimálnych existenčných prostriedkov. Ricardo rozlišuje prirodzenú cenu práce na úrovni existenčného minima a trhovú cenu práce, ktorá závisí od situácie na trhu práce. Ak trhová cena práce bude vyššia než prirodzená cena práce, podnieti rasť počtu obyvateľstva, čo sa odrazí v raste ponuky práce a následne v poklese mzdy na prirodzenú úroveň, resp. aj pod ňu. Podľa Ricarda mzda závisí od situácie na trhu práce a nikdy by ju nemali určovať zásahy zákonodarstva. Pretože mzda je vopred danou veličinou, zisk je odvodený od mzdy. Renta predstavuje dôchodok vlastníkov pôdy. S rastom bohatstva rastie aj počet obyvateľstva, ale rozsah pôdy sa nemení, a preto si vlastníci pôdy môžu privlastňovať stále väčšiu časť produktu. Ricardo vychádzal z predpokladu, že sa prechádza od lepšej k horšej pôde, a preto má renta rastúcu tendenciu. Renta vzniká ako prebytok nad priemerným ziskom, t.j. ide o mimoriadny zisk, ktorý vzniká na úrodnejších, resp. lepšie položených pozemkoch. Podľa predstaviteľov klasickej ekonómie rozdeľovanie dôchodkov zodpovedá prirodzenému poriadku, ktorý zodpovedá ľudskej prirodzenosti. Neokladiská teória rozdeľovania je založená na teórii hraničnej produktivity, ktorá je vlastne aplikáciou teórie hraničnej užitočnosti na VF. Spája sa predovšetkým s menom amerického ekonóma J. B. Clarka. Teória hraničnej produktivity vychádza z toho, že každý VF má svoju špecifickú produktivitu, t.j. každý vytvára určitú časť produktu, ktorú možno merať. Jednotkou merania je hraničný produktu každého z nich. Rozdeľovanie závisí od vzťahu medzi VF a od ich hraničnej produktivity. Na základe toho relatívny podiel práce a kapitálu na výsledkoch výroby možno zistiť, ak hraničný produkt vynásobíme počtom jednotiek príslušného VF. Podľa klasickej a neoklasickej ekonómie rozdeľovanie dôchodkov je jednoducho špecifickým prípadom cenovej teórie. Dôchodok závisí od ceny, ktorá sa platí za VF na príslušnom trhu. Veľkosť dôchodkov je teda podmienená situáciou na konkrétnom trhu VF, t.j. je podmienená vzťahom medzi ponukou a dopytom po príslušnom VF.  Mobilita VF – je tiež dôležitým determinantom rozhodovania o využití konkrétneho VF. Z hľadiska mobility VF existujú medzi nimi určité špecifiká, napr. pôda patrí k najmobilnejším VF v ekonomickom zmysle, t.j. je vysoko mobilná medzi alternatívnym využitím. Dôležitú úlohu zohráva aj čas. Mobilita VF v krátkom čase je značne obmedzená, ale v dlhom období sa stávajú mnohé VF mobilnými.