2. CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH POJMOV –

    VÝVIN, VÝVINOVÁ ZMENA, DRUHY VÝVINOVÝCH ZMIEN

Vývinproces zmien odohrávajúci sa v čase, od nižšieho k vyššiemu, od jednoduchšieho k zložitejšiemu, pri ktorých organizmus získava nové vlastnosti, niektoré stráca (napr. vedomie - pri narodení neexistuje, nadobudneme ho, ponechávame si ho, detská spontánnosť - stráca sa), stáva sa vnútorne a navonok zložitejší (diferencovanejší, napr. telo – z vajíčka sa stáva človek) a autonómnejší (menej závislý na svojom prostredí).

Do pojmu vývin možno zahrnúť aj zmeny, ktoré postupujú opačným smerom - regres – narodí sa súrodenec, starší sa podvedome chce vrátiť späť = cmúľanie palca, pomočovanie.

 

Znaky vývinu: - proces zákonitý (podľa zákonitostí) a nezvratný (nemožno ho vrátiť späť)

                        - proces nebýva celkom plynulý ani rovnomerný (napr. dospievanie - fyzická

                                                                             zrelosť je dosiahnutá, no emočná zrelosť nie).

Vývinová zmena – prechod od menej dokonalého k dokonalejšiemu

1. kvantitatívna: a/ fyzická vyzretosť (váha, výška)

                           b/ psych. oblasť (rozšírenie slovnej zásoby, zmena v rozsahu pamäti)

2. kvalitatívna: zmeny v druhu, štruktúre myslenia, napr. ako triediť predmety do kategórií;

3. evolučná: (progresívna) obohacovanie, zdokonaľovanie

          a/ vo fyzickej oblasti – vznik nových orgánov, funkcií

          b/ v psych. oblasti – vznik nových kompetencií, napr. lokomócia, chôdza, reč (detstvo);

4. involučné: (regresné) – v období dospelosti – úpadok, úbytok schopností

           a/ vo fyzickej oblasti – nastávajú už počatím (vekom bunky starnú)

           b/ v psych. oblasti – v strednom veku – okolo 50 r. života.

 

 

3. ČINITELE PSYCHICKÉHO VÝVINU,

    SPÔSOB REALIZÁCIE VÝVINU  (ZRENIE, UČENIE)

Činitele vývinu- endogénne-vnútorné biologické (dedičnosť, NS, žľazy s vnútor. sekréciou, pudy)

                          - exogénne-vonkajšie- prostredie: - sociálne (rodina, škola priatelia)

                                                                           - prírodné (miesto, kde žijeme)

                                                                           - materiálne, ekonomické (peniaze, výživa, kultúra)

                    - výchova - cieľavedomý, plánovitý, zámerný proces utvárania a rozvíjania 

                                       osobnosti človeka

- sebavýchova (autoregulácia) – uvedomelá a dobrovoľná práca na sebe samom na základe vnútorného presvedčenia, vlastného sebapoznania, mravného presvedčenia a systematického vôľového úsilia. Formujú sa ňou životné postoje, návyky, zvyky, spôsobilosti.

 Interiorizáciou (zvnútornením) vonkajších činností vzniká vlastne psychická činnosť (myšlienkové operácie).

Vývinové zákonitosti – vo vývine človeka možno pozorovať určité charakteristické osobitosti, ktoré ovplyvňujú jeho vývin. Elisabeth Hurlocková stanovila zákonitosti vývinu:

  1. vývin sa uskutočňuje podľa vymedzeného poriadku – prebieha od všeobecných reakcií ku špecifickým; všeob. reakcia= novorodenec sa hýbe nekoordinovane celým telom;

špecif. reakcia= okolo 6 mes. sa začína naťahovať za predmetom;

  1. vývin je celistvý – to, čo sa udeje v 1 fáze má vplyv na fázu nasledujúcu;
  2. individuálne rozdiely v tempe vývinu sú stále – medzi deťmi sú veľké rozdiely, napr. deti, ktoré majú rýchle tempo, toto si udržiavajú stále, deti, ktoré boli vyššie i v dospelosti sú vyššie;
  3. vývin prebieha rôznym tempom v rôznych oblastiach – niekde je rýchlejší, inde pomalší; napr. ľudský mozog konečnú veľkosť dosiahne medzi 6-8 rokom života,
  4. vývin možno predpovedať a možno určiť perspektívu duševného vývinu dieťaťa

- pasívny voľný čas= zaostávanie  kognitívneho vývinu – reči

  1. vo vývine je väčšina znakov vzájomne závislých
  2. každá vývinová fáza má svoje typické osobitosti – typické črty, vlastnosti, napr. obd. batoľaťa, puberty – vzdor
  3. každý jednotlivec prechádza všetkými hlavnými fázami vývinu.

Vývinový medzník – určuje rozhranie 2 vývinových fáz, signalizuje premenu niektorých zložiek psych. vývinu- napr. z predškoláka sa stáva školák

             a/ biologický – je daný zrením, napr. chôdza,

             b/ psychický – je daný interakciou zrenia a učenia – log. operácie v 7. roku

             c/ sociálny – je daný spoločnosťou, napr. u nás je nástup do školy v 6. rokoch.

 

Formy - realizácia vývinu -    rast – kvantitatívna zmena

                                             - zrenie (maturácia)- vnútorná predpokladová zložka vývinu; kvalitatívna zmena; nezvratný proces; proces postupnej realizácie geneticky naprogramovaných procesov v organizme; vnútornú pripravenosť (zrelosť) jedinca pre istú činnosť, napr. školská zrelosť v 6.r.. Úroveň zrenia nemusí byť rovnaká s úrovňou rastu.

                                            - učenievonkajšia predpokladová zložka vývinu; získanie nových  skúseností a vedomostí, ktoré umožňujú prispôsobovanie sa (adaptáciu) organizmu životným podmienkam a spôsobujú zmeny v správaní;

Zrenie je do istej miery podmienené učením sa. Kým učenie nemôže ovplyvniť rast, rast a zrenie učenie podmieňujú (od rastu závisí, kedy dieťa možno učiť písať – od ofikácie zápästných kostičiek) a podobne od rastu, ale aj od zrenia závisí, kedy mu možno začať vštepovať isté spôsobilosti ( čítať, písať). Čím lepšie pokračuje zrenie, tým skôr môže učenie sa dosahovať svoje ciele. Medzi rastom, zrením a učením sa je teda úzky vzájomný vzťah.

                        Rozdiely                                       ZRENIE          UČENIE

                        1. dominantné činitele                  endogénne       exogénne

                        2. vzťah podmienok k výkonu      nešpecifický    špecifický

                        3. charakter. špecifickosti             druhovo          individuálne

Piagetova teória vývinu kognitívnych procesov-

  1. senzomotorické štádium – (do 2.r.) – spoznávanie vecí, javov, začína si ich symbolizovať. Vznikom reči v 2.r. sa dieťa dostáva na novú kvalitatívnu úroveň predpojmového myslenia.
  2. predoperačné štádium – (do 6.-7.r.) – činnosti uskutočňujúce sa v predstave, myslení,  

-         fáza symbolického myslenia (2.-4.r.)- používa slová skôr ako predpojmy,

                                                                  než ako skutočné pojmy

      -    fáza názorného myslenia (4.-6.r.).

      3.  konkrétno-operačné štádium – (do 10.r.) – okolo 7.r. je dieťa schopné logických 

           operácií, je schopné vytvárať úsudky. Ku koncu obdobia dokáže riešiť problémy             

           myšlienkových krokov, je schopné pochopiť zhrnutie jednotlivých prvkov do tried,

           rozlišuje prvok a triedu.

      4.  formálno-operačné štádium – ( od 11.r.) – je schopné operovať pojmami, ktoré sú

    vzdialené od bezprostrednej zmyslovej skutočnosti, sú všeobecnejšie a abstraktnejšie.

    Neuspokojí sa len s 1 riešením problému, ale uvažuje aj o možných alternatívnych

    riešeniach. Je schopné riešiť hypotézy (predpoklady). Rozvíja sa hypoteticko-

    deduktívne usudzovanie.

Vývoj osobnosti podľa S. Freuda:

Osobnosť sa formuje počas prvých rokov života – rôzne symptómy spôsobené nevyriešenými konfliktami v rannom detstve –  spôsobuje fixácia na úrovni rôznych štádií vývinu

- psychosexuálne štádiá vývinu:

-         orálne štádium (0-18 mesiacov) – potešenie sústredené na oblasť úst – hryzenie, sanie, žuvanie (fixácia na tejto úrovni – napr. alkoholová alebo nikotínová závislosť – potreba „mať niečo v ústach“, žuvanie žuvačiek, posadnutosť jedlom)

-         análne štádium (od 18 mes. – 3.r.) - potešenie z vyprázdňovania čriev a močového mechúra, s tým súvisiace svaly sa stávajú citlivejšími a dieťa sa ich učí kontrolovať  - odloženie vyprázdnenia a vyprázdnenie samotné sa stáva zdrojom potešenia (vyrovnávanie sa s požiadavkami na kontrolu vyprázdňovania); (fixácia – napr. aj ako problém s nadmerným zadržiavaním peňazí, hromadením majetku alebo naopak bezbrehým hýrením)

-         falické štádium (od 3 do 6.r.) – potešenie z oblasti genitálií – že chlapci v tomto období vyhľadávajú genitálnu stimuláciu a zároveň sa u nich vytvára neuvedomovaná sexuálna túžba po matke a žiarlivosť a nenávisť voči otcovi, ktorého považujú za rivala v matkinej pozornosti. Súčasne sa za to ale cítia byť vinní, boja sa otcovho hnevu a potrestania  a podľa Freuda majú strach z kastrácie – Oidipov komplex (grécka mytológia – Oidipus zabil svojho otca a oženil sa s matkou – bez toho, aby vedel kto sú). Neskôr niektorí psychoanalitici dodali, že u žien sa naopak vytvára Elektrin komplex  - milujú otca a žiarlia na matku. Deti všetky tieto ohrozujúce  pocity podľa F ale potláčajú (do nevedomia) a identifikujú sa s rivalom - rodičom toho istého pohlavia – snažia sa byť taký, ako je on (napr. aj ja budem požiarnikom!, lekárom, elektrikárom..). Ako keby v podvedomí fungovala úvaha “ak sa ho nemôžeš zbaviť, spoj sa s ním“ – prevzatia mnohých rodičovských hodnôt, napodobňovanie vytváranie rodovej identity (gender identity) – identita muža alebo ženy.

-         Latentné štádium (od 6.r. -  puberta) – sexualita je potlačená a deti preferujú hry s príslušníkmi toho istého pohlavia, doba kľudu a pohody;

-         Genitálne štádium (od puberty) – začiatok prežívania sexuálnych pocitov k iným ľuďom – dozretie sexuálneho záujmu.

 

4. PERIODIZÁCIA CELOŽIVOTNÉHO CYKLU

- rozčlenenie psychologického vývinu človeka na štádiá, ktoré sú vymedzené chronologickým vekom:

  1. prenatálne obdobie - 0-280 dní od oplodnenia
  2. novorodenecké obdobie - 0-1 mes.
  3. dojčenské obdobie - do 1 roka
  4. obdobie batoľaťa- 1-3 rok
  5. predškolský vek - 3-6r.
  6. školský vek -  a/ mladší ŠV 6-9 r.

                             b/ stredný ŠV 9-11 r.

                             c/ starší ŠV 11-15 r.

  1. obdobie adolescencie - 18-22 r.
  2. obdobie dospelosti - a/ mladá dospelosť 20-22-35 r.

                                        b/ stredná dospelosť- 35-45 r. (kríza stredného veku – samovr.)

                                        c/ staršia dospelosť- 45-60 r. (odchod do dôchodku)

  1. staroba - a/ raná - 60-75 r.

                           b/ pravá (vrcholná) -75-120 r.

 

Prenatálne obdobie – 0-280 dní od oplodnenia po pôrod, intrauterinný vývin = vnútromaternicový, vývin v tele matky. Začína sa oplodnením vajíčka spermiami v tele matky, a končí pôrodom. Dominuje biologický vývin (vytvárajú sa všetky orgány a orgánové systémy. Objavujú sa prvé psychické reakcie – plod je schopný s matkou komunikovať, získava prvé skúsenosti). Jeho vývin je úzko spojený s organizmom matky.

- teratogénne činitele -(teras = malformácia) škodlivé činitele; definujú sa ako agresívne činitele, môžu ovplyvniť alebo poškodiť ďalší vývin plodu. Kritická perióda pre vývin plodu