Prednáška č. 2

 

Profesijné vzdelávanie a jeho manažment ako predmet skúmania profesijnej andragogiky.

 

       Profesijná andragogika je integrálnou súčasťou andragogiky a zameriava sa na skúmanie výchovy a vzdelávania dospelého človeka v jeho profesijnom živote.   Môžeme to povedať  aj inak – jej predmetom je skúmanie intencionálnej  socializácie dospelého človeka v oblasti profesijnej práce.  Mohli by sme hovoriť  aj  špecificky o profesijnej socializácii  /Švec,1995,s.137/  ako o procese transmisie a akceptácii vzorov profesionálneho správania sa , konania, zmýšľania, ako aj špecifických foriem kultúry profesionálnej práce.

       V literatúre sa stretávame aj s termínom andragogika práce“ /Turos,1993,s.222/,  ktorá je charakterizovaná ako vedná disciplína, ktorá skúma dospelého človeka v oblasti jeho práce, jeho prípravy na prácu, prispôsobenie sa pracovným okolnostiam a kvalifikačnému procesu.

      Ak je úlohou teórie, pozorovanie nových javov , faktov a vzťahov medzi nimi a vytváranie určitého systému poznania tak potom  profesijná andragogika má ambície stať sa teóriou pre oblasť  profesijného vzdelávania a personálneho riadenia  skúmaním týchto oblastí a odhaľovaním možností pomoci dospelému človeku pri riešení problémov jeho profesijného života. Jej  veľmi významnou úlohou je  produkcia teórií, ktoré nám umožńujú orientáciu pri plánovaní profesijnej kariéry a v aplikačnej rovine ponúkajú metódy a techniky zvládnutia záťažových situácií v našom profesijnom živote.

    Význam profesijnej andragogiky ako zdroja poznania pre prax bude stále narastať.   Rastúci význam podnikovej kultúry, kooperatívnych metód riadenia a delegovanie zodpovednosti na hierarchicky nižšie miesta vedie k prechodu od personálneho riadenia k personálnemu rozvoju – konštatuje M. Beneš/1998,s.110/.  To má za následok, ako uvádza ďalej, že procesy učenia sa nemožno redukovať len na tradičnú výučbu – školenia alebo inštruktáže, ale procesy učenia sa v rastúcej miere zaisťujú priamo na pracovisku. Riadiaci pracovníci preberajú aj vzdelávacie úlohy a v budúcnosti sa očakáva andragogická práca aj od inžinierov a technikov. Tu je ovšem nevyhnutná, ako konštatuje autor, aj odborná pomoc andragógov ako poradcov a organizátorov  .

 Potreba profesionálnych andragogických pracovníkov v oblasti profesijného vzdelávania stále narastá. V tejto súvislosti je potrebné sa bližšie venovať  problému ich profesijných kompetencií. Ak chceme však hovoriť o profesijných kompetenciách manažérov profesijného vzdelávania musíme si najskôr analyzovať čo rozumieme pod profesiou, povolaním a čo rozumieme pod profesijným vzdelávaním.

V čom spočíva profesionalita? Kto je profesionál ? Čím sa líši od amatéra a

diletanta?

Svojou kvalifikáciou a svojim vzťahom k práci.

J. Havlová / 1996/ uvádza nasledovnú definíciu povolania.  Povolanie je:

a.Sústava činností vnútorne spätých a vyžadujúcich určitý okruh znalostí a zručností

b.   Činnosti vykonávané dlhodobo a systematicky a zakladajúce materiálnu existenciu jednotlivca

c.   Určenie miesta v spoločenskej štruktúre

d.   Činnosť formujúca, ak je vytrvale vykonávaná, sociálnopsychologické a fyzické vlastnosti nositeľov.

            Merítkom   príslušnosti k povolaniu je osvedčenie - licencia na jeho výkon t.j. zodpovedajúca kvalifikácia ako predpoklad systematického  vykonávania povolania v dlhšom časovom období. To má rozlíšiť skutočných predstaviteľov povolania od k prechodných „spolucestujúcich“,  ktorí ho vykonávali len krátkodobo alebo nemajú príslušnú kvalifikáciu.

Objektívne aj laickou verejnosťou vnímané rozdiely vyplývajú zo základných kritérií, ktorými sú:

·       obsah pracovnej činnosti a charakter pracovných podmienok

·       kvalifikácia, nároky na znalosti, spôsobilosti/zručnosti/ a sociálnopsychologické vlastnosti

·       zisk, materiálne i nemateriálne výhody spojené s výkonom povolania

·       prestíž, miera úcty, priznávaná určitému povolaniu./Havlová,1996/.

Všetky kritériá sú vzájomne prepojené a vyplývajú jeden z druhého.

Ako je to v pracovnom  prostredí, na ktoré zameriava svoju pozornosť Profesijná andragogika a pre ktorú pripravuje kvalifikovaných odborníkov?

 

Profesijný život človeka v súčasnosti má mnohé nové aspekty.

         V posledných rokoch sme sa museli vyrovnávať s mnohými  spoločenskými a ekonomickými zmenami, ktoré mali priamy dopad  na profesijný život človeka. Andragogika ako jedna z vied o  človeku, ktorá skúma procesy výchovy a vzdelávania  sa  zameriava, okrem iného, i na hľadanie mechanizmov, ktoré by  uľahčovali dospelému človeku v jeho profesijnom živote  vyrovnávať sa s týmito zmenami. Špecificky sa týmito problémami  zaoberá profesijná andragogika  Problematika rozvoja ľudských zdrojov je  veľmi  úzko spojená s profesijnou andragogikou.  „Fenomén ľudských zdro­jov ako proces je v podstate pokračovaním procesu socializácie  a jeho podstatnej zložky vzdelávania, pretože tu ide tiež- a to  podstatne - o vedenie k osobnému rastu, ktorého obsahom nie je  len školenie, ale vytváranie podmienok sebarealizácie v najšir­šom slova zmysle.“ /Nakonečný, 1993./ Personálny a sociálny rozvoj pracovníkov má smerovať  k vnútornému uspokojovaniu z vykonávanej práce, k zachovaniu  rovnováhy medzi pracovným výkonom a sebarealizáciou. Významnými  procesmi, ktoré napomáhajú tomuto smerovaniu sú - plánovanie a  rozvoj kariéry, profesijné poradenstvo a manažment profesijného  vzdelávania. Nároky na profesijný vý­voj ,ktorý nikdy nekončí a stáva sa doslova celoživotným vyža­dujú skúmanie a zovšeobecňovanie, ako i modelovanie systému ďalšieho  profesijného vzdelávania , poradenstva a koncepčnej  personálnej práce  a v neposlednej miere utváranie a zdokonaľovanie konceptu profesionalizácie .Proces profesionalizácie v neposlednej miere závisí od kvalifikovanosti osôb, ktoré v tejto oblasti pracujú.

 

Profesijná cesta

 

Hlavným štruktúrotvorným faktorom sa stáva produktívna práca. Táto etapa je charakteristická rozličnými premenami, ktoré sú odrazom vývoja počas ročnej ekonomickej aktivity jedinca, keď sa menia jeho sociálne prostredie, profesijné nároky a schopnosti, zložité procesy jeho sociálnej adaptácie a pokračujúcej socializácie.

Dôležitá je otázka profesijnej mobility.

 tj. pohybu v povolaní a zamestnaní. Môžu sa ním meniť všetky faktory /technologický, ekonomický a sociálny/, alebo len niektorý z nich.

Profesná dráha je pevne zviazaná so životným cyklom. /napr. človek, ktorý získal vedúcu funkciu hneď po nástupe do zamestnania je v inej pozícii ako ten, kto takýto nástup zažil niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku.

 

Čo vplýva na profesijnú dráhu človeka?

Nielen jeho osobné možnosti, ale aj možnosti, ktoré mu boli poskytnuté a ciele ktoré si stanovil.

Profesijná dráha je osou formovania celého životného štýlu osobnosti a preto sa netýka len samotnej pracovnej aktivity, ale ovplyvňuje celkovú štruktúru životných plánov, volného času, rodinného života apod. Spoluurčuje aj typ sociálnych vzťahov človeka a jeho správanie.

Prechod do novej profesie je súčasne prechodom do novej sociálnej situácie.

Rozmanitosť  profilu profesijných dráh /ciest/ je mimoriadne pestrá a preto nemožno vytvoriť nejakú univerzálnu teóriu priebehu profesijnej cesty. /napr. niektoré sú zabudované do funkčného systému /vojaci/, iné na špecializáciu /lekári/, iné na profesijnú  všestrannosť /údržbári/ a pod

Tretí moment je že dosiahnutím určitej pozície/alebo naopak stratou/ dochádza k zmene životných cieľov v určitej etape života.

Štvrtý – odlišnosť profesijných ciest mužov a žien.

Napriek týmto špecifikám možno stanoviť základné prvky profesijnej cesty.

·         Výber povolania /viazaný na prechod od vzdelania k profesii

·         Vstup do povolania

·         Profesijná adaptácia /prvé roky v povolaní/

·         Zmena pracoviska /fluktuácia, migrácia/

·         Profesijný vzostup /kariéra/

·         Profesijná stabilizácia

·         Profesijný  zostup /neúspech v povolaní,tzv,“maléry

 

Profesijný štart.

Vstup do ekonomickej aktivity je len zdanlivo začiatkom profesijnej cesty. Nie je jednoznačne určený prechádzajúcou kvalifikačnou prípravou. Voľba povolania je voľbou profesijnej perspektívy a podstatným faktorom voľby životného plánu, ktorý je spojený s celkovou konsolidáciou života jednotlivca, jeho bývaním, rodinným, životom, životným štýlom a pod.

Pre mnoho mladých ľudí sa až vstupom do  povolania otvára obdobie profesijnej orientácie. Prvé povolanie býva mnohokrát experimentom Mladý pracovník prichádza do nového sociálneho prostredia vekove  heterogénneho s relatívne pevnou štruktúrou formálnych a neformálnych vzťahov so špecifickými odbornými a sociálnymi očakávaniami. Čím vyššiu pozíciu zaujme tým väčšia je jeho zodpovednosť a tým ťažšie sa do konkrétnej situácie vpravuje. .

Rozpor medzi znalosťami a skúsenosťami

-rozpor medzi osobnými ašpiráciami a záujmami pracoviska

Vo výskumoch mobility je známy poznatok : čím nižšia je úroveń profesijného štartu, tým väčšia je pravdepodobnosť následného vzostupu.

Veľkú úlohu  pri profesijnom štarte zohrávajú aj faktory mimoprofesijné a mimokvalifikačné.

Vzdelanostná cesta, rodina, perspektívy vlastnej životnej cesty, materiálne výhody zamestnania apod.

Vstup do profesie možno považovať za obdobie, ktorého význam je možné hodnotiť len v kontexte ďalšieho tzv. adaptačného obdobia.

 

Adaptačné obdobie.

Obdobie profesijnej adaptácie, ktoré trvá 1-3 roky po vstupe do ekonomickej aktivity, zahrnuje všetky problémy spojené so samotným profesijným štartom, avšak zasadené do širokého rámca formovania profesijnej dráhy.

Adaptačný proces sa často vyznačuje – nespokojnosťou s vykonávanou prácou. Nízkou identifikáciou s prácou a s organizáciou, vysokou kritickosťou na nadriadených, čo sa spája so sklonom k rozhodnutiu zmeniť miesto, ale súčasne sa toto rozhodnutie odkladá v očakávaní zlepšenia.

Interakcia nového zamestnanca vyžaduje obojstranné pochopenie. Mladý pracovník má dve možnosti – odísť alebo presvedčiť svojou praktickou činnosťou. Je tu aj tretia možnosť stáť sa outsiderom -pracovníkom, ktorý sa zameral na iné ako pracovné hodnoty alebo sa vžil do role pasívneho človeka.

Adaptačná fáza je teda pre utváranie profesijnej dráhy  určujúca : formuluje základné ciele, profesijné záujmy, výkonovú orientáciu, pracovné kritériá. Je to fáza v ktorej dochádza k hodnoteniu vlastných možností v reálnom kontexte pracovného systému. Je to obdobie overovania hľadania v systéme práce.

 

Vyhraňovanie a koordinácia.

Adaptačná fáza prechádza do fázy vyhrańovania  ,ktorá kumuluje medzi 6 až 10 rokom po vstupe do praxe. Ide o dobu vrcholnej pracovnej aktivity a angažovanosti.

Je to súčasne obdobie zabezpečovania základných potrieb bývanie, domácnosť, auto apod. redukcia záujmov, zužovanie sociálneho priestoru /redukcia priateľov, znižovanie niektorých životných nárokov apod

V profesijnej dráhe ide o fázu vyhranene „ekonómie času, o etapu keď prevláda vedomie že nemožno strácať čas, že doterajšie investície musia priniesť ovocie. Tento proces vrcholí v strednom veku a je poznamenaný ostrým bilancovaním a prehodnocovaním doterajšej cesty. A práve v tejto etape dochádza k najintenzívnejšej profesijnej mobilite, ako vzostupnej tak zostupnej.

Nasledujúce obdobie / nastáva tak po 15 rokoch ekonomickej aktivity/ možno nazvať dobou profesijnej koncentrácie. Je výrazne poznamenané mimoprofesijnými okolnosťami života, predovšetkým novou rodinnou situáciou /deti sa osamostatńujú/, relatívne vyššia životná úroveň, stabilizácia životného štýlu, životných stereotypov, sociálnych kontaktov a pod osobné profesijné záujmy začínajú byt stotožňované s nárokmi a úlohami organizácie..

V tomto období výrazne rastie význam skúseností získaných v priebehu profesijnej cesty a klesá naopak váha ostatných faktorov /formálneho vzdelania apod./ Určujúcim motívom pracovnej výkonnosti  sa stáva identifikácia s povolaním.