Časová pôsobnosť

Základným pravidlom pre časovú pôsobnosť je zákaz pravej retroaktivity = je vyjadrením zásady právnej istoty občana, pretože páchateľ má mať v čase spáchania trestného činu možnosť vedieť, že jeho konanie je trestným činom a aká mu hrozí sankcia.

zákaz pravej retroaktivity => v trestnom zákone znamená, že trestnosť skutku sa posudzuje podľa toho zákona, ktorý je účinný v čase spáchania trestného činu.

§ 2 , ods. 1 – Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Ø      použije sa ten zákon, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Priaznivosť sa riadi viacerými kritériami – nie len podľa výšky sankcie

 

§2, ods. 2 – Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Ø      umožňuje taký druh trestu, ktorý je pre páchateľa priaznivejší

 

§2, ods. 3 – ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o opatrení rozhoduje

 

§84 Trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.

 

Doba spáchania trestného činu – doba dokonania trestného činu a to bez ohľadu na to či začiatok spáchania trestného činu spadá do doby účinnosti predchádzajúceho zákona.

Prevádzači organizovali trestnú činnosť 2 roky, OČvTK mali podozrenie , požiadali o povolanie vykonávať odposluch, aby mali materiál, ktorým by usvedčili páchateľov = bola dôležitá doba kedy ich prichytili, kedy bola ukončená trestná činnosť a táto sa posudzovala podľa nového Trestného zákona.

 

Územná pôsobnosť

Upravená v §3 a vymedzuje okruh prípadov, ktoré sa posudzujú so zreteľom na miesto spáchania trestného činu. Miestom spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom páchateľ konal (napĺňal objektívnu stránku trestného činu) alebo kde nastal následok alebo mal nastať následok (následok, ktorý predpokladá objektívna stránka TČ podľa zákona)

Zásada teritoriality – zásada prejavu zvrchovanosti štátu. Štát nevykonáva cudzie rozsudky, iba ak ich uzná svojimi trestnými orgánmi alebo ak ho zaväzuje medzinárodná zmluva.

-         táto zásada vychádza z toho, že podľa nášho Trestného zákona sa posúdia všetky trestné činy, ktoré boli na našom území spáchané.

územie – časť zemského povrchu ohraničená štátnymi hranicami, priestor nad a pod zemským povrchom + vojenské, civilné, colné lode a lietadlá.       

 

 

Pri ostatných lietadlách platí „princíp vlajky“ = paluby týchto lietadiel sa riadia jurisdikciou štátu, kde sú registrované (§3, ods. 3) – Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky.

 

o       podľa §7, ods. 2 sa tieto ustanovenia nepoužijú ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva prijatá SR

 

Exteritoriálne územia – najmä sídla veľvyslanectiev a niektorých     = nie sú vyňaté úplne z našej jurisdikcie (nemožno povedať, že nie sú územím nášho štátu) , ale podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, môžu naše štátne orgány vstúpiť na územie týchto

orgánov len so súhlasom daného diplomata.  – naše orgány tu nemôžu stíhať orgány požívajúce diplomatickú imunitu.

 

dištančné delikty - §3, ods. 2 = Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ:

a) dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo

b) dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok.

Trestný čin sa považuje za spáchaný na našom území aj vtedy, ak páchateľ sa dopustil konania v cudzine, ale následok nastal aspoň z časti na našom území a tiež vtedy , ak sa páchateľ dopustil konania aspoň z časti na našom území a následok nastal v cudzine. (odoslanie výbušniny z jedného štátu na územie druhého štátu, kde dôjde k výbuchu)

-         ak je skutok spáchaný opomenutím (neplatenie výživného, nezaplatenie dane) – ak je páchateľ v Čechách ale výživné má platiť na Slovensku, naše orgány začnú trestné konanie.

 

tranzitné trestné činy – také trestné činy, kde sa páchatelia pohybujú po územiach viacerých štátov a týmto pohybom aj rozvíjajú vzťah medzi konaním a účinkom aj keď na tých jednotlivých miestach priamo ku konaniu nedošlo (pašovanie drog)

 

ð     osoby vyňaté zo zásady teritoriality na základe svojho osobného postavenia – sú to výnimky v ktorých sa opatrenia štátu a trestný postih nemôžu uplatniť, tieto osoby sú úplne alebo čiastočne vyňaté z pôsobnosti OČTK – „exempcia“(vyňatie)                           §8 Trestného poriadku

hmotnoprávna exempciaje vždy trvalá a toto privilégium znamená, že čin osoby, ktorá ním disponuje nie je vôbec trestným činom a to tak v čase spáchania činu ako aj neskôr, keď už dôvod beztrestnosti odpadol.

procesnoprávna exempciamá dočasnú povahu, znamená, že OČTK a súd nemôžu proti osobe požívajúcej privilégium nestíhateľnosti začať alebo viesť trestné stíhanie.