Prednáška 1) 19.2.2004       

Základný pojmový aparát účtovníctva

Definícia účtovníctva – je vedou o zbere, zázname, klasifikácii, sumarizácii a interpretácii finančných a im podobných dát, takým spôsobom aby sa mohli uskutočňovať podnikateľské rozhodnutia. Je jazykom podnikateľskej komunikácie.

Funkcie účtovníctva:

  1. registračná a dokumentačná – účtovníctvo je registrátorom ekonomických dejov v podniku, zo zásady dokumentácie vyplýva preukaznosť účtovníctva, čo znamená, že každý účtovný zápis je doložený účtovným dokladom.
  2. informačná – poskytuje informácie vonkajším aj vnútorným užívateľom.
  3. dispozičná – poskytuje podklady pre riadenie
  4. kontrolná – účtovníctvo je pamäťovým systémom podniku a nástrojom kontroly vďaka svojej metodike.

Na účtovníctvo sa môžeme pozerať ako na:

»         vednú disciplínu (prierezové ekonomiky)

»         účtovný informačný systém podniku

»         servisu a činnosti

 

Účtovná jednotka – je FO alebo PO, ktorá má povinnosť podľa obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve viesť účtovníctvo. Všetky PO sú účtovnými jednotkami, pokiaľ ide o FO sú účtovnými jednotkami iba tie, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov ak preukazujú pre daňové účely svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Užívatelia účtovných informáciíexterný, interný (manažment, obchodný partneri, banky, a iný veritelia, finančné orgány, konkurencia, ...)

 

Účtovné obdobie – je presne vymedzený časový úsek, za ktorý sa evidujú jednotlivé účtovné kategórie a zisťuje sa výsledok hospodárenia. V našej právnej úprave účtovníctva je riadnym účtovným obdobím – kalendárny rok, - hospodársky rok –12 po sebe nepretržite nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré sa nezhodujú s kalendárnym rokom,(toto účtovné obdobie sa uplatňuje za určitých stanovených podmienok).

Účtovné jednotky určujú o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva v tom období s ktorým časovo a vecne súvisia, prípadne v období v ktorom sa uvedené skutočnosti zistili.

 

Právna úprava účtovníctva v SR. Najvyššou právnou normou, ktorá stanovuje povinnosť viesť účtovníctvo je zákon 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Špeciálnym zákonom pre túto oblasť je v súčasnosti platní zákon 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ďalšie právne normy: opatrenia ministerstva financií (MFSR),ktoré stanovujú záväzne účtovne osnovy a postupy účtovania pre rôzne typy účtovných jednotiek. Ďalšie opatrenia a metodické pokyny MFSR (účtovná závierka, usporiadanie,...). Nadväzujúce právne normy (zákon o daniach z príjmov, o DPH, ostatné daňové zákony, živnostenský zákon, občiansky zákonník, zákon o cestovných náhradách, o konkurze a vyrovnaní,...).

 

Národný účtovný systém – je metodiky účtovania platná v danom štáte vyznačujúca sa určitými špecifikami. U nás sa k 1.1.1993 uskutočnila účtovná (aj daňová) reforma, ktorá znamenala radikálne zmeny v obsahovej, metodickej a kvalifikačnej stránke účtovníctva, zmeny v jeho filozofii a funkciách – výsledkom bol nový národný účtovný systém SR, ktorý rešpektuje direktívy Rady EÚ a všeobecné uznávané účtovné zásady. Pre väčšiu porovnateľnosť a transparentnosť účtovných informácií je účtovníctvo regulované:

»         štátom, ktorý túto činnosť vykonáva v zastúpení MFSR (legislatíva, metodické pokyny a usmernenia)

»         prostredníctvom profesijných účtovných organizácií slovenská komora certifikovaných účtovníkov (SKCU), slovenská komora audítorov (SKA)

 

Na národnej úrovni hovoríme o regulácii účtovníctva, jej súčasťou sú 2 postupy:

1. unifikácia – používanie jednotlivých postupov a rieše

2. samoregulácia – uplatňovanieeobecných účtovných zásad a štandardov účtovnými jednotkami

Na medzinárodnej úrovni hovoríme o harmonizácií účtovníctva (zosúladenie), táto prebieha:

1.      na európskej úrovni pomocou direktív Rady EÚ – 4.,7, a 8. direktíva Rady EÚ (kódex účtovnej legislatívy EÚ). Majú obligatórny charakter.

2.      na celosvetovej úrovni – pomocou všeobecných uznávaných účtovných zásad, ktoré majú fakultatívny charakter – charakter odporúčanej účtovnej filozofie. Takéto štandardy vypracoval napr. medzinárodný výbor pre účtovné štandardy zo sídlom v Londýne IASC (International Accounting Standards Commitee)

 

Účtovná sústava – vlastný spôsob zaznamenávania ekonomických procesov a javov. V podmienkach SR je možné používať jednu z dvoch účtovných sústav:

  1. sústava jednoduchého účtovníctva
  2. sústava podvojného účtovníctva

Zákon stanovuje aj podmienky použitia týchto účtovných sústav pre jednotlivé účtovné jednotky.

V sústave podvojného účtovníctva účtujú: - obchodné spoločnosti, - družstvá, - štátne podniky, - FO zapísané do obchodného registra (individuálny podnikatelia). Všetky ostatné účtovné jednotky môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Platí zásada, že ten kto môže viesť jednoduché účtovníctvo môže viesť aj podvojné, na opak táto zásada neplatí. Postup prechodu z jednej účtovnej sústavy na druhú stanovujú príslušné opatrenia ministerstva financií.

Účtovné sústavy – jednoduché účtovníctvo

                            - podvojné účtovníctvo – finančné

-         vnútro organizačné