1. ZÁKLADNÉ KOMPONENTY VÝKONNÉHO ČLOVEKA  - SEBAHODNOTENIE, SEBAÚCTA,

   SEBAVEDOMIE, SEBAOBRAZ – A ČÍM SÚ SATUROVANÉ.

 

Od narodenia sme hodnotení podľa výkonnostných kritérií.

Aby človek dosahoval výkon, musí jeho osobnosť obsahovať komponenty, kt. zabezpečujú:

              - odolnosť voči fyzickej a psychickej záťaži

              - a adaptabilitu k prostrediu

KOMPONENTY:

1. SEBAHODNOTENIE

    Þ súbor úsudkov a mienok, kt. má jedinec o sebe

    - výsledkom úsudkov a mienok je ® sebahodnota

    - má 2 póly: - maximálnu spokojnosť

                        - nespokojnosť so sebou  - z toho môže dôjsť ku komplexom menejcennosti

    - miera určovania je určovaná správaním sa človeka v nejakých situáciách

    - človek má 2 tendencie sebahodnotenia:

                   1. zvýšesebahodnotenie – vedie ku nekritickému postoju ku vlastným možnostiam

                   2. znížesebahodnotenie – vedie k blokovaniu aktivity a k dosahovaniu nižších než možných   

                                                                  výkonov

              - pokiaľ odchýlka medzi nimi nie je vysoká – pôsobí ako motor, miera hodnotenia je .............

              - pri veľkej odchýlke sa cieľ nedosahuje a dochádza k frustrácii ® to vedie k obrane ® to k posú-

                   vaniu cieľov, zodpovednosti

    - sebahodnotenie sa formuje v priebehu celého života

    - na jeho utváranie vplýva: - vlastná zodpovednosť, skúsenosť – presviedčame sa čoho sme schopní

                                              - posudok ľudí, s kt. sa jedinec stretáva – jedna sa o posudok tých, kt. sú pre

                                                           neho dôležitý, počet ľudí nesmie byť predimenzovaný – dôkladný výber

                                              - rodinné prostredie, výchova

                                              - prináležitosť k danej skupine – miera spolupatričnosti

                                              - miera zhody názorov s danou skupinou

    - sebahodnotenie má vždy subjektívny charakter

    - človek má tendencie vyberať si pozitívne tendencie

              ľudia, kt. sa hodnotia vyššie ® vyššie sebahodnotenie

                        - príznačné pre ľudí, kt. sú  populárny v skupine

                        - ľudia kt. si veria – veria v správnosť svojho názoru, konania, sú tolerantní voči názoru iných

              ľudia, kt. sa hodnotia nižšie ® nižšie sebahodnotenie

                        - majú menšiu dôveru, schopnosť zaobchádzať s faktami

                        - vyhýbajú sa novým tendenciám, situáciám

                        - sú veľmi ľahko zraniteľní mienkou druhých

                        - majú silnú tendenciu podliehať vonkajším tlakom

2. SEBAÚCTA

    ® ide o prežívanie vlastnej ceny

         - človek má takisto svoju cenu (mieru hodnoty), s kt. môže obchodovať v rámci pracovného začlenenia

    Þ ide o relatívne objektívne prijatie vlastného sebaobrazu na realistickom posúdení vlastných možností a

           limitov a z toho prameniaceho uspokojenia sa s týmto obrazom  

    - prežívanie vlastnej ceny je špecifickým postojom subjektu k sebe vzhľadom k údajnej cene vlastnej

         osoby pre druhých ľudí

    - vlastná cena: - pozitívna

                            - negatívna

    - je diskutabilné, či sa pocit vlastnej hodnoty utvára u každého človeka

    - existujú názory, že postoj sebaúcty sa krivo formuluje u ľudí:

                             - kt. boli v detstve odstrkovaní, nikto ich nemal rád

                             - kt.  boli negovaní

                             - kt. boli emocionálne deprimovaní, zosmiešňovaní, nemilovaní ® sú výkonnostne slabí

    - sebaúctu saturuje predovšetkým: - telesný zjav – ide o mieru identifikácie sa so sebou (som spokojná

                                                                                         sama so sebou ako vyzerám a pod.)

                                                           - psychické vybavenie

                                                           - vlastné výkony

                                                           - spoločenské vybavenie

    - prvotným zdrojom sebaúcty ® je rodina a rodičia

            - rodičia sú prví, kt. vytvárajú u jedinca obraz, mienku o svojej vlastnej cene

            - nesmieme sa báť chváliť a báť sa, že chválu preženieme

    - čím je veľkosť spoločenského súhlasu väčšia, tým labilnejšia je miera sebaúcty,

         nedostatok sebaúcty pôsobí negatívne -  v najhoršom prípade končí rozkladom osobnosti

3. SEBAVEDOMIE

    - chápe sa dvojako:

    1. Globálne sebavedomie – zahrňujeme sem relatívne stálu percepciu vlastnej  kompetencie a ašpirácie

                        - stabilné vnímanie ako človeka, kt. je kometentný a má svoje ašpirácie

                        - je často príznačné pre ľudí psychicky vyrovnaných, primerane kultivovaných

    2. Situačné sebavedomie – zodpovedá percepcii výkonových možností v rámci špecifických úloh alebo

                          konkrétnych podmienok

        

    - jedným zo základných kritérií sebavedomia je ® do akej miery jedinec pociťuje, že riadi svoj život podľa

         vlastných regulatívov a zameriava ho len k tým účelom, kt. vychádzajú z jeho sebapoňatia

         ( som vlečený niekým a dostanem sa tam, kde ma to zaveje al. sa riadim svojím vlastným .................)

    - vyššia miera sebavedomia je charakterizovaná:

                             - svojou vlastnou aktivitou

                             - dôverou vo vlastné kompetencie

                             - ochotou pustiť sa do náročnejších úloh

                             - flexibilita adaptácie – som pružný, prispôsobujem sa

                             - vyššou frustračnou toleranciou, odolnosťou

                             - osobnou nezávislosťou – cítim sa byť slobodný

                             - schopnosť kriticky zhodnotiť svoje vlastné negatíva

    - nižšia rovina sebavedomia je charakterizovaná:

                             - tendenciou upadať do skľučujúcich stavov

                             - difúzny, nekonzistentný sebaobraz

                             - neznášanlivosťou a pochyblivosťou – prejavuje sa voči ľuďom, kt. sú podľa neho nedo-

                                                                                              statočne konformný 

                             - úzkostná tendencia pri konaní s ľuďmi, vnútorné napätie, tenzia

                             - veľmi často oscilujú medzi strachom a menejcennosťou (na jednej strane) a intenzívnou

                                  túžbou predstihnúť iných ľudí (na druhej strane)

                             ® z toho vyplýva tendencia klásť si neúmerne vysoké ciele, požiadavky  - kladú si ich

                                       napriek tomu, že vopred vedia, že sú nedosiahnuteľné – tým pádom sa uspokojujú         

                                       - uspokojí ich to, že vedia, že ten cieľ nedosiahnú ani druhí ľudia – sú si rovní v tom

                                          že obaja sú neúspešní

www.anti skola.eu

4.  SEBAOBRAZ

    Þ vlastná predstava o sebe, uvedomenie si vlastnej osobnosti

    - obsahuje 4 aspekty:

         1. Kognitívny aspekt (poznávací) – zahŕňa predstavu o charakteristikách a predstavu o vlastnej osobe

         2. Afektívny aspekt – citový vzťah k sebe - ide tu o najrozličnejšie varianty sebaprijímania resp.

                                  sebaodmietania  (mám sa rád - nemám sa rád, do akej miery sa mám rád...)  

                             - finále sebaodmietania ® sebavražda,  soc. pokus,  nechcem byť na tomto svete

         3. Hodnotiaci aspekt – hodnotím seba, mám tendenciu hodnotiť sa pozitívne

                                  (napr. nestihnem autobus, neobviním seba že meškám, ale šoféra, že išiel skôr)

         4. Vôľový aspekt – vzťahuje sa na mieru dôvery a sebaúcty a na – reálne JA (ako sa vnímam)

                                                                                                                - ideálne JA (aký by som  chcel byť)

    - sebaobraz slúži k získaniu vlastnej identity – napr. kto som a kam patrím

     IDENTITY:

          1. fyziologická al. psychologická – identifikujem sa so svojím pohlavím al. vekom (rešpektujem rolu

                                             ženy, al. muža)

                                       - ak sa neidentifikujem so svojou rolou nastáva ® deviácia (transexuáli a pod)

                                       - ak sa neidentifikujem s vekom – 60r. sa stále cíti ako žiadúca 25 ročná al. menej

         2. sociálna identita – ide o schopnosť prijímať dané soc. roly, kt. sú nám urče

         3. osobná identita – jedná sa o výsledok individualizácie jedinca,  tzn. procesu stávania sa samým

                                       sebou

 

  HELUS – nazýva sebaobraz ® sebapoňatie  - podľa neho je sebapoňatie saturované:     

              1. vlastným telom – jedná sa o úsudok a hodnotenie vlastného tela

              2. JA – mnou – JA je nositeľom noriem, hodnôt, presveenia + nositeľom určitých vlastností  a

                                       zdrojom určitého konania

              3. JA ako vlastníctvo – vnímam seba samého ako vlastníka, patrím si, som svoj

                                       - môžem si so sebou robiť čo chcem, ale dôsledky si nesiem sám

              4. sociálnou zložkou – pozícia, status, prestíž, rola, kt. zastávam v rámci svojho postavenia

              5. ašpiratívne resp. ideálne sebapoňatie – aký by som chcel byť, čo by som chcel dosiahnuť

- Každý jedinec by sa mal snažiť upevňovať sebaobraz