Prednáška číslo 1

19. 09. 2007

. Literatúra:

Sociologie pro ekonomi a manažeri a : Nový a kol

 

Sociológia práce

-         môžeme považovať za interdisciplinárny vedný odbor, pretože svojím obsahom patrí do viacerých vedných disciplín (biológia, sociológia)

-         je to jedna z aplikovaných vedných disciplín, ktorá skúma podmienky, ktoré vznikajú pri práci

-         skúma spoločenský a individuálny význam práce, vplyv práce na rozvoj spoločnosti a ejj jednotlivých členov

 

Obsah sociológie práce

1.      skúmať organizáciu a deľbu práce v jej historických a aktuálnych ekonomických podmienkach

2.      skúmať pracovné podmienky v rozličných zamestnaneckých skupinách

3.      skúmať vplyv práce na medziosobnostné vzťahy (podnikový psychológ skúma správanie človeka, sociológ vytvára pracovné skupiny, kto sa kam hodí), ktoré vznikajú v priebehu pracovnej činnosti

4.      skúmať vplyv podnikateľských záujmov na sociálnu klímu – dlhodobé – stav ovzdušia (krátkodobá je atmosféra)

5.      skúmať vplyv záujmových organizácií (odborov) a profesijných skupín (komora lekárov, právnikov)na vytváranie podmienok pre vykonávanie práce. Záujmové organizácie sú väčšie – dokážu viac (napríklad predĺžená dovolenka)

 

Predmet sociológie práce

  1. otázky definície práce a jej klasifikácie podľa rozličných kritérií. (práca je činnosť, ktorou sa získavajú prostriedky pre voľný čas)
  2. skúmať vplyv práce na rozvoj spoločnosti, teda ktoré profesie sú perspektívne, kde by mali študenti študovať, aby sa umiestnili na trhu práce
  3. zaoberať sa otázkami činiteľov, ktoré vplývajú na motiváciu zamestnanca a jeho produktivitu (pr. mzda, smennosť..)
  4. otázky vplývajúce na uspokojenie zamestnancov v pracovnej činnosti= z hľadiska uplatnenia vo vlastnej profesii, z hľadiska starostlivosti o zamestnancov
  5. skúmať problematiku vedenia pracovných kolektívov a organizácie práce (vo všeobecnosti uprednostňujú ľudia liberálny štýl vedenia)
  6. problematika utvárania profesionálneho vzťahu k práci

 

Práca zo sociologického hľadiska

Základná sociálna činnosť, ktorej pomocou pracovných nástrojov /poznatky, vedomosti, zručnosti, ktoré sú majetkom človeka) pretvára prírodné predmety v úžitkové hodnoty. Zabezpečuje tým materiálnu existenciu ľudskej spoločnosti.

V sociológii práce je potrebné všímať si význam jednotlivých druhov práce pre spoločnosť a spôsob ich odmeňovania

Stránky práce:

  1. fyziologická – každá pracovná činnosť predpokladá vynakladanie svalovej a mozgovej energie (za mozgovú energiu je odmena vyššia)
  2. technická – spočíva v tom, že mnohé pracovné činnosti predpokladajú vysokú technickú zručnosť
  3. ekonomická – spočíva vo výrobno-spotrebiteľských vzťahoch. Výrobca potrebuje odbyt svojho tovaru
  4. psychická – spočíva v nároku pracovnej činnosti na duševno človeka (každá práca psychicky vyčerpáva)

 

Práca je činnosť, ktorou sa sprostredkúva minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

 

Spoločenský charakter práce vyplýva zo spoločenskej interakcie, ktorá vzniká medzi producentmi a konzumentmi. Spoločenská sociálna stránka práce spočíva aj v tom, že každý človek je existenčne závislý na práci mnohých ľudí a svojou prácou umožňuje život ďalším jednotlivcom

Deľba práca

-         zaoberali sa ňou už v staroveku

-         existuje:

  1. jednoduchá deľba práce – má 3 stupne

·    zberač + lovec + pastier → najväčší pokrok keď sa z pastiera stal roľník → reprodukcia rastlín → rentabilita

·    remeselníci – niektorí sa stali

·    obchodníci – prevážali tovar, vznik ciest, miest

  1. rozšírená deľba práce – vzniká, keď sa jednoduchá zmení na továrenskú výrobu. Ľudia sa stávajú otrokmi strojov, maximálne využitie pracovníkov – 7 dní v týždni. Naivné myslenie dedinčanov v lepší život v meste. Ľudia sa sťahujú do miest, kde nachádzajú prácu. Robotníci sa špecializujú na určité činnosti, roľníci aj obchodníci na určitý druh.
  2. špecializovaná deľba práce – veľmi úzko špecializované profesie (lekár, učiteľ), nemusia mať výrobný charakter ale spoločnosť bez nich nemôže existovať.

 

Deľba práce patrí k samej podstate historicky neustále sa rozvíjajúceho pracovného procesu. Deľbou práce sa zvyšuje životná úroveň zamestnaných a nezamestnaných občanov štátu

 

Prednáška číslo 2

26. 09. 2007

 

Vplyv práce na sociálne postavenie jednotlivca

 

Považuje sa za kolektívnu činnosť.

V pracovnej činnosti človek vstupuje do zamestnaneckých a medziľudských vzťahov. Zamestnanecké vzťahy označujeme ako formálne, niekto je nadriadený a niekto podriadený.

Medziľudské vzťahy sú otázkou sympatie alebo antipatie.

Formálne vzťahy na pracovisku sú oficiálne stanovené a právne vymedzené, ktoré vznikajú spravidla na základe výsledkov konkurzného pokračovania.

Neformálne vzťahy sa utvárajú vzájomných pôsobením jednotlivcov na seba, môžu mať charakter pozitívnych vlastností, ktoré vznikajú na základe emocionálnej príťažlivosti a môžu mať charakter priateľstva až lásky alebo môžu mať charakter ľahostajnosti až nenávisti. Obidve tie krajnosti prežívania môžu mať negatívny charakter.

Riadiaci pracovník nemôže zasahovať do vzťahov na pracovisku, ale môže zabrániť ich prejavovaniu na pracovisku.

Medziľudské vzťahy vznikajú postupne. Je ich potrebné akceptovať a využiť ich pre cieľ, pre ktorý bola táto pracovná činnosť vytvorená.

Pracovná činnosť sa realizuje v pracovnej skupine, ktorú možno považovať za sekundárnu sociálnu skupinu. Nemožno ju označiť za primárnu, pretože:

  1. je tu väčšia početnosť
  2. stretáva sa za konkrétnym zámerom
  3. je to skupina formálna, kde má každý svoju pozíciu, ktorú musí každý akceptovať, ak si chce udržať prácu

 

Podľa kooperačnej rozlišujeme prac. skupiny:

  1. simultánne – ľudia v nich pracujú súbežne (administratívni pracovníci)

Prednosti simultánneho usporiadania zamestnancov spočívajú v tom, že je veľká kohéznosť (súdržnosť), profesionálna homogenita, ktorá umožňuje zamestnávať ľudí približnej rovnakej kvalifikácie na rovnakom pracovisku. Vznikajú tu oveľa hlbšie medziľudské vzťahy, pracovné prestávky si určujú individuálne, časť pracovných povinností si môžu zobrať domov, alebo pracovať cez víkendy.

  1. sukcesívne – ľudia tu pracujú následne, jeden za druhým (pásová práca), kde jeden zamestnanec je závislý na práci druhého pracovníka, jednak pracovným tempom.

Umožňuje rozložiť prácu na malé pracovné postupy, v ktorých sa ľudia zdokonalia, činnosť sa zautomatizuje a zvyšuje sa efektívnosť výroby. Nevýhodou je vysoká opotrebovanosť zamestnancov. Využitý zamestnanec sa stáva pri páse nepoužiteľný.

 

Postavenie jednotlivca v pracovnej skupine

 

V pracovnej skupine možno rozlíšiť 6 typov postojových rol:

  1. formálny vedúci – človek, ktorý bol do tejto pozície vymenovaný. Je to oficiálny riadiaci pracovník (riaditeľ, majster), človek poverený majiteľom (ak je to štátny podnik, tak ministerstvom) aby spravoval a riadil konkrétnu pracovnú skupinu. Pre získanie pozície sú zadané určité normy, požiadavky, väčšinou sú zamestnaní len na skúšobnú dobu, aby sa zistili jeho povahové črty.
  2. neformálny vedúci – je prirodzený vodca pracovnej skupiny, ktorého nikto do tej pozície nestanovil a je mu aj nepríjemné túto pozíciu zastávať.  Jeho názory sú najviac akceptovateľné, mnohí ľudia ho vyhľadávajú pre jeho odbornosť alebo životné skúsenosti. Vôbec to ale nemusí byť spôsobené vekom. Vzniká tu častý problém, ak zamestnanci začnú jeho uznávať a ignorovať formálneho vedúceho. Zamestnanci môžu byť:

-         konformisti – tí, ktorí rešpektujú formálneho vedúceho (konformné správanie je bezproblémové, očakávané). Sú to najvýhodnejší zamestnanci. Buď so všetkým súhlasia len navonok, alebo sa stotožňujú aj vnútorne. Často zastáva pozíciu z vlastnej vypočítavosti, aby nemal problémy s nadriadenými a ťažil aj nejaké odmeny.

-         epigon – človek, ktorý sympatizuje s neformálnym vedúcim. Ľudia, ktorí sa môžu dostať do vážnych problémov, ak je nesúlad medzi formálnym a neformálnym vedúcim.

-         kritici – je ním z viacerých príčin:

a)      ľudia, ktorí sú odborníci a riadia ich formálni vedúci, ktorí sú neodborníci

b)      ľudia, ktorí zdedili po rodičoch povahovú vlastnosť, ktorá ich ako nespokojencova charakterizuje na každom pracovisku

c)      ľudia, ktorí nie sú dostatočne ohodnotení, znevýhodnení, pretože sa nevedia správať ako sympatickí ľudia, môžu pôsobiť namyslene. Nehodia sa pre spoločnú prácu, sú najproblémovejší na pracovisku.

-         samotári – sú nimi ľudia z viacerých príčin

a)      človek, ktorý má takúto povahovú vlastnosť, nepotrebuje pre život veľa ľudí, prácu pretrpí a pri prvej príležitosti sa pracovnej skupine vzďaľujú. Nechodia na pracovné oslavy. Sú uzavretí.

b)      človek, ktorý bol pripravený pre život pre určitú profesiu, ktorú nemôže vykonávať, lebo stratil prácu a v priebehu krátkej doby je rekvalifikovaný na inú činnosť.

 

Existuje sociometrická výskumná stupnica, kde je možné zo študentov zistiť kam sa kto chodí.

Často sa v pracovnej skupine nachádzajú ľudia, ktorí svoju pozíciu a postoje menia podľa toho, aký formálny vedúci zamestnancov riadia.

Pre vznik týchto vzťahov je veľmi dôležité aj ovzdušie, ktorom sa pracovná činnosť vykonáva. Či už je to atmosféra (krátkodobý stav ovzdušia, ktorý sa môže v priebehu jedného dňa niekoľkokrát zmeniť) a sociálna klíma (dlhodobý stav). Na ovzdušie, jeho vznik a priebeh existuje niekoľko teórii, ktoré ho vysvetľujú:

  1. atmosféru vytvára riadiaci pracovník, záleží na type jeho povahových vlastností aké to ovzdušie bude
  2. ovzdušie vytvára zamestnanec bez ohľadu na riadiaceho pracovníka
  3. hovorí, že na ovzduší sa podieľajú obaja

 

Vzťahy medzi spolupracovníkmi môžu mať charakter:

1.      kooperačných vzťahov – prejavujú sa ako vzťahy vzájomnej pomoci alebo ako vzťahy boja o moc,

2.      vzťahy konkurenčné , prejavujúce sa súťaživosťou alebo súperením (vojaci)