Prednáška číslo 2

25. 09. 2007

Hospodárska politika Európskej únie

 

Svetová ekonomika:

-subjekty

-vzťahy

-medzinárodné ekonomické vzťahy

 

Subjekty:

  1. Národné ekonomiky, štáty
  2. Medzinárodné organizácie (WTO, IB, MMF, UNIDO, IRBD)
  3. Integračné zoskupenia – ekonomické
  4. Transnacionálne korporácie (TNK)

 

Vzťahy:

  1. Medzinárodný obchod
  2. Medzinárodný pohyb kapitálu
  3. Medzinárodný pohyb pracovných síl

 

UNCTA – konferencia OSN
228 štátov (Čína 1,3mld. obyv., India 1mld. obyvateľov, USA...)

Rozloha: Rusko 17 mil. Km2, Čína, USA, Kanada, Brazília

Mikroštáty: San Marino, Vatikán, Monako, Andora

 

Ekonomická vyspelosť: udáva sa HDP per capita – Luxembursko 60000USD; a štruktúrou tvorby HDP (vyspelé ekonomiky majú podiel služieb na HDP vyšší ako ostatné časti); HDI – index ľudského rozvoja (dlhovekosť, prístup k vzdelanosti, životná úroveň)-najvyššia hodnota je 1 – ale to nemá nikto, lebo vždy sa môže mať človek aj lepšie

 

Parita meny – kurz meny závisí od dopytu a ponuky po danej mene = stav zahraničného obchodu.

1USD = 24,5 SKK

1USD = 110 yenov

1USD = 0,8 Euro

Zlatý štandard + Brettonwoodsky menový systém – potom neskôr plávajúci menový kurz tzv.floating

 

Zahraničný obchod:

X + M = zahranično-obchodný obrat

X-M = zahranično-obchodná bilancia

 

Kurz slovenskej koruny posilňuje medzinárodný pohyb kapitálu – priame zahraničné investície

Bežný a kapitálový účet platobnej bilancie

 

Okrem toho kurz SVK posilňuje aj medinárodný pohyb pracovnej sily (zdravotné sestry v Hainburgu – prídu sem a tým, že si tu vymení peniaze z výplaty v EUR, tak zvyšuje dopyt po SVK)

Kurz podla parity meny – vyjadruje konkurencieschopnosť národnej ekonomiky vo svetovej ekonomike.

 

Parita kúpnej sily – porovnáva spotrebné koše krajín

-         krajiny kde je parita meny vyššia ako parita kúpnej sily – denné tovary sú drahé ale autá sú lacné napr. Nórsko, Japonsko

-         krajiny kde sú vyrovnané

-         postindustrializované krajiny – USA 70% služby

-         industrializované

-         zaostalé – prevláda ťažobný priemysel

Štáty podla ekonomickej vyspelosti:

  1. G8 – veľká osmička (USA, CAN, JAP, ITA, GER, GBR, RUS, FRA)
  2. OECD – sídli od r. 1960 v Paríži, 30 štátov , organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj j- Klub bohatých. Predchádzalo jej OEEC – organizáciu pre európsku hospod.spoluprácu – GBR  Marshallov plán – pomoc európskym krajinám ErhardAdenauer
  3. Tranzitívne ekonomiky – pôvodne mali centrálne plánované hospodárstvo a teraz prechádzajú na trhové  - 26 krajín, najvyššia HDP na človeka: Slovinsko, ekonomicky najrozvinutejšie: ČR, najchudobnejšia krajina: Gruzínsko
  4. Socialistické štáty – politicý systém 1 strany – Kuba, ČĽR, KĽDR,VNM,Taiwan

 

 

Prednáška číslo 3

02. 10. 2007

5. Novo industrializované štáty

Novo industrializované štáty, sú tie, ktoré boli veľmi zaostalé, nemali rozvinutý priemysel. Začali sa postupne rozvíjať, čo im trvalo veľmi krátko. Sú to napríklad štáty juhovýchodnej Ázie – ázijské tigre) Môžeme ich rozdeliť na:

  1. štáty prvej vlny industrializácie – ázijské tigre Južná Kórea – Kórejská republika, Singapur – najvýraznejšie podnikateľské prostredie, Taiwan, Hongkong. Singapur a Hongkong sú štáty mestského typu. Rozsiahlejšia je Kórea. Kórea, Singapur a Taiwan – štátny dirigizmus. Hongkong – raj liberalizmu na zemi. Na ich rozvoj pôsobili:

-         hospodárska politika - substitúcia dovozu domácou výrobou

-         charakter pracovnej sily

-         situácia vo svetovej ekonomike – keď sa štáty začali rozvíjať, vyčerpali sa zdroje lacných pracovných síl, začali sťahovať fabriky do krajín, kde je lacná pracovná sila

  1. štáty druhej vlny industrializácie– anglické tigríky, sú to Thajsko, Indonézia, Malajzia, Filipíny.

 

6. Rozvojové štáty

a)      industrializované – India, Pakistan, Bangladéš, celý Juh a Sever Afriky

b)      štáty s nerastným bohatstvom – Irán, Irak, Saudská Arábia, Botswana, Kongo

OPEC – sídlo má vo Viedni, vznik v roku  1960. Vzniklo kvôli tomu, že ložiská v tomto roku využívali spoločnosti, ktoré sa volali 7 sestier. Mali z ťažby málo príjmu, tak založili OPEC a nacionalizovali  ložiská.

1.      ropný šok: 1973 – 1 barel ropy = 158,9 litra. V tom roku stál 2USD. Ekonomická príčina bola, že sa vo svete používalo veľmi veľa ropy a bola lacná. Politická príčina – nárast cien ropy. Pozitívum bolo toho, že vyspelé štáty si uvedomili, že nemôžu spotrebovávať toľko ropy – čím sa rozšíril vedecko-technický rozvoj. Úlohou OPECU (cenový kartel) je ovplyvňovať ceny ropy a to prostredníctvom stanovovania denných ťažobných kvót, aby ovplyvňovali ponuku. Každý má stanovené, koľko môže vyťažiť, aby nebola cena príliš vysoká ani príliš nízka.

c)      štáty s veľkým príjmom z cestovného ruchu – Tunis, Maroko, Keňa, v Ázii Thajsko, v Amerike celý Karibik, niektoré štáty Južnej Ameriky

d)      banánové republiky – monokultúrne republiky –

e)      4. svet – najmenej rozvinuté štáty LDC – rovníková Afrika

 

Integračné zoskupenia (ekonomické):

Fázy:

  1. Pásmo voľného obchodu (FTA)– odstránenie cla vo vnútri

CEFTA – 1992, odstraňovanie ciel v priebehu 12 rokov

EFTA – európska zóna voľného obchodu, vznikla v roku 1965, jej členmi sú Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko a Island. Potom Rakúsko, Švajčiarsko, Španielsko, Grécko. Postupne vystupovali a dnes má iba štyroch členov: Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko

NAFTA – USA, Kanada a Mexiko

  1. colná únia – spoločná obchodná politika voči tretím štátom, dovozné clá. U nás sa zvýšilo clo na dovoz ryže, morských plodov a banánov. Príklad: pred vstupom sme dovážali banány z Južnej Ameriky (chikita), ale po vstupe podporujeme dovoz banánov z rozvojových štátov z Afriky, ktoré sú však drahšie.
  2. jednotný trh – znamená 4 slobody. Bol vytvorený k 1. 1. 1993, kedy prišlo 200 000 colníkov o prácu. A to voľný pohyb tovaru (žiadna colná kontrola) , služieb, kapitálu a pracovných síl.
  3. menová únia – znamená, že sa zavedie spoločná mena (z pôvodných nemá Švédsko, Dánsko, VB)
  4. hospodárska únia – buduje sa v rámci EU. Keď bude jednotná hospodárska politika, bude fungovať ako federácia. Prejaví sa to jednotnými daňami.
  5. politická únia – unitárny štát – jedna vláda pre viac štátov

 

 

Zahraničné organizácie

MEV:

  1. medzinárodný obchod – má teritoriálnu a komoditnú štruktúru. V roku 1950 50 % svetového obchodu realizovali rozvinuté štáty a 50 rozvojové a 50 % a 50 suroviny a výrobky

V súčasnosti obchod sú 80 rozvinuté a 20 rozvojové

v komoditnej 80 hotové výrobky a 20 suroviny. Zvýšil sa aj podiel služieb 20% - komerčné služby – delia sa na:

-         spojené s medzinárodným pohybom tovaru – doprava

-         služby samostatne obchodovateľné – ich podiel rastie

      Medzinárodná výrobná špecializácia –

      Medzinárodný obchod je založený na komparatívnych výhodách – z ekonomických teórií a koncepcií. Fyziokrati hovorili, že hodnoty sa tvoria v pôde, všetko čo je spojené s prírodou. Ďalší merkantilizmus (obchod) hovoril, že hodnoty sa tvoria zahraničným obchodom. Klasická anglická politická ekonómia hovorila, že hodnotu tvorí práca – jednofaktorová teória.

Smith – teória absolútnych výhod – výmena.

Ricardo – teória komparatívnych výhod