Členenie územia SR do vzniku Uhorského štátu

 

Archeologické pamiatky dokazujú výskyt sídlištných centier asi 3000 – 1800 pnl. vyššieho významu lebo k nim inklinovalo širšie okolie až po prvých st. po narodení Krista. Tie centrá si svoje postavenie udržali až do príchodu Slovanov. 6 – 7 st. – prvé osídľovanie dnešného SR, Čiech a Moravy osídľovali príbuzné Slovanské kmene. Prvým kmeňovým zväzom (štátnym útvarom) na Z SR – Samova ríša (623 – 658). Ešte 150 rokov ten jeho systém tu fungoval veľmi dobre.

Po Samovej ríši vzniká Nitrianske kniežactvo – po rozpade Avarskej ríše(v 9. st.). Rozprestieralo sa na povodí Váhu, Nitry, Hornádu, Hrona, Ipľa, Slanej. Sídelné miesto bola Nitra, členilo sa na menšie správne  jednotky, boli spravované z hradísk, hradiská sa nazývali Grady. Toto kniežactvo pripojil Mojmír I. (833) k Moravskému kniežactvu čím sa stalo súčasťou VM ríše. Typická bola hradská sústava – reprezentovaná hradskými župami. Vtedy sa obce volali villystarosta bol Villikus. VM ríša zaniká v 10. st. pod vplyvom nájazdov Arpádovcov. Zánikom VM ríše sa územie tohto kniežactva stáva súčasťou Uhorska ako jeho pohraničné vojvodstvo . VM panovník – vlastník toho územia, tituloval sa ako knieža.

 

ČLENENIE ÚZEMIA SR OD VZNIKU UHORSKA DO 1918

 

Na začiatku tu bolo dosť desintegrácie. V čechách vzniká český stedoveký štát, ktoréhu súčasťou bola aj VM. SR v 11: str sa stáva súšasťou mnohonárodnostného

 

1.známu reformu štátnej správy v Uhorsku vykonal začiatkom 11. st. Štefan I.. Spočívala v tom, že sa postupne od 11. st. až do ½ 2. st. vytváral územno-správny systém – HRADSKÉ ŠPANSTVÁ (KOMITÁTY). Na území SR postupne vznikalo 16 komitátov. Na čele komitátu stál župan (komés) – zástupcom kráľa na danom území, viedol vojsko, bol sudcom, staral sa o verejný poriadok vyberal dávky a poplatky. Komitát sa členil na CENTURIONÁTY a DEKANÁTY, zachoval sa inštitút obce. Reforma Štefana I. bola krokom spať v porovnaní s VM. To pretrvalo do 2. ½ 13. st. Komitáty sa začali pretvárať na stolice, pôvodne sa stolice kryli s komitátmi ale neskoršie sa Zvolenská stolica rozpadla a vytvorili sa ďalšie na severe Liptovská, Oravská, Turčianska až do 15. st. organizáciu slolíc nenanrušil ani vpád Turkov. Od 1785 pristúpil Jozef II. k reforme VS – obdobie osvietenského absolutizmu. Stoličná samospráva zaniká a je nahrádzaná štátnou byrokraciou a to od miestnej správy až po ústrednú politicko riadenú správu. Celé územie Uhorska bolo rozdelené do 10 správnych obvodov – DIŠTRIKTOV. Na území SR boli 3 dištrikty – Bratislava, B. Bystrica, Košice, na čele bol kráľovský komisár a skladali sa zo 4-6 stolíc. Táto reforma trvala len 5 rokov. Po smrti Jozefa II. sa celý systém riadenia vrátil späť, tak ako to bolo pred r. 1785. V období buržoáznej revolúcie (1848-1849) vidíme už snahy slovenského národa o to aby sme si mohli sami riadiť, čomu nasvedčuje Bratislavská Marcová ústava z 1848, Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848 (v LM) účasť slovenských národovcov na Slovenskom zjazde v Prahe. Predstavitelia tejto Uhorskej revolúcie trvali výlučne len na Uhorskom      16. septembra 1848 sa vytvorila slovenská národná rada so sídlom vo Viedni a o 3 dni neskôr na Myjave vyhlásila slovenskú samostatnosť, došlo k vypovedaniu štátneho zväzku s Maďarmi.

Po porážke tejto revolúcie v Uhorsku došlo k tesnejšiemu pripútaniu Uhorska k Rakúskej ríši, zároveň Viedenská vláda nastolila v Uhorsku vojenskú diktatúru, územie SR bolo rozdelené do BA a KE vojenského dištriktu, neskôr premenované na civilné dištrikty, tie sa členili na stolice a tie na okresy. Počas Bachovho absolutizmu – konečná úprava štátnej správy. 1859 A. Bach odvolaný, 1860 František Jozef vydáva Októbrový diplom, na jeho základe sa oživli správne orgány a inštitúcie spred r 1848-1849 (vytvorenie SNR – na MY vypovedanie samostatnosti a tak začali odmietať madarov – 1. pokus o vytvorenie SNsprávy). Ozývajú sa hlasy za vlastný systém na vlastnom území.  Zrušili sa dištrikty, väčšina stolíc sa obnovila, opäť sa prebúdza slovenské hnutie 6. júna 1861 v Martine – Memorandum slovenského národa (Daxner) – bola vyslovená požiadavka na zriadenie slovenskej územnej samosprávy – Slovenské okolie sa malo členiť na 16 okresov ale toto sa neuskutočnilo. 4. augusta 1863 – založená Matica slovenská – vrcholná ustanovizeň. (1867) R-U vyrovnanie. 1866 v Prusko-Rakúskej  vojne. Rakúsko porazené, 1867 ide o hranicu jednej dualisticky usporiadanej monarchie – išlo o rieku Litva.