Forma vlády

 

- je súčasťou formy štátu popri štátnom usporiadaní a štátnom režime

- pozostáva zo sústavy najvyšších orgánov štátnej správy

3 základné skupiny:

Ø       monarchia – absolutistická /význam.rola panovník/, stavovská, parlamentná, konštitučná

Ø       republika – parlamentná /význ.úloha zákonodar.orgán-parlament/ prezidentská /exukutúra/

Ø       diktarúra – jednotlivca, menšiny, väčšiny

Formy vlády:

- demokratické a nedemokratické formy vlády

- parlamentná a prezidentská forma vláda

- vláda parlamentu, zmiešané systémy, zdanlivý /falošný/ parlamentarizmus

Parlamentná forma vlády:

    - zákonodárna

    - výkonná

    - súdna                                                            Deľba moci

 

- reprezentanti štátu chcú koncentrovať moc

- od čias Montesqieho – kumulácia moci

- existuje teória deľby moci – Montesque, J.Lock / Madison, Hamilton – tvorba amer. ústavy

- ideálny systém - ukazuje aké by to mohlo byť /lebo rovnosť štátnej moci nenájdeme nikde

- koncentrácia moci – dochádza k tyranii menšiny predstavuje prípad keď sa rozdelená moc na zákonodárnu,   výkonnú a súdnu chce v jednom z týchto pojmov kumulovať / silná parlamentná väčšina, parl. koalícia nereš pektuje záujmy opozície tak tu dochádza ku koncentrácii moci – pyramíde a nie k demokracii , ide vlastne o  nerešpektovanie názoru menšiny/

- systém bŕzd a protiváh – parlament musí spolupracovať s vládou a zároveň aj so súdom

DM – systém, keď sa moci oddelia horizontálne a vertikálne

Postavenie prezidenta:

- ústavné kompetencie hlavy štátu /zastupuje štát navonok, vymenúva vys.štátnych funkcionárov, udeľuje hodnosti a vyznamenania, vypovedá vojnu, rozpúšťa parlament, udeľuje milosť/

-ústavno-politická zodpovednosť hlavy štátu

- prezident je trestnoprávny v trestnom čine vlastizrady

-je volený občanmi štátu vo voľbách

V podmienkach SR parlament, prezident a vláda nemajú rovnaké postavenie.

DM:

1. princíp trojdelenia štátnej moci

q       zákonodárna moc – na SR je ústavodárnym a  zákonodárnym orgánom NRSR/parlament/

          funkcie parlamentu – ústav-zákonod.funkcia – prijíma ústavu, ústavné zákony a zákony, môže ich aj

                                                                                    rušiť, ústava sa mení pri ústavnej väčšine, niekedy je

                                                                                    potrebné referendum

                                         – kontrolná funkcja – kontroluje exekutívy, zriaďuje výbory –stále, dočasné

                                         – interpelácie – predseda vlády a ministri v budove NR odpovedajú na otázky

                                                                  poslancov národnej rady

                                         – autonómne – parlament si tvorí predsedu a podpredsedu, prijíma vlastný organ.

                                                                  poriadok, overuje mandáty poslancov

                                         – súdne – v zahraničí /inpeachment/

q       výkonná moc – exekutíva v širšom význame – hlava štátu, kabinet resp.vláda, orgány št. správy /mini-

                                      sterstvá, ostatné ústr.org.št.správy, miestne orgány/krajské a obvodné úrady, výkonný

                                      orgán sui genelis – majú špecifické postavenie, sú to nezávislé orgány

q       súdna moc – všeobecná sústava súdov /okresné, krajské, najvyšší súd SR/

                         – naša sústava je heterogénna – rôznorodá

                         – ústavný súd, najvyšší správny súd, volebný súd

2. princíp inkonpatibilitynezlučitelnosti

- nie je možné aby člen exekutívy bol členom parlamentu, člen parlamentu členom vlády,.......

- št. funkcionár môže vykonávať funkciu len v jednej z týchto zložiek

Teória konfliktu záujmov – požaduje, aby štátny funkcionár nemal rozpor verejného a súkromného záujmu / ak vznikne rozpor musí uprednostniť verejný záujem/

-súvisí to s korupciou

- rozdiel medzi korupciou – dáte peniaze al. vecnú hodnotu a požadujete službu, kt. nám neprináleží

                        darovaním – dáte peniaze al. vecnú hodnotu a nepožaduje nič