1 Komunikácia

Odborník na ľudskú komunikáciu C. Cherry ( 1966 ) píše, že človek vyvinul diferencovaný systém komunikácie, ktorý robí možným jeho sociálny život: ,, Komunikácia je v podstate sociálna záležitosť.“ Tam, kde sa stretne človek s človekom, nastupuje celkom zákonite proces sociálnej komunikácie. Latinské slovo ,, communicare“ znamená vlastne, ,, communem reddere“ , čo do slovenčiny môžeme preložiť ako urobiť spoločným. V sociálnej psychológii to môžeme opisne vysvetliť tak, že tu ide o čiastočné zbavenie niečoho subjektivity, akejsi výlučnej viazanosti na psychiku toho, kto niečo oznamuje. V širšom a hlbšom chápaní to môžeme preložiť aj ako oznámenie, čomu zodpovedá latinský ekvivalent ,, communicare est multum dare“ , čo znamená asi to , že komunikovať znamená mnoho dať.

Na všeobecne postavenú otázku: ,, Prečo komunikujeme?“ je možné odpovedať rôzne. Napríklad aj tak, že nemôžeme nekomunikovať, že komunikácia úzko súvisí so životom každého človeka, významne ho obohacuje a poskytuje mu množstvo informácií. Prostredníctvom komunikácie získame poznatky, názory, dozvedáme sa o postojoch, hodnotách, spôsobe života a životom štýle. Komunikácia reguluje naše konanie a správanie, ovplyvňuje naše ašpirácie, náš výkon a nasmerúva celkový pohľad na život náš i spoločnosti. Krátko a jednoducho povedané komunikujeme preto ( V. Farkašová, 1999):

• aby sme si vymieňali a získavali informácie a poznatky;

• aby sme presviedčali a získavali iných na svoju stranu, pre plnenie úloh vytýčených nami alebo niekým iným;

• aby sme poznali seba a iných ( spolupracovníkov, priateľov aj nie priateľov );

• aby sme nadväzovali sociálny kontakt, a neboli izolovaní, osamotení, pretože mať niekoho blízko patrí k základným ľudským potrebám.

Komunikácia už existuje na subhumánnej úrovni. Napr. u šimpanzov sa zistilo, že vydávajú a prijímajú do 30 rozlíšiteľných znakov.

Komunikácia je dvojsmerný prenos myšlienok a informácií, ktorého cieľom je vytvoriť porozumenie v mysliach iných a tým podporiť akciu. Človek musí byť v kontakte s inými ľuďmi, musí si vymieňať názory a informácie, lebo to je jeden z najdôležitejších predpokladov jeho existencie. V procese interakcie dve alebo viac osôb na seba reagujú, vymieňajú si skúsenosti. Podávanie informácií pri interakcii, oznamovanie určitých významov pri priamom alebo nepriamom sociálnom styku nazývame komunikáciou. Komunikácia je základná zložka interakcie medzi ľuďmi. Schopnosť komunikovať nie je tendencia len špecificky ľudská, ale nachádzanie ju aj v ríši zvierat (komunikujú mravce, včely, opice atď.). U človeka je to jeho schopnosť komunikovať v reči hovorenej a písanej vo forme filozofických názorov, matematických symbolov, umeleckých prejavov a pod. a predovšetkým jeho charakteristická symbolická komunikácia, t. j. komunikácia pomocou špecifických symbolov (rečových, výrazových) .

Osobitným prípadom medziľudskej symbolicky založenej komunikácie je reč. Prostriedkom hovorenej reči je jazyk. Bežne sa rozoznávajú reči: l. mimické, 2. gestikulačné, 3. zvukové: a) prosté, b) modulované, c) artikulované, t. j. verbálne; 4. písané. Základným elementom reči je slovo. Slová majú rozličné funkcie: sú symbolmi určitých predmetov, atribútmi predmetov a samy sú predmetmi (kniha, stôl, muž, žena). Reč má svoju osobitnú funkciu: 1 označovať veci, javy; 2. dávať ich do vzájomného vzťahu (píšem list priateľke); 3. vyjadrovať skúsenostný zážitok.

Cieľom komunikácie je počúvať, informovať, diskutovať.

1.1 Komunikácia bude efektívna, ak:

- existuje vzájomne korektný vzťah