NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom prác: (1585)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Hannah Arendtová a fenomén totalitarizmu

Odoslať známemu Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Škola:Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta:Filozofická fakulta

Autor: antiskola@antiskola.eu

Jazyk:Slovenský jazyk

Počet strán: 140

Ročník:5

Počet zobrazení:4304

Počet stiahnutí:129

Študijný odbor:Etiky

Typ dokumentu:text v elektronickej forme

Antiškola známka:výborný

Popis súborov:.doc

Práca ukazuje prostredníctvom niektorých klúcových pojmov, ako Hannah Arendtová pristupuje k totalitarizmu a ako sa s ním vyrovnáva. Neriešia sa tu všeobecné otázky totalitarizmu. Cielom práce nie je ukázat, ako sa líši Arendtovej chápanie tohto javu od iných, a ci vôbec má tento pojem ešte miesto pri hodnotení súcasných spolocností, ale ukazuje, ako sa jej snaha o zmierenie sa so svetom, v ktorom vládne totalitarizmus, presúva na hladanie odpovedí na všeobecnejšie otázky bytia cloveka vo svete. Napriek tomu, že Arendtová študovala u Heidegera, vo svojich prácach dochádzala k svojim vlastným záverom, témy, ktorými sa zaoberala ponímala originálne. Jednotlivé pojmy, s ktorými Arendtová pracuje, sú tu popreplietané a nedali sa vykladat postupne. Preto sa už na zaciatku môžeme stretnút s pojmami „výroby“ ludstva ci “nový zaciatok“, ktoré však budú rozpracované až neskôr. Otázka, na ktorú sa snaží prvá cast práce odpovedat smeruje k charakteru totalitarizmu a ostatné casti sú variáciou rôznych hladaní odpovedí premýšlaných z pohladu spolocnosti, v ktorú Arendtová verí. Štúdium totalitarizmu podla Arendtovej vyžaduje nielen analýzu velkých tradícií Západu, ale treba sledovat aj politické a sociálne podmienky vzniku totalitných fenoménov. Moja práca však tieto analýzy, ktoré v prvých dvoch castiach Puvod totalitarismu Arendtová urobila, len predpokladá. Cielom práce nie je polemizovat o tom, akú úlohu zohral európsky imperializmus pre premenu spolocnosti 19. storocia ci riešit otázky rasizmu. To by si vyžadovalo vzhladom na reakcie na jej knihu celkom iný prístup. Pre túto prácu to však nie je potrebné. Totalitárny fenomén je tu v prvej casti práce odlíšený od jemu bežne podobných pojmov, s dôrazom na to, co je v totalitarizme nové. Práca sa vo velkej casti zaoberá témami, ktoré Arendtovú v celom živote sprevádzali. Kniha o totalitarizme, ktorá vzbudila silné reakcie tak medzi tými, ktorí ju ocenovali, ako hlavne medzi tými, ktorých sa jej kniha dotkla, predznacila celé jej dalšie smerovanie. Po úvodnej casti, v ktorej charakterizujem totalitarizmus prostredníctvom úlohy propagandy a teroru v case nástupu totalitárneho hnutia k moci, a zachycujem neskorší posun ich významu, v casti o autorite sa analyzuje, co znamená strata autority v modernej dobe a s tým je spojené vôbec vymedzenie pojmu autority. Ukazuje, že zdrojom autority u Rimanov bol akt založenia, zatial co v gréckom politickom myslení to bol pojem zákona, ktorý však môže vládnut despoticky. Strata autority je tu nazeraná spolu so stratou tradície a náboženstva. Tieto straty sú pricítané kríze, do ktorej sa moderná doba dostala. Východiskom z tejto situácie môže byt podla Arendtovej myslenie. Ono sa obracia proti zabehaným pravidlám, zvykom, a to môže byt v case krízy, ked už to „nové“ sa nedá nazerat prostredníctvom „starých“ kategórií. Myslenie tak pripravuje cestu pre súdenie, ktoré je vykladané prostredníctvom Kantovej Kritiky súdnosti. Tá sa v Arendtovej interpretácii netýka súkromných estetických súdov, ale je politickou filozofiou. Prostredníctvom pojmu rozšíreného myslenia berieme v našom súde ohlad na každého druhého. Moderná doba, ktorá je charakterizovaná ako vítazstvo animal laborans (ako spolocnost práce), spôsobuje, že ludia sa prestávajú zaujímat o to, co im je spolocné – o svet, ktorý je charakterizovaný, ako to, co je medzi ludmi, a preto je im spolocný. Ludia, a nie clovek, sú tými, ktorí žijú vo svete. To je pre Arendtovú východiskom pri definovaní miesta cloveka vo svete. A každý pokus o zrušenie tejto podmienky, ako to ciní totalitarizmus, je tak antipolitický. Grécka polis bola takýmto priestorom, kde ludia konajú, ukazujú sa vo svete, a tým ho robia nesmrtelným. Ale v dobe animal laborans sa život stal najcennejším statkom, a nic nestojí za to, aby sa dostal do ohrozenia. Nekoná sa, neriskuje sa. Tým sa stráca sloboda, ako schopnost nieco nového zacínat. V závere práce sa venujem Arendtovej úvahám o súvislostiach kultúry a politiky. Obe sú tu v oblasti, v ktorých nejde o pravdu, ale o súlad, v snahe dosiahnut spolocný pohlad na veci verejného života a sveta. Celá práca vrcholí v odkaze na ciceronovskú culturu animi ci humanizmus, ako vypestovanej schopnosti nezávislého úsudku ci vkusu.

Obsah/Ukážka dokumentu

Zoznam súborov - STIAHNUŤ

Pre stiahnutie tejto práce máš dve možnosti

Ako vytlačiť naskenovaný dokument

Z dôvodu zachovania dostatočnej kvality a čitateľnosti skenovaných dokumentov, sú niektoré z nich ponúkané vo vyššom rozlíšení. Je preto možné,že pred ich tlačou je potrebné spraviť jednoduché úpravy,aby boli vytlačené vo veľkosti A4. Najjednoduchším riešením je otvorenie dokumentu (obrázku) v programe "Prehliadač obrázkov a faxov", v ktorom je pri tlači možné intuitívne nastaviť požadovaný formát. Niektoré tlačiarne ponúkajú možnosť tohto nastavenia priamo v ich vlastnostiach. (väčšinou ako "Fit to page"). Pre skúsenejších užívateľov doporučujeme úpravu napr. v programe Adobe Photoshop, tu sa dá nastaviť podľa vlastného uváženia veľkosť aj rozlíšenie obrázku.